November 2010

Prečo Rada EÚ nerieši problémy občanov EÚ na vonkajšej schengenskej hranici?
Košice potrebujú ambicióznu Aničku
Hora Hoverla
Argumenty versus frázy
Prečo Európska únia nutne potrebuje novú politickú rétoriku?
Český prezident Klaus varuje:
Nová výzva pre Obamu
Slovensko sa bojí kritizovať Izrael
V čom sa Slovensko posunulo dopredu za ostatných 10 rokov?
„Ešte nevyšlo najavo, čím budeme!“
Erudovaný teológ
Vzlet a pád Tuchačevského (II.)
Operný a operetný elegán
Maliar ruského severu
„Vysunuté pracovisko“ Sovietskeho Zväzu

Editorial
Prečo Rada EÚ nerieši problémy občanov EÚ na vonkajšej schengenskej hranici?
Keď som písal o problémoch, ktoré vládnu na vonkajšej slovensko-ukrajinskej schengenskej hranici vo Vyšnom Nemeckom (Dimenzie č.10/2010), netušil som, aké problémy prežijem na lotyšsko-ruskej schengenskej hranici na mojej ceste do Sankt Peterburgu. Môj cestovateľský život mi potvrdzuje, že Rada Európskej únie, najvyšší právny a rozhodovací orgán Únie (tvoria ho vlády a rezortní ministri členských krajín Únie), stále nevenuje pozornosť peripetiám, ktoré občania EÚ musia vytrpieť na výstupe a vstupe do schengenského priestoru, ak cestujú cez cestné hraničné priechody. Ich spoločným menovateľom sú niekoľkohodinové čakacie doby, prehliadky áut a batožinových priestorov, obmedzovanie dovozu cigariet a alkoholu a zákaz dovozu mäsových a mliečnych výrobkov.
Pokiaľ som si myslel, že kontrolný režim na vonkajšej hranici EÚ je a musí byť rovnaký na všetkých priechodoch, zistil som, že tomu tak nie je. Režim, ktorý napríklad poznám zo slovensko-ukrajinskej hranice, je iný ako na maďarsko-srbskej, maďarsko-rumunskej, maďarsko-chorvátskej, maďarsko-ukrajinskej alebo slovinsko-chorvátskej hranici. Dôkladnejšiu prehliadku auta pri vstupe do EÚ prežívam iba vtedy, keď sa vraciam zo Srbska, alebo z Ukrajiny. Na stav odjazdených kilometrov na tachometri a na objem nafty v nádrži sa ma pýtajú len slovenskí colníci a policajti. Tieto údaje si aj pracne zapisujú do programového softweru. Ich maďarským, srbským, chorvátskym a slovinským kolegom stačí v rámci kontroly ukázať cestovný pas, technický preukaz od auta, niekedy aj zelenú kartu, a samozrejme otvoriť kufor auta. Na výstupe zo schengenského priestoru mi postačovalo predložiť cestovný pas a technický preukaz.     
Keď som prednedávnom cestoval do ruského Sankt Peterburgu, myslel som si, že podobný režim prežijem aj na lotyšsko-ruskom hraničnom priechode Grebnevac – Ubylinka. Žiaľ, mýlil som. Ako občan EÚ som prvý šok zažil najmä na lotyšskej strane. To, že som na východnej hranici EÚ, som zistil až vtedy, keď som sa zaradil do kolóny áut čakajúcich na zelené svetlo semafora. Žiadna hraničná rampa ani tabuľa, len semafor na ceste 1.triedy! Vedľa tejto kolóny stála na krajnici cesty kolóna kamiónov. Aj ich vodiči čakali na svoje zelené svetlo. Napriek tomu, že som bol na ôsmom mieste v rade, za takmer necelú hodinu som sa „posunul“ o desať miest dozadu. Ako? Musel som pochopiť, že medzera medzi prvým a druhým autom, respektíve štvrtým a piatym autom v rade nie je kvôli prichádzajúcim či otáčajúcim sa autám, ale pre miestnych Lotyšov, ktorých autá stáli na krajnici cesty alebo prišli dopredu. Pochopil som, že ide o „rezerváciu miesta“ pre kamarátov a pašerákov, ktorí chodia do Ruska na nákupy (napríklad nafta stojí 40-45 centov). Keď som začal nad nimi premýšľať a porovnávať ich so Slovákmi žijúcimi v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice, ktorí sa živia nákupmi lacnejšej nafty, cigariet a alkoholu na ukrajinskej strane, lebo inú prácu doma nevedia nájsť, zasvietilo zelené svetlo na semafore. A začali sa preteky. Miestni Lotyši nasadli do áut, tí, ktorí čakali v rade, pustili pred seba tých, ktorí stáli na krajnici cesty v protismere. Kto naštartoval auto najrýchlejšie a stihol sa predbehnúť, ten sa posunul ďalej. Mne sa podarilo posunúť len o jedno miesto! Nemohol som viac. A svietila opäť červená. Neskôr som od miestnych Lotyšov zistil, že na zelenú púšťajú maximálne 10 áut...
,,Prečo tu nestoja dopravní policajti a nezabezpečujú poriadok?,“ opýtal som sa sám seba. Kým som prešiel cez semafor ja, prešlo 72 minút od môjho príchodu na hranicu. V rámci čakania som mal k dispozícii iba mobilné WC a tmu. Žiadne stánky s občerstvením ani kaviarničku. Ani pumpa na blízku.   
„Konečne sa blížim k osvetlenej hraničnej búdke, pôjde to už rýchlo,“ utešoval som sám seba. Omyl. Keď som lotyšskému policajtovi podával cestovný pas, opýtal sa ma, kde mám vyplnený formulár. Nechápal som. „Aký formulár?“, pýtam sa ho po rusky. „Už som v Rusku?“ „Nie ste, musíte sa vrátiť k semaforu, tam je búdka, tam vám to vysvetlia,“ povedal. Pešo som rýchlo prešiel naspäť asi 150 metrov a v obave, koľkí ma v rade predbehnú. Búdku som našiel. A kým som sa stihol ospravedlniť a policajta opýtať, aký formulár potrebujem vyplniť, dostal som od neho slovné pokarhanie: „Odkiaľ si, to aj na Slovensku tak prekračuješ hranice? Tu máš, vyplň to.“  
Na formulári som okrem osobných údajov musel uviesť aj údaje o aute. Vrátil som sa k autu, rýchlo som načmáral údaje a v duchu som si kládol otázku, ako dlho ešte budem trčať v Európskej únii a čo má čaká na ruskej strane. Keď som bol hotový, odovzdal som policajtovi cestovný pas, technický preukaz od auta, zelenú kartu a vodičský preukaz, priatelia! Colník mi medzitým skontroloval auto, kufor a poslal ma do ďalšej búdky, aby som si od jeho kolegu vypýtal pečiatku na formulár. Našťastie to urobil rýchlo a tak som sa vrátil k policajtovi k okienku.
Keď asi po desiatich minútach dopísal údaje do počítača, zistil, že urobil chybu – myslel si, že som zo Slovinska a nie zo Slovenska, pretože podľa neho aj Slovinci „majú slovensky pas“. Musel som mu vysvetliť, aký je rozdiel medzi slovinským a slovenským jazykom... ,,Tu máš, môžeš ísť. Najprv počkaj na zelené svetlo na semafore a potom sa zastavíš pri búdke pred rampou, tam odovzdáš formulár,“ povedal mi na rozlúčku. „A kam mám vlastne ísť? Je tu tma, nič nevidím, ani jednu tabuľu, ktorým smerom je Rusko?“, opýtal som sa ho. „Choď rovno, najprv uvidíš semafor, potom búdku a po dvesto metroch budeš v Rusku.“
O tom, že som na ruskej strane prežil podobnú procedúru, nemám chuť rozpisovať, pretože som to pokladal za štandardnú ruskú vec. Čo ma však najviac trápilo, keď mi ruské policajtky a colníčky ochotne pomáhali vyplňovať formulár a colnú deklaráciu, boli otázky, ktoré by som najradšej adresoval do Bruselu a najmä Rade ministrov vnútra. Ako je napríklad možné, že v schengenskom priestore je aj Lotyšsko, ktoré nemá na svojom hraničnom priechode vybudovanú potrebnú infraštruktúru – osvetlenie, kamerový systém, príjazdové cesty, označené jazdné pruhy, odstavné plochy, parkovisko, informačné tabule a informačné letáčiky pre cestujúcich o tom, aký formulár musia vyplniť pri výstupe z EÚ? Pamätám sa, ako bruselskí byrokrati a komisár pre vnútorné záležitosti karhali Slovensko z nedostatočnej pripravenosti na vstup do schengenského priestoru v rokoch 2005-2006...
Prečo musia občania EÚ na výstupe z EÚ (v Lotyšsku) vyplňovať formulár, na ktorý policajt  navyše zapisuje čas kontroly a výstupu? A prečo ho nemusia vyplňovať v Maďarsku alebo na Slovensku? Ako je možné, že občania EÚ, ktorí sa vracajú domov (do EÚ), sú na vstupe do schengenského priestoru podrobne kontrolovaní ako občania iných krajín? Koho trápi koľko litrov nafty alebo benzínu má občan EÚ v nádrži svojho auta? Prečo občania EÚ musia stáť v dlhých kolónach pred vstupom do EÚ spoločne s občanmi nečlenských štátov? Prečo nie sú rýchlejšie vybavovaní v osobitnom jazdnom pruhu, ktorí je len pre občanov EÚ? Koho však v Bruseli a v národných vládach vôbec zaujímajú pomery na vonkajších hraniciach „európskej železnej opony“ a časové straty (o vodičoch kamiónov nehovoriac) občanov EÚ?
Viete, čo trápi bruselských byrokratov, Európsku komisiu a Európsky parlament, ak sa dožadujete zlepšenia režimu pre občanov EÚ pri vstupe do schengenského priestoru? Zaujíma ich iba dodržiavanie zastaraných schengenských pravidiel a uplatňovanie kódexu schengenských hraníc vo vnútri EÚ a voči občanom nečlenským štátom EÚ. Rada Európskej únie je ticho, občas sa vyjadrí Európsky parlament a Európska komisia.  A tá vo svojej nedávnej správe iba potvrdila, že ju iné problémy ani nezaujímajú, pretože si všimla len tri konkrétne problémy: „Ťažkosti s údajnými pravidelnými a systematickými kontrolami, ktoré sa vykonávajú na niektorých vnútorných hraničných pásmach, pretrvávajúce prekážky plynulej premávky na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach a oneskorené oznamovanie plánovaného obnovenia kontrol vnútorných hraníc.“
 
Osobnosť
Košice potrebujú ambicióznu Aničku
„Rozvoj cestovného ruchu v mestách a v ich mestských častiach závisí od vízií a myšlienok. Ak ich samospráva má a vie o nich otvorene komunikovať, výsledok musí byť pozitívny,“ tvrdí Marián Gaj, majiteľ agentúry Gajja Production House a nezávislý kandidát na starostu mestskej časti Košice - Sever.
 
Fotoreport
Hora Hoverla
Najvyšší vrch na Ukrajine ponúka čarovné pohľady na Východné Karpaty a pripomína návštevníkom komplikované dejiny strednej Európy. Je národným symbolom Rusínov či Ukrajincov?
 
Justícia
Argumenty versus frázy
Aká je pravda o slovenskej justícii a ministerke Žitňanskej? Z prejavu Štefana Harabina v slovenskom parlamente, ktorého obsah ignorovali verejnoprávne aj tzv. slobodné a nezávislé médiá.  
 
Európska únia
Prečo Európska únia nutne potrebuje novú politickú rétoriku?
Bruselskí eurokrati oplakávajú nevďačnosť verejnej mienky i európskych voličov. Prečo nedokázali vysvetliť, čo reprezentuje Únia a prečo je tak centralistická k budúcnosti 500 miliónov Európanov?
 
Názor
Český prezident Klaus varuje:
„Pokiaľ teraz nezačneme debatu o nebezpečenstve svetovlády, budeme skoro postavení pred hotovú vec.“
 
Zahraničie
Nová výzva pre Obamu
Aby sa americký prezident vyhol stagnácii, bude musieť zvládnuť novú politickú realitu a vyhrať boj o verejnosť.
 
Sonda
Slovensko sa bojí kritizovať Izrael
Jimmiho Cartera znepokoje Knesset a spôsob ako sa židovská vláda správa k arabským občanom. .
 
Anketa
V čom sa Slovensko posunulo dopredu za ostatných 10 rokov?
 
Reflexie
„Ešte nevyšlo najavo, čím budeme!“   
„Je naozaj zvláštne, ako sa nám po čase podarilo z našich kostolov vytvoriť nedobytnú pevnosť a z Kristovej cirkvi exkluzívne spoločenstvo, ktoré si vytvorilo svoj vlastný jazyk, zvyky a obrady. Čo na tom, že im nikto nerozumie,“ zamýšľa sa Dušan Tillinger, evanjelický farár.
 
Úspešný
Erudovaný teológ
„Jozef Tóth je predovšetkým autentickým kresťanským básnikom – kňazom, ktorý zjavuje i zjazvuje pamäť súčasného človeka a v nej hýbe jeho morálnou pozíciou, a to na osi reálneho zla – možného dobra.“
 
História
Vzlet a pád Tuchačevského (II.)
Populárneho maršala zlikvidoval Stalin. Bol reformátorom sovietskej armády. Nemci, ktorí uvažovali nad možnosťou vojenského stretu so ZSSR, ho označili za jediného schopného veliteľa v Červenej armáde.
 
Kultúra
Operný a operetný elegán
„Som úprimne šťastný, ak svojím spevom oblažím dušu človeka natoľko, že z mojich koncertov odchádza spokojný a naberie z nich mnoho pozitívnej energie,“ vyznáva sa Ivan Ožvát, tenorista, sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave.
 
Umenie
Maliar ruského severu
Vladimír Nikolajevič Latyncev sa venuje krajinomaľbe, morským motívom, historicko-architektonickým kompozíciám, zátišiu, portrétom a historicko-náboženským motívom.
 
Šport
„Vysunuté pracovisko“ Sovietskeho Zväzu
„Priemerná mzda bola napríklad 150 rubľov a my sme dostávali 1000 či 2000 rubľov. Vtedy to boli veľké peniaze,“ spomínaSergej Makarov, legendárny ruský hokejový útočník.
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac