Február 2011

Kreatúry slovenského úpadku
Najväčší osivár v Srbsku
Monastier sv. Alexandra Nevského
Nemocnica aj pre strednú Európu
Vlajková loď slovenského zdravotníctva
Test pre Košice
Vyhrajte zaujímavé ceny I. kola
Aká bude Žitňanskej justícia od mája 2011?
Navrhujú destabilizáciu prokuratúry
Rozprúdi sa v Matici nová krv?
Okresanie rozpočtu nám z krízy nepomôže
Koľko sa pracuje a zarába v Európskej únii?
Chcú (iba) médiá zničiť euro?
Karneval revolúcie pre nový Egypt
Hovorí do éteru, no nie do vetra
Lincolnovi strelci z Uhorska
Skvosty naivnej Podraviny
Hod kladivom nezávisí len od sily

 
Kreatúry slovenského úpadku
Na Slovensku sa to opakuje každú nedeľu. Väčšina ľudí ide ráno najprv na bohoslužbu, tí neveriaci zase do obchodných centier alebo kaviarní. Veriaci v kostoloch počúvajú evanjelium a kázne, zamýšľajú sa nad svojím životom a svojimi skutkami. Hľadajú odpovede na otázky a riešenie problémov. Povzbudení a upokojení kňazmi sa vrátia domov, aby sa v pokoji naobedovali v kruhu rodiny alebo blízkych. Mnohí si povedia: aspoň jeden deň v týždni, aspoň v nedeľu chcem mať od všetkého pokoj a nechcem nič riešiť. Niektorí si po obede zdriemnú, iní idú na prechádzku a ďalší si zapnú televízor, aby si spoločne pozreli aspoň jeden relaxačný a zmysluplný film (napríklad príbehy Hercula Poirota).
Nedeľný čas obeda a jeho atmosféru však už niekoľko rokov sabotujú Slovenská televízia a TV Markíza. V čase od 11.55 do 13.30 hod. ponúkajú dve publicistické relácie, v ktorých moderátori diskutujú so slovenskými politikmi. Diváci, ktorí ich chcú sledovať, majú na výber niekoľko možností: buď sa rýchlo naobedujú, aby ich stihli pozrieť, alebo reláciu sledujú a pritom obedujú, alebo sa najprv manželia pohádajú na klasickej otázke, čomu dajú prednosť (obedu alebo televízii), alebo sa rozhodnú, že ich sledovať nebudú.
Tak či tak tento vysielací čas je zdrojom napätia a nervozity v rodinách. Tým ďalším zdrojom sú slovenskí politici, ktorí v priamom prenose alebo zo záznamu pravidelne divákom klamú, nehovoria im celú pravdu alebo im ani nemajú čo povedať. Zvyk je však železná košeľa. Mnohí z nás tieto relácie pozeráme, pretože stále veríme tomu, že sa z nich aj niečo dozvieme. Výsledkom je však a častokrát veľké sklamanie a výčitka: na čo som to vôbec pozeral?
V súčasnej dobe totiž slovenský politik (česť výnimkám) reprezentuje typ človeka, ktorému sa už nedá veriť. Žije z daní občanov a zo sprostredkovateľských politických služieb, špekuluje, zahmlieva, hrá sa na zodpovedného, slušného a morálneho „sluhu“, ktorý chce slúžiť občanovi, štátu, Európskej únii. Jeho najväčším nepriateľom ale nie je deficit verejných financií alebo korupcia, ale pravda, pretože tá odhaľuje jeho charakter a skutky.
Ako príklad nám môže poslúžiť pán Richard Sulík, moderný pravicový a liberálny politik. Jeho názory, prejav a spôsob komunikácie však pripomínajú skôr šaša a nevzdelaného človeka ako predsedu parlamentu. Na jednej strane vyhlasuje, že nikdy nebude spolupracovať s komunistami a s pánom Ficom, na druhej strane sedí vo vláde, v ktorej sú bývalí komunisti, napríklad premiérka Iveta Radičová. Tvrdí, že v jeho strane Sloboda a solidarita nie sú žiadni komunisti, eštebáci a zločinci. Nehovorí však už o tom, že on a aj jeho stranícki kolegovia vyrastali a študovali v socialistickom Československu (ako väčšina súčasných slovenských politikov, ministrov, úradníkov), boli socialistickými zväzákmi a možno aj nádejnými kandidátmi výberovej Komunistickej strany Slovenska. Nehovorí ani o tom, či po roku 1989 spolupracovali a ešte stále spolupracujú so zahraničnými spravodajskými službami. Takisto nevieme, či v jeho strane sú aj ľudia, ktorí holdujú drogám, okultizmu, homosexuálnym hrám a divokým „žúrkam“ mimo Slovenska.
Buduje si imidž rázneho a tvrdého antikomunistu. Rád poučuje a hovorí o hodnotách, ale ako ich prezentuje a presadzuje? Čo o ňom vlastne vieme? Naozaj s rodičmi v roku 1980 emigroval, keď mal 12 rokov, alebo sa iba dočasne „presťahoval“ do Nemecka? Už v roku 1991 sa vrátil naspäť, aby podnikal, lebo v Nemecku podnikať nechcel. Vybudoval firmu Fax Copy v čase, keď na Slovensku neexistoval internet. Predával však iba kopírovacie stroje alebo obchodoval aj s informáciami? V roku 2003 dokončil svoje ekonomické vzdelávanie na bratislavskej Ekonomickej univerzite. Ak však máme veriť jeho slovám, že táto univerzita bola pre neho iba najlepšou „strednou ekonomickou školou“ na Slovensku, čo si potom môžeme myslieť o jeho vzdelaní a intelekte, keď pravdepodobne nezvládol štúdium fyziky a ekonómie na mníchovskej univerzite Ludwiga Maximiliána...
Ak vezmeme do úvahy, čím sa na Slovensku doteraz blysol, okrem návrhu na 19% rovnú daň, ktorú ponúkol ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (absolventovi a asistentovi ešte socialistickej Vysokej školy ekonomickej), musíme konštatovať, že ničím výnimočným. Pardon predsa len - úspechom svojho marketingového produktu SaS, internetovej politickej strany vo voľbách v júni 2010. Ale čo dokázal odvtedy? Počuli sme od neho ako ekonóma nejakú zmysluplnú hospodársku koncepciu alebo víziu pre Slovensko a Európsku úniu? Koľko tlačových konferencií zvolala jeho strana na tému: ako naozaj zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku, ako oživiť upadajúci slovenský vidiek či obnoviť potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť na Slovensku? Obmedzil sa na blogy.  A tak sa zdá, že nezvláda ani jednu svoju pozíciu a funkciu. Nedokázal obhájiť ani svoje teórie a návrhy, ktoré chcel zakomponovať do vládneho programu a do tzv. reformy daňového a odvodového systému. Pôsobí slabo a komicky podobne ako premiérka Iveta Radičová. Aj ona tají svoju socialistickú minulosť a buduje si politický kredit iba od čias skrachovanej ponovembrovej Verejnosti proti násiliu. Zoskupenia, ktoré legálne a po dohode s komunistami prevzalo moc v krajine a do slovenskej politiky porodilo mnoho neschopných kariéristov a funkcionárov so socialistickým myslením. Ale aj s veľkým darom naučiť sa a hovoriť frázy. Transformácia je čarovné slovo a vytvára aj zdanie, že bývalí komunisti vlastne nikdy komunistami neboli. A keď aj áno, tak na papieri... Lenže socialistická výchova sa nedá len tak zabudnúť a zotrieť. Majú ju v krvi aj ďalší tzv. slovenskí pravičiari a liberáli. Rozdiel je len v tom, že namiesto socialistických fráz o budovaní a rozvoji socialistickej spoločnosti a Sovietskom Zväze dnes hovoria frázy o zjednotenej Európskej únii, otvorenej a slobodnej občianskej spoločnosti a voľnom trhu. To, že im chýba konkrétny obsah a skutky, to je už vedľajšie. Najnovší príklad? Deklarácia premiérov Vyšehradskej štvorky v Bratislave.  Podľa nej
chcú krajiny V-4 spolu s EÚ zastaviť špekulatívne zvyšovanie cien potravín, surovín a energií.
„Verím, že spoločne nájdeme riešenie, ako zastaviť bezbrehé a špekulatívne zvyšovanie cien,“ vyhlásila pani Iveta Radičová. Inými slovami, síce chcú zastaviť, ale ešte nevedia ako. Riešenie hľadajú a očakáva sa, že ho nájdu na marcovom samite Európskej únie. Ale aké riešenie vlastne hľadajú, keď EÚ doteraz nevyriešila ani dopady hospodárskej a finančnej krízy. Vrátia sa k socialistickému modelu kontroly cien na „voľnom trhu“, ktoré ovládli špekulanti? Ekonóm Sulík by to mal vedieť, pani premiérka je sociologička a je odkázaná na poradcov. Znížiť DPH na potraviny však nechce, pretože ceny potravín neklesajú ani v Nemecku a v Poľsku, na ktoré sa odvoláva. Lenže pozor, v týchto štátoch je DPH na potraviny len 7 percent. Naozaj by neklesli ceny potravín na Slovensku, ak by sa slovenské DPH znížilo o 13 percent?  Prioritou pani premiérky a jej vlády by preto malo byť obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenska cestou obnovenia slovenského vidieka a zakladania nových fariem, podpora nových výrobných a spracovateľských prevádzok, ktoré by zamestnali ľudí. Nemecká a poľská sebestačnosť ju predsa môže inšpirovať, môže byť námetom aj pre neexistujúcu hospodársku a poľnohospodársku politiku na Slovensku. Eurofondy nestačia a ich mizerné čerpanie je veľavravné. Treba konečne čosi urobiť a neskrývať sa za deklarácie. Rozdávať iba múku a cestoviny nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva je pre Slovensko nedôstojné a zahanbujúce, ak si uvedomíme, že pôjde minimálne o polmiliónovú armádu ľudí. Takáto politika vedie Slovensko do záhuby, do sociálnych nepokojov a bude z krajiny vyháňať novú chlebovú emigráciu. Slogan „Slovensko, miesto pre lepší život“, ktorým profesorka Radičová oslovovala voličov, je v tomto prípade podobne dôveryhodné a komické ako známe socialistické heslo: ,,Buduj vlasť, posilníš mier!“
Róbert Matejovič, šéfredaktor, dimenzie@internet.sk
 
Osobnosť
Najväčší osivár v Srbsku
„Mojou kukuricou môžem vysiať celé Slovensko. Srbsko a moja firma ponúkajú kvalitnú a lacnú výrobu kukurice a osív,“ tvrdí Igor Sabo, etnický Slovák a riaditeľ srbskej spoločnosti Agroseme Invest, d.o.o.
 
Fotoreport
Monastier sv. Alexandra Nevského
Reprezentuje kláštorný komplex budov a cintorínov v Petrohrade, ktorý má veľký význam v duchovnom živote ruského národa.
 
Investstory
Nemocnica aj pre strednú Európu
Medissimo je priekopníkom modernej, nadštandardnej a komplexnej celoživotnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v stredoeurópskom regióne.  
 
Úspešná
Vlajková loď slovenského zdravotníctva
Posadnutosťou poskytovať zdravotnú starostlivosťou na tej najvyššej možnej úrovni chcú uspokojiť dlhoročný hlad pacientov a klientov po kvalitných službách v rámci medicíny.  
 
Interview
Test pre Košice
Majstrovstvá sveta v hokeji odhalia silné a slabé stránky druhého najväčšieho slovenského mesta, ktoré sa chce dostať na mapu vyhľadávaných turistických destinácií v strednej Európe.   
 
Súťaž
Vyhrajte zaujímavé ceny I. kola
Vedomostná súťaž k Majstrovstvám sveta v hokeji 2011 na Slovensku.
 
Súdna rada
Aká bude Žitňanskej justícia od mája 2011?
,,Čudujem sa, prečo mlčí Európska komisia a prečo ešte nezasiahla,” zamýšľa sa Štefan Harabin, predseda Súdnej rady Slovenskej republiky.
 
Názor
Navrhujú destabilizáciu prokuratúry
Prídu premiérka Iveta Radičová a ministerka Žitňanská na školenie k  Dobroslavovi Trnkovi? Ako tieto dámy rešpektujú zákony a slovenskú ústavu a čo sa usilujú nahovoriť verejnosti? Pravdu alebo nepravdu?  
 
Zaujalo nás
Rozprúdi sa v Matici nová krv?
Dve otázky pre Mariána Tkáča, predsedu Matice slovenskej, ktorý sa usiluje očistiť jej meno a oživiť jej činnosť.
 
Anketa
Mali by sa na slovenských školách vyučovať dejiny kresťanstva, kresťanskej filozofie, kultúry a umenia? Pomôže to zvýšiť vzdelanie a povedomie kresťanov?
 
Európska únia
Okresanie rozpočtu nám z krízy nepomôže
Navrhovaný rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020 rozvíril prudké hádky medzi členskými vládami. Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko už údajne podporujú jeho zmrazenie.
 
Bez komentára
Koľko sa pracuje a zarába v Európskej únii?
 
Sonda
Chcú (iba) médiá zničiť euro?
Ich kontroverzná úloha počas krízy eurozóny poukazuje na riadený chaos a manipulácie s informáciami zo strany silných bánk, politikov a anonymných investorov. Táto hra pomohla americkému doláru.     
 
Reflexie
Karneval revolúcie pre nový Egypt
V krajine je 14 miliónov nezamestnancch a viac ako polovica obyvateľov žije z dvoch dolárov denne.
 
Kultúra
Hovorí do éteru, no nie do vetra
„Hosťom nikdy nedávam žiadne písomné otázky dopredu, lebo potom by ich reakcie neboli spontánne,“ hovorí Vlado Franc, moderátor relácie Túto hudbu mám rád.
 
História
Lincolnovi strelci z Uhorska
V americkej občianskej vojne v rokoch 1861 - 1865 bojovali aj doborovoľníci, ktorí sa regrútovali v slovenských častiach Chicaga. Slovenská historiografia by nemala na nich zabudnúť.
 
Umenie
Skvosty naivnej Podraviny
Mato Toth je v súčasnosti jedným z vedúcich reprezentantov klasického naivného maliarstva na severovýchode Chorvátska.
 
Šport
Hod kladivom nezávisí len od sily
Kladivársky majster Európy Libor Charfreitag dosiahol už veľa, ale cíti, že by mohol zvládnuť ešte viac. V tomto roku chce opäť zaútočiť na svoj osobný rekord 81,81 metra.