Úvod    Archív čísiel    2011    August/September 2011

August/September 2011

Kto a čo pomôže kosovským Srbom?
Slovensko rezignovalo na brannú výchovu
Kostrinský drevený kostol
Centrum, v ktorom nezmoknete
Vizitka pre Radičovej vládu
Hospodárska kontrola pre EÚ
K novému modelu federálneho štátu
Chcú zastaviť čechizáciu Moravy
OSN chce nového člena
Prečo Židia neprijali Krista? (3.časť)
Športové hviezdy za veľkou mlákou
Slováci neradi počúvajú pravdu
Obraz ženy na fotografii
Usiloval sa kŕmiť dobrého vlka

 
Editoriál
Kto a čo pomôže kosovským Srbom?
Už viac ako dva týždne zápasia kosovskí Srbi o svoju budúcnosť na barikádach v blízkosti administratívnych priechodov Brnjak a Jarinje, ktoré oddeľujú územie Kosova a Metohije od Srbskej republiky. Nebojujú so zbraňami, ale so štrkom a drevom. Umiestňujú ich na cesty, aby nimi  blokovali dopravu od administratívnych hraníc ďalej do vnútrozemia tejto juhosrbskej provincie, ktorá je oficiálne od roku 1999 pod medzinárodnou správou OSN. Vo februári 2008 ju však kosovskí Albánci jednostranným vyhlásením tzv. Kosovskej republiky a s podporou niekoľkých mocností (najmä USA, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska) fakticky rozdelili na dve časti. Tri štvrtiny územia bývalého Starého Srbska, ako sa Kosovu a Metohiji niekedy hovorilo, kontrolujú prištinské orgány tzv. Kosovskej republiky, ktorá je stále pod medzinárodným protektorátom a dozorom Európskej únie a NATO (misia EULEX a KFOR). Jednu štvrtinu územia na severe Kosova, kde žije asi 60 000 Srbov, kontrolujú štyri miestne srbské samosprávne orgány. Tie sú napojené na Srbskú republiku a neuznávajú existenciu tzv. Kosovskej republiky a jej jurisdikciu na severe provincie. Malé srbské enklávy, ktoré prežili albánsky pogrom v marci 2004 (vyháňanie za rieku Ibar, vraždenie, ničenie pravoslávnych chrámov) žijú aj v iných častiach provincie, ale viac-menej v etnických getách a dedinách pod ochranou vojsk KFOR a EULEX-u, misie Európskej únie.  
Kosovskí Srbi barikádami blokujú ďalšie cesty a aj most, ktorý rozdeľuje Kosovskú Mitrovicu na severnú srbskú a južnú albánsku časť. Takýmto spôsobom vyjadrujú svoj nesúhlas so zásadnou zmenou pomerov. V septembri vojaci KFOR pod nemeckým velením, príslušníci policajnej misie EULEX , kosovskí policajti a colníci obsadili administratívne priechody Jarinje a Brnjak a začali ich meniť na štandardné hraničné priechody medzi Kosovskou republikou a Srbskom. V priebehu niekoľkých dní postupne ostnatými drôtmi rozširovali „ochranné pásmo“ okolo priechodov (až do vzdialenosti 600 m) a de facto ho zmenili na menšie vojenské základne. Tam, kde sa Srbi buldozérmi prekopali a vytvorili alternatívny priechod, zasiahli, obsadili a „nelegálny priechod“ opäť vykolíkovali ostnatými drôtmi. Táto vojna medzi Srbmi a KFOR vyvrcholila koncom septembra, keď po streľbe boli zranení 4 vojaci a jedenásti Srbi.
Zmenu pomerov, ktorá medzičasom získala jednoznačnú americkú, nemeckú, francúzsku, taliansku a britskú podporu v záujme „územnej integrity Kosovskej republiky a prištinskej jurisdikcie na jej celom území“, odštartovala tzv. colná a obchodná vojna medzi Belehradom a Kosovoskou republikou. 20. júla 2011 kosovskí Albánci uvalili embargo na dovoz tovarov zo Srbska a uvalilo tiež aj 10% daň na dovoz tovaru z Bosny a Hercegoviny ako odpoveď na to, že tieto krajiny blokujú dovoz všetkých kosovských produktov a cez administratívne hranice nepustia nikoho s kosovskými dokladmi. Kosovské špeciálne jednotky sa vzápätí pokúsili obsadiť administratívne priechody Jarinje a Brnjak, aby „zabezpečili  dodržiavanie embarga.“  Kosovskí Srbi sa ihneď vzbúrili, zablokovali priechody (jeden z nich vypálili) a celá albánska akcia, ktorá údajne nemala podporu USA a EÚ, skončila fiaskom – kosovské špeciálne jednotky, ktoré stratili jedného muža, sa museli vrátiť do Prištiny. Srbi oslavovali malé víťazstvo nevediac, že to bol len testovací manéver na zistenie srbskej reakcie. A diplomatická vojna medzi Srbmi a Albáncami o uznaní colnej pečiatky Kosovskej republiky pokračovala ďalej, hoci doteraz nepriniesla žiadne výsledky a dohodu.
Na jej pozadí sa však začali aktivizovať jednotky KFOR (Kosovo Force), ktorým OSN udelila neutrálny mandát pri strážení mieru a dohliadaní na bezpečnosť všetkých obyvateľov v provincii bez rozdielu na ich národnosť.  Napriek tomu a bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN vojaci KFOR obsadili  administratívne priechody, na ktorých dovtedy pôsobili kosovskí Srbi a príslušníci UNMIK (mierovej misie OSN pre Kosovo).
Kosovskí Srbi nechcú uznať Kosovskú republiku a nechcú odísť zo severu  Kosova. Tvrdia, že na barikádach iba bránia rezolúciu BR OSN č. 1244 z roku 1999. Tá Srbsku priznala územnú celistvosť, vrátane s Kosovom a Metohijou, ktorej súčasne priznáva autonómiu v rámci Srbska. Kosovskí Srbi a Belehrad zhodne poukazujú aj na to, že podľa tejto rezolúcie neexistuje žiadna Kosovská republika ani štátne hranice medzi Srbskom a Kosovskou republikou, ani kosovské clá a pečiatky.  „Lepšie je sa brániť barikádami a blokádami ako ozbrojeným odporom,“ píše sa v letákoch, ktoré kosovskí Srbi hádzali vojakom KFOR. Odpovedali tak na letáky KFOR, ktoré vojaci poslali na srbské barikády. V nich sa píše, že KFOR v súlade s rezolúciou BR OSN zodpovedá za slobodu pohybu, že barikády sú vraj protizákonné a nezodpovedajú prijateľnému spôsobu na vyjadrenie nespokojnosti a ohrozujú bezpečnosť obyvateľov.
Celá táto kríza je iba pokračovaním dvanásťročnej krízy v medzinárodnej politike, keď niektoré mocnosti porušujú medzinárodné právo a nerešpektujú dohody v rámci OSN voči Srbsku.  Kosovská republika je americkým dieťaťom na Balkáne a výsledkom jej geopolitickej hry voči Rusku. Washington na pozadí albánsko-srbského konfliktu nepresadzoval vládu práva a poriadku, ale svoje bezpečnostné záujmy. Neskôr do konflitku vtiahol neschopnú Európsku úniu a jej najsilnejšie štáty, aby tento cieľ prekryl filozofiou postupnej europeizácie Kosova, ktoré ovládli kriminálne živly a rodové klany. Verejnosť v strednej i v západnej Európe ani nevie, že zatiaľ čo Brusel tlačí na Belehrad, aby uznal Kosovskú republiku, za čo môže v decembri získať pozvánku na priame rokovania o členstve Srbska v EÚ, kosovskí Albánci de facto vytvorili „schengenský priestor“ s Albánskom a vytunelovali štedrú medzinárodnú finančnú pomoc donorov.
Srbskí, bruselskí, európskí, americkí, ruskí politici hovoria, že vzniknutú krízu na severe Kosova je potrebné riešiť dialógom a novými rokovaniami. Rozum hovorí, že je potrebné kompromisné riešenie. Ale ktoré kompromisné riešenie je aj spravodlivé? Ahtisaariho plán kedysi predpokladal, že kosovskí Srbi budú mať rozsiahlu autonómiu v rámci Kosovskej republiky. Túto alternatívu zatiaľ v tichosti pripúšťa aj bruselská centrála. Priština takéto úvahy odmieta, podobne aj možnosť pričleniť sever Kosova k Srbskej republike, aby bol raz a navždy pokoj medzi Srbmi a Albáncami. Ak by sa kríza riešila takýmto spôsobom, Belehrad by musel najprv uznať Kosovskú republiku. Čo však naozaj pomôže kosovským Srbom zlepšiť ich život a budúcnosť, na to nevie nikto odpovedať. Najsmutnejšie na celej kríze je to, že sa nerieši uplatňovanie rezolúcie BR OSN, čo by znamenalo zvýšiť tlak na kosovských Albáncov (aj za cenu použitia sily ako kedysi voči Srbom) a zmenu Kosovskej republiky na autonómnu provinciu, ale tlačí sa na Srbov, aby akceptovali postupnú albanizáciu a islamizáciu celého Kosova a Metohije. Zvláštne pritom je, že Brusel ani západné mocnosti nehovoria o tom, dokedy bude Kosovská republika pod protektorátom EÚ a OSN a hnisavým vredom nespravodlivej americkej zahraničnej politiky na Balkáne.  
Róbert Matejovič, šéfredaktor
dimenzie@internet.sk
 
Osobnosť
Slovensko rezignovalo na brannú výchovu
„Otázky komplexnej bezpečnosti občanov a spoločnosti nevnímam ako hit sezóny, ale ako trend, ktorému sa musíme vážne a systematicky venovať,“ tvrdí Miroslav Kelemen, brigádny generál v zálohe a prorektor pre zahraničné vzťahy Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach.
 
Fotoreport
Kostrinský drevený kostol
Nachádza sa v dedine Kostrino asi 60 km severovýchodne od mesta Užhorod v blízkosti známeho lyžiarskeho strediska Krasija.
 
Život v Stužici
Je vstupnou bránou do Bukového pralesa Karpát - Užanského národného prírodného parku, ktorého susedom je slovenský národný park Poloniny.
 
Investstory
Centrum, v ktorom nezmoknete  
OC Zemplín je najnavštevovanejším miestom v Michalovciach. Svojimi aktivitami zatieňuje ponuku tradičného mestského centra v pešej zóne a priťahuje do regiónu kultúru a zábavu.
 
Justícia
Vizitka pre Radičovej vládu
Rezolúcia Európskej asociácie sudcov kritizuje obmedzovanie nezávislosti súdnej moci a neprimeraný vplyv politickej moci na slovenskú justíciu.
 
Európska únia
Hospodárska kontrola pre EÚ
 „Áno, kríza eurozóny by sa mohla riešiť aj lepšie,“ vraví Guy Verhofstadt, ale skutočná kríza, ktorej Európa čelí, je o kontrole hospodárskej politiky.
 
K novému modelu federálneho štátu
„Potrebujeme európsku demokratickú vládu, aby sme prekonali obmedzenia politiky šetrenia. Šetriaca politika bez politiky rastu je hotovou samovraždou pre Európsku úniu,“  píše Guido Montani, viceprezident Únie európskych federalistov.
 
Interview
Chcú zastaviť čechizáciu Moravy
„Morava musí mať svoju vládu, musí mať svoj parlament. Vývoj po roku 1989 nenaplňuje predstavy občanov na Morave o spokojnom, zabezpečenom živote,“ konštatuje Milan Trnka, predseda politickej strany Moravané.
 
Anketa
Ku ktorej štátnosti by sa mali Slováci hlásiť viac? K Veľkej Morave alebo k Pribinovmu Nitrianskemu a Blatnohradskému kniežatstvu?
 
Zahraničie
OSN chce nového člena
Palestína sa po 64 rokoch dočkala vytúženej spravodlivosti, ktorú blokuje najmä Izrael a USA. Medzinárodný a morálny tlak na židovský štát silnie, bude konečne rešpektovať rezolúcie OSN a stiahne svoju okupačnú armádu?     
 
Reflexie
Prečo Židia neprijali Krista? (3.časť)
 „Na strane oponentov Ježiša sa postupne zhromažďuje učenie rabínov a vytvára sa vlastná interpretácia Zákon a prorokov. Rastie múr okolo Tóry, teda Talmud.“
 
História
Športové hviezdy za veľkou mlákou
Liahňou slovenských talentov pre americký baseball bol najmä Youngstowne v Ohiu. Slovenské esá sa našli aj v basketbale a boxe.
 
Kultúra
Slováci neradi počúvajú pravdu
„V totalite sme sa báli ruských tankov, dnes sa bojíme samých seba,“ konštatuje Marián Labuda, zaslúžilý umelec a člen Činohry Slovenského národného divadla.
 
Umenie
Obraz ženy na fotografii  
V ukrajinskom meste Ľvov sa konal v poradí už 6. ročník prestížneho turné - Medzinárodného salónu umeleckej fotografie pod názvom S láskou k žene.
 
Šport
Usiloval sa kŕmiť dobrého vlka
Mark Messier tvrdí, že dobrý líder nemôže byť egoista. ,, Je dobré, keď si dokáže odpovedať na otázku, čo robí pre tím a nezamýšľať sa nad otázkou, čo robí tím pre neho.”  
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál