Február 2010

Nechajme Ukrajinu na pokoji
Vážia si prácu krajanských spolkov
Diokleciánov palác v Splite
Nová hrdinka Slovenska
Nová „koalícia pokrytcov“
Barossov diplomat
Slovenská lyžiarska extraliga
Výbor regiónov ocenil víziu Trnavského samosprávneho kraja
Mosty Európy - Ponti d´Europa
Ideológ Barack Obama
Kedy Američania zastavia Bin Ládina?
Svätopluk na hrad
Slobodomurárske sprisahanie?
Charakterová herečka a šansoniérka
Husacie kraslice Zuzany Almáši - Koreňovej
Šťastný vinár Larionov

Nechajme Ukrajinu na pokoji
Druhá najväčšia európska krajina bude na budúci rok oslavovať 20. výročie vyhlásenia svojej štátnej nezávislosti od Sovietskeho zväzu. Odvtedy hľadá svoju novú tvár, národnú identitu a vnútorný pokoj, odvtedy čelí rôznym vplyvom zo zahraničia, ktoré sa usilujú pretlačiť svoje videnie „ukrajinskej otázky“ v Európe. Napriek tomu, že má najbohatšie zásoby prírodných zdrojov v Európe, „zem, ktorá leží na kraji“ (presný názov slova Ukrajina) sa zmieta v ťažkej hospodárskej kríze, sužuje ju bieda a chudoba, vysoká nezamestnanosť, korupcia a prudký pokles populácie. Za posledných 10 rokov klesol počet jej obyvateľov o viac než 7 miliónov ľudí. V politických debatách však ukrajinskí politici stále nehovoria o konkrétnych programoch a opatreniach, ktoré majú zlepšiť život občanov, priniesť nové pracovné a investičné príležitosti. Ľudia sa trápia a prežívajú ako môžu. A nás v strednej Európe zaujíma iba to, či Ukrajina zostane neutrálna, či chce vstúpiť do NATO a EÚ, alebo či má ako zakladajúci člen Spoločenstva nezávislých štátov vstúpiť do spoločného colného priestoru s Ruskom, Bieloruskom a s Kazachstanom. A takmer každý politilóg a analytik vidí len to, či je Ukrajina rozdelená na prozápadnú „európsku“ alebo východnú „ruskú“ a teda „neeurópsku“ časť. A pritom pohnutá a zložitá história Ukrajiny dokazuje, že po rozpade Kyjevskej Rusi bola vždy rozdelená medzi viaceré štáty alebo impériá (ruské, poľsko - litevské, Osmanskú ríšu, Rakúsko - Uhorsko, ZSSR). Je to jej historické dedičstvo!
Viac ako politika by nás preto mal zaujímať každodenný život ľudí a otázka, kto má vôbec záujem na tom, aby Ukrajina bola silným, jednotným a prosperujúcim štátom. Západná politika, ktorej cieľom bolo a zostalo „politické a ekonomické odtrhnutie“ Ukrajiny od Ruska, nie je úspešná a ani uskutočniteľná. Výsledky umelo vyvolanej Pomarančovej revolúcie z roku 2004 to jasne potvrdzujú. A sú viac než žalostné. Ukrajina ani po šiestich rokoch budovania parlamentnej demokracie západného typu nie je politicky stabilná krajina. Jej takzvané prozápadné sily, ktoré „bojujú“ za demokraciu, integráciu do Európskej únie a proti ruskému vplyvu s pomocou Poľska, USA a východného partnerstva EÚ, nie sú schopné naštartovať hospodárstvo krajiny. Špekulatívne investície zo západu pochovala hospodárska kríza, v dôsledku ktorej Ukrajina takmer zbankrotovala. Prozápadné sily sa zmietajú v neustálych politických šarvátkach, v pretekoch kto z nich je väčší a jediný demokrat, nemajú dlhodobú koncepciu a nevedia sa takmer na ničom dohodnúť. Ich lídri, združení v Bloku Júlie Tymošenkovej a v Juščenkovom hnutí Naša Ukrajina, sú viac nešťastím ako šťastím pre celú krajinu. Ani raz nevyhrali parlamentné voľby na Ukrajine! Ale vždy sa iba dokázali spojiť, aby mohli vládnuť a trestať východnú časť Ukrajiny.
Júlia Tymošenková, plynová princezná, ktorá zbohatla na obchodovaní a dovoze ruského plynu na Ukrajinu, je najväčším sklamaním pre západ a Američanov. Omnoho väčším ako „poloameričan“ Juščenko. Táto rodáčka z Dnepropetrovska a bývalá aktívna komsomolka nevyhrala ani jedny parlamentné voľby. Počas Pomarančovej revolúcie, ktorá vznikla z večera na ráno v Ľvove (silná poľská menšina), sa pridala na stranu Viktora Juščenka, ktorý doteraz nepredložil dôkazy o jeho údajnom otrávení dioxínmi... Ten ju za odmenu vymenoval po prvýkrát za premiérku v januári 2005. Vládla len osem mesiacov, potom ju prezident odvolal, pretože nebola schopná vládnuť - ekonomika stagnovala a celý jej kabinet sa vybíjal v koaličných šarvátkach. Juščenko po nej vymenoval za premiéra Viktora Janukovyča. Ani on nevládol dlho. Parlamentné voľby v marci 2006 síce vyhrala jeho Strana regiónov, ale jeho koalíciu úspešne rozbíjala Tymošenkovej opozícia pod ruškom boja za „demokratickú