Október 2010

Kedy ministri Dzurinda a Lipšic spoznajú reálny život na slovensko - ukrajinskej schengenskej hranici?
Stagnáciu Košíc chce nahradiť ozdravným programom
Miesto modlitby a zmierenia s Bohom
Obrábajú pôdu aj na cintorínoch
Základy novej budúcnosti
Bude ministerka Žitňanská rešpektovať názory Lorda Justice Thomasa?
Vláde vyhovuje neobjektívna kritika súdnej moci
Európske poľnohospodárstvo potrebuje zmeny
Ostrov desiatej Múzy
USA a Západ potrebujú novú armádu uzdravených svedkov
Ukrajina zlepšuje vzťahy so susedmi
Audit súčasného stavu
Vzlet a pád Tuchačevského (I.)
Britký kritik nešvárov
V umení vyjadrujeme svoj osud
Slovenská cyklistická hviezda

Kedy ministri Dzurinda a Lipšic spoznajú reálny život na slovensko - ukrajinskej schengenskej hranici?
Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda tvrdí, že prosperujúca Ukrajina je zárukou rastu aj pre východné Slovensko. Keď prednedávnom navštívil predstaviteľov Zakarpatskej oblasti na Ukrajine, v ktorej žije aj početná slovenská komunita, zdôraznil, že zámerom jeho návštevy bolo posilnenie cezhraničnej spolupráce medzi východoslovenskými regiónmi a Zakarpatskou oblasťou. Tento správny zámer aj prístup pána ministra má však vážne trhliny. Nie geopolitické, bezpečnostné či filozofické, ale najmä praktické. Predpokladám, že ich tento skúsený a vnímavý politik pozná, majú jedného spoločného menovateľa – život a režim na slovensko-ukrajinskej schengenskej hranici na cestných prechodoch vo Vyšnom Nemeckom a v Ubli. Čo musia na nich prežívať nielen slovenskí turisti, ale najmä podnikatelia, zástupcovia firiem, samosprávy, akademickej a kultúrnej obce a občianskych združení, ktorí chcú navštíviť Ukrajinu a rozvíjať aj napríklad cezhraničnú spoluprácu a obchod na Ukrajine?
V rámci kontroly na vonkajšej hranici Schengenského priestoru vo Vyšnom Nemeckom sa vás slovenský colník najprv slušne opýta, koľko litrov paliva máte v nádrži a koľko máte najazdených kilometrov. Vypýta si technický preukaz a odíde do búdky, kde údaje zapíše do počítača. Tie isté otázky vám položí aj príslušník slovenskej hraničnej a cudzineckej polície a po kontrole dokladov vás vypustí zo Schengenského priestoru. Na ukrajinskej strane vám takéto otázky ukrajinskí colníci ani policajti nekladú. Viac ich zaujímajú iba doklady o motorovom vozidle a dovážaný tovar. Prejdete hranice a ste na Ukrajine.
Stres a napätia prežívate, ak sa ako slovenský občan (aj ako občan EÚ) z Ukrajiny vraciate domov do Schengenského priestoru. Tesne pred hranicami začnete premýšľať o tom, či budú alebo nebudú na nej veľké kolóny aút a koľko hodín na nich budete zase čakať. Na ukrajinskej strane sa zdržíte relatívne krátko (opäť 20-30 minút). Čas čakania v aute závisí od toho, ako rýchlo prebieha kontrola na vstupe do Schengenského priestoru na slovenskej strane. Ak vás Ukrajinci vypustia zo svojho územia, najprv čakáte v kolóne aút pred prvou rampou. Za ňou vidíte ďalšie kolóny aút. Nervózne sedíte v aute a čakáte. Ak si zmeriate čas, za ktorý slovenskí colníci a policajti skontrolujú doklady pasažierov v aute a vykonajú prehliadku jedného auta, zistíte, že to trvá 3 až 7 minút. Ak v rade pred prvou vstupnou rampou pred vašim autom stojí 20 aút, viete, že na hraniciach budete trčať minimálne hodinu, ak nie dve. Môj rekord má údaj 4 hodiny a 33 minút a to ako novinár pravidelne cestujem na Ukrajinu od roku 1990...
Ďalšie minúty čakania prežijete v kolóne aút za rampou, keď čakáte na kontrolu. Jej hitom sú opäť otázky slovenských colníkov a policajtov na odjazdené kilometre na Ukrajine a množstvo paliva v nádrži, respektíve zapisovanie týchto údajov do počítača. Ešte predtým colníci starostlivo skontrolujú batožinový priestor, úložné priestory a schránky v aute, obsah tašiek. ,,Bože, však je to ako za socializmu, keď sa ľudia vracali zo Západu do reálneho socializmu,“ poviete si a v duchu nadávate na celý Schengenský režim a slovenské kontrolné špeciality, ktoré nepoznajú napríklad na maďarsko-ukrajinskej alebo poľsko-ukrajinskej schengenskej hranici...
Predstavte si, že toto máte prežívať stále, keď cestujete na Ukrajinu za priateľmi a obchodnými partnermi, alebo sa z nej vraciate domov. Máte pocit, že sa na vás slovenskí colníci a policajti pozerajú len ako na potencionálneho pašeráka a špekulanta, ktorý chodí na Ukrajinu do Užhorodu alebo pohraničia nakupovať iba lacnú naftu, alkohol, cigarety a ďalší tovar. Máte ešte chuť cestovať na Ukrajinu a rozvíjať tam cezhraničnú hospodársku, kultúrnu alebo inú spoluprácu? Ktorá slovenská firma bude svojim zamestnancom alebo manažérom platiť „nadčasy“ alebo diéty za čas, ktorý strávili na hraniciach? „Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolné postupy na vonkajších hraniciach nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu. Na tieto účely by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov a zdrojov,“ píše sa v Kódexe schengenských hraníc.
Určite ho veľmi dobre pozná aj slovenský minister vnútra Daniel Lipšic. Ani on, podobne ako pán Dzurinda či iní slovenskí ústavní činitelia, však zatiaľ neprejavili dostatočný záujem, aby spoznali reálny život na slovensko-ukrajinskej schengenskej hranici. Zatiaľ túto hranicu navštívili len raz. Aj to ako ústavní činitelia s imunitou a s diplomatickým pasom. Podľa mňa by ju mali najprv spoznať ako radoví daňoví poplatníci Slovenskej republiky, aby mohli navrhnúť zmeny a politicky tlačiť aj na Brusel. O akom partnerstve s Ukrajinou a o akej východnej politike EÚ to potom hovoria a budú ešte hovoriť, keď ju torpéduje režim na hraniciach a tortúry pri udeľovaní víz?
Pozrime sa na rozvoj východného Slovenska a jeho cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou aj očami ukrajinských občanov. Slováci nepotrebujú ukrajinské víza, Ukrajinci potrebujú schengenské víza, aby mohli navštíviť Európsku úniu, politický a hospodársky vzor pre Ukrajinu. Okrem tých istých čakacích a kontrolných procedúrach na hranici, ktoré zažívajú Slováci, čelia ďalším bariéram schengenského režimu (pozvania, doklady o ubytovaní) a „špecialitám“ Slovenskej republiky. Moje poznatky hovoria o tom, že pracovníci slovenského Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR vo Vyšnom Nemeckom a Ubli neuznávajú napríklad platné krátkodobé a dlhodobé schengenské víza, ktoré občanom Ukrajiny vydali maďarské alebo poľské zastupiteľské úrady na Ukrajine! Takýmto občanom, napríklad z Užhorodu, Mukačeva a Ľvova nedovoľujú vstúpiť na územie Slovenskej republiky cez Vyšné Nemecké alebo Ubľu. Títo ukrajinskí občania musia na Slovensko cestovať okľukou cez Maďarsko alebo Poľsko, čo má vplyv nielen na kredit Slovenskej republiky, ale najmä na kvalitu cestovania a časové straty. Je zvláštne, že maďarskí a poľskí policajti nemajú problém so „slovenskými schengenskými vízami“ pre Ukrajincov, ak cestujú do Poľska alebo Maďarska. Páni ministri Lipšic a Dzurinda, viete aj o týchto problémoch?

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor, e-mail: dimenzie@internet.sk

Stagnáciu Košíc chce nahradiť ozdravným programom
„Garantujem, že zástupcovia serióznych investorov so zaujímavými a perspektívnymi projektami budú mať na magistráte prednostne otvorené dvere a budem si podľa nich organizovať svoj pracovný program,“ sľubuje Richard Raši, poslanec slovenského parlamentu a kandidát na primátora mesta Košice.

Miesto modlitby a zmierenia s Bohom
Medžugorie sa už takmer 30 rokov rozvíja ako spovedelnica a duchovné centrom sveta.

Obrábajú pôdu aj na cintorínoch
Nadlačania si vážia každý centimeter zeme. Zeleninu či kukuricu pestujú aj na opustených miestach, kde kedysi boli hroby.

Základy novej budúcnosti
Slovenskí evanjelici žijúci v zahraničí sú frustrovaní z toho, že sa slovenská ECAV podrobnejšie nezaujíma o národnú a duchovnú pastoráciu Slovákov, ktorí odišli zo Slovenska aj v rokoch 1990-2010.

Bude ministerka Žitňanská rešpektovať názory Lorda Justice Thomasa?
Prezident Európskej siete súdnych rád navštívil Súdnu radu Slovenskej republiky. Podľa neho sudca by mal byť trestne stíhaný len na podnet nezávislého prokurátora.

Vláde vyhovuje neobjektívna kritika súdnej moci
„Justícia je nezávislá moc v štáte a nemá byť spájaná so žiadnou politickou pomocou. Sudcovia potrebujú pre prácu pokoj a súdna moc potrebuje určitú stabilitu.“

Európske poľnohospodárstvo potrebuje zmeny
Prečo je potrebná ekologizácia poľnohospodárstva a čo vedie EÚ k zníženiu rozpočtu pre farmárov o 50 miliárd eur?

Ostrov desiatej Múzy
Lesbos vďačí za svoju slávu veľkej poetke Sapfó a jeho čarovná krása inšpiruje básnikov už po tisícročia.

USA a Západ potrebujú novú armádu uzdravených svedkov
"Nejestvuje väčšia sila na svete ako evanjelium v srdci veriaceho človeka. Naše lavice v kostoloch sú plné ,,kresťanov”, ktorých životy sa len málo líšia od tých, ktorí žijú v sekularizovanom svete.”

Ukrajina zlepšuje vzťahy so susedmi
Slovensko podporuje skoré uzavretie Asociačnej dohody a Dohody o posilnenej zóne voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou.

Audit súčasného stavu
Je blízkosť hranice s Ukrajinou príležitosťou alebo bariérou pre rozvoj slovenského prihraničného územia?

Vzlet a pád Tuchačevského (I.)
Lenin a Trockij súhlasili s tým, že nebudú brániť poľskej rozpínavosti v Haliči, na západnej Ukrajine a v západnej Litve, ak Poliaci neprekročia demarkačnú líniu. Sovietom podkurovali československé légie, ktoré ovládali Sibír.

Britký kritik nešvárov
„Mnohí ekonómovia, politici i politológovia v zahraničí majú názor, že súčasný globalizmus tiež potrebuje reformu a to tak naliehavo, ako sovietsky typ socializmu vo svojom závere,“ tvrdí Martin Hric, novinár, fejtónista a publicista.

V umení vyjadrujeme svoj osud
„Dnešní maliari mlčia. Nemajú čo povedať, nevedia vnímať. Obrazy nevychádzajú z ich vnútra. Umenie má v nás rezonovať samo,“ vyznáva sa Bedřiška Znojemská.

Slovenská cyklistická hviezda
Peter Velits získal na Vuelte historické umiestnenie v rámci troch najväčších etapových pretekov na svete. Vyhral časovku a celkovo skončil na treťom mieste.