Apríl 2011

Slovensko v „zóne bezpečnosti a prosperity“
Potrebujeme vnútornú revolúciu
Plávajúci mlyn na rieke Mura
Lazarova sobota a jeho rytieri
Občianstvo pre všetkých Maďarov
Ukážkový príklad pre zamestnávateľov
Sudcovia žiadajú o pomoc Európsku asociáciu sudcov
Veríte tomu, že Boh chce vzkriesiť naše telá jedného dňa?
Medvedev útočí na parazitov
Poučenia pre budúcu európsku vládu
Emirova katarská televízia
Za Antonom Hlinkom
Výrazný predstaviteľ ľudových postáv
Na divadelných doskách a strieborných plátnach
Mladen Palić a jeho Medzimurie
Nečakaný bronz

Editorial
Slovensko v „zóne bezpečnosti a prosperity“

Slovensko je už sedem rokov členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie (NATO). Pokiaľ sa členom Európskej únie stalo na základe ratifikačného procesu v EÚ a najmä referenda, ktorého sa zúčastnila veľmi tesná väčšina slovenských občanov (52,15%, z nich 6% bolo proti vstupu), do NATO pristúpilo na základe politického rozhodnutia druhej Dzurindovej vlády, ktoré odsúhlasil slovenský parlament v marci 2003. Referendum o členstve Slovenska v NATO nebolo pre istotu vypísané, pretože sa ho obávala nielen Dzurindová vláda, ale aj NATO.  Riziko, že Slováci, ktorým bola vždy omnoho sympatickejšia neutralita Slovenska, v referende odmietnu NATO, bolo veľmi vysoké a mohlo ohroziť ďalšie „rozširovanie bezpečného a prosperujúceho priestoru“ v strednej a v juhovýchodnej Európe. V tom čase však bolo na Slovensku a v strednej Európe takmer každému jasné, že bez členstva v NATO by nebolo možné členstvo v Európskej únii...

Zamyslime sa spoločne aspoň nad niektorými výsledkami, ktoré Slovensku prinieslo členstvo v tzv. spoločnom euroatlantickom civilizačnom a demokratickom priestore. „Členstvo v NATO umožňuje deľbu práce, špecializáciu a spoluprácu. To zaručuje, že ozbrojené sily štátu sú moderné a dobre vycvičené a navyše každý členský štát stoja menej peňazí, ako keby sa o svoju bezpečnosť mal starať sám,“ tvrdila kedysi propaganda. Skutočnosť je však taká, že Slovensko už 7 rokov nevynakladá na obranu 2% z hrubého domáceho produktu, ako sa zaviazalo Aliancii, ale len 1,5 - 1,08% a neustále znižuje priame výdavky na modernizáciu ozbrojených síl, v dôsledku čoho neplní svoje záväzky voči NATO. Situácia je už natoľko vážna a kritická, že je napríklad ohrozená existencia a bojaschopnosť letectva a pozemných jednotiek, väčšina zbraňových systémov je na konci technickej životnosti a v mnohých komoditách nie sú zabezpečené predpísané zásoby. Slovensko je jediná krajina, ktorá od rozpadu Varšavského paktu nenakúpila žiadnu novu leteckú a ani hlavnú techniku pozemných síl a síl logistiky! Na druhej strane, slovenskí daňoví poplatníci financujú účasť slovenských vojakov v rôznych tzv. mierových misiách OSN (Cyprus) a NATO (Afganistan, Bosna a Hercegovina, tzv. Kosovská republika). Logická je preto otázka, na čo Slovensko vysiela svojich vojakov do misií, keď nemá na ne dostatok peňazí a koľko v rámci čiastočnej refundácie získalo späť napríklad od OSN? Z  historického hľadiska je zaujímavá aj reflexia na účasť slovenských vojakov v Iraku a najmä na jej finančný prínos pre Slovensko a slovenské firmy, o ktorom tak nadšene kedysi „kikiríkal“ bývalý premiér Mikuláš Dzurinda... Doteraz to však Slováci nevedia, podobne ani to, koľko ich ročne stojí členstvo krajiny v NATO a slovenské vojenské misie.  
„V Aliancii má každý štát, či veľký alebo malý, rovnocenné postavenie a rovnocenný hlas. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu, čo znamená, že so spoločným postupom musia súhlasiť všetky členské štáty,“ hovorí sa ďalej v propagande o NATO. Nezachádzajme ďaleko do histórie, pozrime sa na najnovšie vojenské operácie NATO v Líbyi a postoj Slovenska k tejto vojne. Začnime jednoduchou otázkou: Má NATO priamy mandát BR OSN na svoju operáciu Unified protector (Spoločný ochránca) v Líbyi? Nemá. Vieme, že iba „dobrovoľne“ a nejednotne prevzalo velenie nad bojovými operáciami po USA, Kanade, Francúzsku a Veľkej Británii, riadnych členov NATO, ktoré v rámci tzv. ochrany civilistov (povstalcov) a zabezpečenia bezletovej zóny bombardovali pozície protivzdušnej obrany a infraštruktúry Kaddáfiho armády. A o tomto prevzatí viac-menej nerozhodovali suverénne vlády, ale najmä veľvyslanci jej členských štátov po tlaku Paríža a Londýna...
Mikuláš Dzurinda, súčasný minister zahraničných vecí, ktorý zlyhal pri obhajovaní leteckých náletov NATO na bývalú Juhosláviu (Srbsko), potvrdil svoju povesť táraja aj v prípade slovenskej podpory voči operáciám NATO v Líbyi. V slovenskom parlamente povedal: „Operácie, ktoré sa odohrávajú v Líbyi, majú trojaký charakter. Po prvé, je to humanitárna pomoc, ktorá je dostupnejšia skôr do východnej časti krajiny než do tej časti, ktorú ešte ovláda Muhammar Kaddáfi. Druhý druh operácií je vynucovanie zbrojného embarga a tretí druh operácie je zabezpečenie bezletovej zóny.“ Skutočnosť však hovorí o niečom úplne inom. Každodenné správy z Líbye nám nehovoria nič o konkrétnej humanitárnej pomoci pre civilistov, o zbrojnom embargu (ale o novom vyzbrojovaní povstalcov) ani o pláne NATO na zabezpečenie bezletovej zóny, ale o regulérnej vojne medzi vyzbrojenými povstalcami (nie civilistami) a náletoch na vojenské ciele. Čo je však pre kredit Radičovej vlády a tohto „vojenského obranného spoločenstva“ najhoršie, slovenská vláda ani generálny tajomník NATO nevedia občanom Slovenska a EÚ vysvetliť, kedy a ako Líbya vojensky napadla a ohrozila USA, Kanadu, Francúzsko a Veľkú Britániu, respektíve iného člena NATO, aby svojim zásahom uplatnila právo na kolektívnu obranu svojich členov. Inými slovami, podľa ktorého článku svojej zakladateľskej Washingtonskej zmluvy Aliancia rieši budúcnosť Kaddáfiho režimu a suverénneho štátu?  V prípade Slovenska je paradoxne aspoň „chválihodné“, že nemá finančné zdroje ani bojaschopné letectvo či jednotky, ktoré by mohlo vyslať do Líbye.
„Tam, kde je bezpečne, sú vytvorené základné podmienky pre prosperitu. Naopak, krajina, ktorá nie je bezpečná, nemôže ani prosperovať. Bezpečnosť a prosperita sú spojené nádoby,“ zdôrazňuje euroatlantická a európska integračná propaganda. Je to naozaj tak? Ak Slovensko nemá zdroje na svoju bezpečnosť a armádu, ako môže byť bezpečné a ako môže potom prosperovať? Pravda je dnes taká, že nemá zdroje ani na to, aby mohlo podporiť myšlienku eurovalu na takzvanú záchranu eura a eurozóny, ktorá je viac problémom veľkých bánk a nadnárodných korporácií ako obyčajných malých a stredných podnikateľov. Slovensko patrí naďalej k najchudobnejším krajinám EÚ a jeho pravicová vláda nemá žiadnu reálnu koncepciu oživenia a rozvoja jeho hospodárstva, podnikania, vidieka, farmárstva, školstva, zdravotníctva a národnej kultúry.
Takúto koncepciu však nemá ani Európska únia, respektíve Európska komisia, ktorá akosi „zabudla“ na bezpečnosť a prosperitu svojho „hospodárskeho priestoru“. Nedokázala ochrániť členské krajiny pred finančnou a hospodárskou krízou, ktorá ako dôsledok virtuálnej ekonomiky dorazila do Európy práve z USA, čiže od svojho vojenského ochráncu. Ak sa pozrieme na hospodársky vývoj v krajinách mimo EÚ, nemôžeme si nevšimnúť, že americká kríza sa „vyhla“
iným európskym štátom, Ázii i Latinskej Amerike.
Asi sme svedkami neustálych politických klamstiev v EÚ i v USA. Frázy o hodnotách, ku ktorým patrí pravda a spravodlivosť, najviac porušujú práve tí, ktorí o nich najviac hovoria, pretože dokážu presvedčivo klamať a zavádzať. Až tak, že s pomocou mnohých médií, česť výnimkám, sa ich lož stáva pravdou a pravda zase lžou.
Potvrdzuje sa, že Slovensko zatiaľ nemá na to, aby bolo rovnocenným partnerom a členom v NATO a v EÚ. Nemá na to najmä finančne, pretože má slabé a nestabilné hospodárstvo, ktoré je v rukách niekoľkých globálnych firiem. Sedem rokov ťahá výrazne za kratší povraz a zmenilo sa na novodobú hospodársku kolóniu, z ktorej každoročne odteká už 50% HDP. Je de facto pod kontrolou silných zahraničných bánk a zahraničných investorov, ktorí nepodporujú jeho, ale svoj globálny rozvoj.   
Bolo by určite férové, keby slovenská vláda povedala občanom, koľko ich ročne stojí členstvo v EÚ a koľko za to z Bruselu dostávajú. Ak sa totiž pozrieme na niekoľkoročné čerpanie fondov EÚ, zistíme, že Slovensko má dlhodobé problémy s nízkym čerpaním a využívaním eurofondov.
Štátny rozpočet je výrazne deficitný a nikto dnes nevie povedať, za koľko rokov bude aspoň vyrovnaný, ak nie prebytkový. Aj preto sú úvahy o prehodnotení doterajšieho členstva Slovenska v EÚ stále aktuálnejšie, pretože národ pod Tatrami by mal vedieť pravdu o tom, čo všetko musel stratiť a obetovať, a čo získal za to, aby sa integroval do zoskupenia, ktoré sa neustále mení a v ktorom stále hrá minimálnu úlohu. Ak bolo cieľom Slovenska len vstúpiť niekam, lebo nebolo kam a každý tam šiel, je to prejav nedôvery vo vlastné sily a schopnosti prežiť.  
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor časopisu Dimenzie

 
Osobnosť
Potrebujeme vnútornú revolúciu
„Ak sa budeš morálne správať, usporiadaš si nielen vzťahy, ale aj svoj život a cieľ, ktorý určil Boh,“ zamýšľa sa vladyka Milan Chautur, košický gréckokatolícky eparcha.  

 

Fotoreport
Plávajúci mlyn na rieke Mura
 
Report
Lazarova sobota a jeho rytieri
Svätolazarskí rytieri sa usilujú o zjednotenie kresťanov cestou ekumenickej spolupráce, pestujú starostlivosť o chorých, lásku k blížnemu a dobročinnosť.
 
Interview
Občianstvo pre všetkých Maďarov
„V medzinárodnom práve sú už dávno prekonané doktríny, ktoré odmietajú dvojité občianstvo,“ tvrdí János Szerencsés, generálny konzul Maďarskej republiky v Košiciach.   
 
Úspešný
Ukážkový príklad pre zamestnávateľov
,,V budúcnosti sa zameriame už na základné školy a vytvoríme zaujímavé možnosti pre mladé talenty v regióne,“ hovorí Jozef Ondáš, generálny riaditeľ  T-Systems Slovakia, s.r.o.
 
Justícia
Sudcovia žiadajú o pomoc Európsku asociáciu sudcov
Súdna moc na Slovensku sa od 1. mája 2011 dostala pod priamy vplyv výkonnej moci. Dehonestácia sudcov pokračuje.
 
Anketa
Veríte tomu, že Boh chce vzkriesiť naše telá jedného dňa?
 
Zahraničie
Medvedev útočí na parazitov
Stabilita začala obmedzovať ruský obchod a zmenila sa na režim absolútnej nedôvery.
 
Európska únia
Poučenia pre budúcu európsku vládu
Eurozóna sa zmieta v dlhovej kríze, úlohou Hermana Van Rompuya je hľadať dlhodobé riešenia európskej hospodárskej kontroly.
 
Zaujalo nás
Emirova katarská televízia
Ako Al-Džazíra ovplyvňovala arabské revolúcie?
 
Reflexie
Za Antonom Hlinkom
Šíril a presadzoval kresťanskú ekológiu duše. „Falošná tolerancia voči zjavnému zlu a nepravde je začiatkom duchovnej degenerácie a totálneho mravného rozkladu.“
 
Kultúra
Výrazný predstaviteľ ľudových postáv
„Závisť nepestujem. Mám zdravé dedinské korene, všetci sme si na dedine navzájom pomáhali,“ vyznáva sa herec Ján Kramár.
 
História
Na divadelných doskách a strieborných plátnach
Slovenské korene mali i veľké mená nemého i ozvučeného filmu: Pola Negri, Tom Mix, Lia de Puty, Peter Lorre, Steve McQueen či Paul Newman.  
 
Umenie
Mladen Palić a jeho Medzimurie
 
Šport
Nečakaný bronz
Trojskokanka Dana Velďáková chce byť vo finále  aj na svetovom šampionáte v juhokórejskom Degu.