Ukrajinu a proti oligarchom z východu“. Predčasné parlamentné voľby v októbri 2007 však opäť vyhral Janukovyč. K moci sa ale dostala opäť Tymošenková. Jej moloch mnohých menších a ideovo rozdielnych politických strán (Blok Júlie Tymošenkovej) sa dohodol s ďalším nesúrodým molochom - s Juščenkovým hnutím Naša Ukrajina na krehkej väčšine v ukrajinskom parlamente. Západ sa tešil, pretože Pomarančová revolúcia a jej chaos mohli pokračovať ďalej. Hoci mal tandem Tymošenková - Juščenko výraznú podporu západu a rôznych lobistických skupín, vrátane poradcov, neustále sa zmietal v osobných i politických konfliktoch. Táto koalícia sa rozpadla už v júni 2008, keď z nej vystúpili dvaja poslanci a Tymošenkovej druhá vláda definitívne padla v októbri 2008. Keď sa už zdalo, že na Ukrajine budú opäť predčasné parlamentné voľby, Tymošenkovej sa v decembri 2008 podarilo obnoviť vládnucu koalíciu s pomocou Bloku Volodymyra Lytvyna, len aby „otcovia revolúcie“ zostali spolu. Ale aj táto vláda sa zmietala v rovnakých problémoch ako prvá, navyše ju postihla rusko - ukrajinská plynová kríza, počas ktorej sa definitívne rozišli aj obchodné záujmy Juščenka a Tymošenkovej. Obidvaja však nesú zodpovednosť za krádež ruského plynu a za budovanie plynových zásob len v západných regiónoch Ukrajiny. Východné časti nechali napospas osudu. Juščenko urobil aj ďalšie chyby - chcel blokovať ruskú čiernomorskú flotilu počas rusko - gruzínskeho konfliktu a jednostranne sa pridal na stranu Gruzínska, ktoré vojnový konflikt vyvolalo.
Tymošenkovej vláda sa koncom roka 2009 opäť rozpadávala a Juščenko opäť hrozil vypísaním predčasných volieb. V hre však boli aj prezidentské voľby, ktoré sa posunuli z konca roka 2009 na január 2010, pretože Tymošenkovej vláda musela čeliť „nečakanému zázraku“ - prasacej chrípke a jej údajnej epidémii na Ukrajine. Tá jej ponúkla poslednú šancu, aby dokázala, či má ešte zostať alebo už má konečne odísť z najvyššej politiky. 4. decembra 2009 jej počas summitu EÚ - Ukrajina vystavil vysvedčenie aj pán Barosso, keď tlmočil veľmi kritický názor EÚ na jej vládnutie. Brusel kritizoval najmä zlyhanie presadenia kľúčových reforiem, neefektívny boj s korupciou, nevytvorenie atraktívnejších podmienok pre prílev nových investícií a nedostatok pokroku v procese približovania sa Ukrajiny k integrácii do EÚ.
Od 25. februára 2010 je ukrajinským prezidentom Viktor Janukovyč, jej krajan z východnej Ukrajiny. Pokiaľ on vo volebnej kampani hovoril o zjednotení Ukrajiny, odstraňovaní chudoby a biedy, korupcie a nezodpovednosti, o budovaní silného, úspešného a prosperujúceho štátu, ona rečnila najmä o akejsi záchrane demokracie na Ukrajine, boji proti kriminálnikom a za „európsku Ukrajinu“. Jej demokratické zmýšľanie a chuť po moci sa naplno prejavili po druhom kole prezidentských volieb, v ktorej jej nedali šancu ani voliči v jej rodisku. Výsledky prvého kola vôbec nespochybňovala, Janukovyč nad ňou zvíťazil o 10%. Výsledky druhého kola, v ktorom zvíťazil o 3,5%, napriek tomu, že ich medzinárodní pozorovatelia, vrátane EÚ a prezidentov najsilnejších štátov, hodnotili ako čestné, spravodlivé a férové, nechcela prijať a stále hovorila o sfalšovaní takmer milióna voličských hlasov. Na súde však nepredložila žiadne dôkazy, nikto ju v tejto čudnej a už len osobnej hre nepodporuje, dokonca ju definitívne opustil aj Juščenko, ktorý priznal, že jeho najväčšou chybou bola spolupráca s Tymošenkovou.
Ukrajina má teda za sebou ďalšiu a ťažkú etapu budovania svojho štátu a demokracie. Mali by sme ju všetci nechať na pokoji, pretože má dostatočný potenciál na to, aby si svoje problémy vyriešila sama. Naša pomoc by mala byť skôr ľudská a technická, vzťahy medzi Ukrajinou a strednou Európou by sa mali rozvíjať viac na základe hospodárskej a menej politickej spolupráce. Ukrajina má svoju vlastnú cestu. Keď sa rozhodne pre vojenskú neutralitu a tesnejšiu hospodársku spoluprácu s EÚ, SNŠ a s Ruskom, musíme to rešpektovať. Je to suverénna krajina. Rôznych importovaných pokusov mnohých reforiem už prežila dosť, podobne ako Slovensko, teraz si potrebuje trochu oddýchnuť a nabrať nový dych. Akékoľvek tlaky na rozpad Ukrajiny by posilňovali riziko vypuknutia občianskej vojny, ktorá určite nie je v záujme Slovenska ani nevýraznej východnej politiky Európskej únie.

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor, e-mail: dimenzie@internet.sk

Vážia si prácu krajanských spolkov
„Slovenské komunity v strednej a v juhovýchodnej Európe majú status národnostných menšín zakotvený v zákonoch, slovenské komunity v západnej Európe a zámorí sú bez právneho statusu menšíny,“ hovorí Vilma Prívarová, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Diokleciánov palác v Splite
Mnohí Splitčania si myslia, že Split, druhé a najväčšie chorvátske mesto na pobreží, je najkrajším mesto na svete. Jeho prvým obyvateľom bol rímsky cisár Dioclecián.

Nová hrdinka Slovenska
Biatlonistka Anastasia Kuzminová, ¬ktorú v Rusku nepotrebovali. Lekár Eduard ¬Sporer, ktorý ju operoval v Linzi, operoval aj ďalšiu olympijskú víťazku - americkú zjazdárku Lindsey Vonnovú.

Nová „koalícia pokrytcov“
Aj keď mnohí poslanci Európskeho parlamentu nemajú radi pána Barossa, ich neschopnosť povedať pravdu občanom Európskej únii je silnejšia, ako otvorený politický boj s Európskou radou a Radou Európskej únie.

Barossov diplomat
Maroš Šefčovič chce chrániť a obhajovať Lisabonskú zmluvu, vytvoriť partnerstvo medzi Komisiou a Európskym parlamentom, dostať pod kontrolu lobistov a 33 000 úradníkov.

Slovenská lyžiarska extraliga
Stredisko Jasná Nízke Tatry ponúka v zime to najlepšie, čo môže byť v slovenských horách.

Výbor regiónov ocenil víziu Trnavského samosprávneho kraja
Tibor Mikuš presadzuje veľké globálne projekty na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Mosty Európy - Ponti d´Europa
Hudba spája nielen regióny a rôzne kultúry, ale aj lieči srdcia a povznáša duše ľudí. V Košiciach sa narodil skvelý hudobný projekt.

Ideológ Barack Obama
Nie je Bill Clinton, nemôže presadzovať stredo - pravú politiku a svoj moderný liberalizmus maskuje za väčšinu demokratov v Kongrese.

Kedy Američania zastavia Bin Ládina?
Doktor Fadl, spoluzakladateľ Al-Kajdy, vo svojej knihe tvrdí, že najhľadanejší terorista na svete je takmer negramotný v otázkach islamu. Patrí však k vplyvnému klanu v Saudskej Arábii.

Svätopluk na hrad
Prečo sú Slováci rozkolísaní vo vzťahu k svojmu štátu? A ako pestujú a rozvíjajú svätoplukovskú a cyrilo-metodskú tradíciu?

Slobodomurárske sprisahanie?
1. svetová vojna pochovala štyri dominantné ríše, oslabila primát Európy vo svete, upevnenila postavenie Japonska v Ázii a Tichomorí a z USA urobila veriteľa Európy.

Charakterová herečka a šansoniérka
„Nie, že by som sa nevedela nahnevať, ale nemám na to čas ani chuť, lebo z hnevu sa človek ťažko spamätúva,“ konštatuje Milka Došeková.

Husacie kraslice Zuzany Almáši - Koreňovej
Buduje multikultúrne centrum pre všetky deti bez rozdielu, špecializuje sa na prácu so znevýhodnenými skupinami.

Šťastný vinár Larionov
Legendárny člen sovietskej hokejovej päťky otvoril na Slovensku predajňu svojich vín. Jeho víno pijú aj Putin a Medvedev.

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál