Jún/Júl 2011

Slovensko živia najmä dane a EÚ
Môžu Slováci zastaviť liberálnu utópiu?
Potulky po Chorvátsku
Moravský unikát a delikates
Slovinský klenot Olimia
Olimja a jej poklady
Bude úspešný druhý pokus ministerky Žitňanskej?
Slovensko je 7 rokov v EÚ. Zamýšľali ste sa nad tým, čo nám dala a čo vzala?
Eurozóna a globálny monetárny systém
Osem bodová stratégia ako revitalizovať EÚ
Slávnu tradíciu treba žiť
Velehrad obnovuje svoju majestátnosť
Prečo Židia neprijali Krista? (2.časť)
Slovenský Leonardo da Vinci
Ciele srbského honorárneho konzulátu
Zo VII. NAPS medzinárodného ekumenického koncertu sakrálnych spevov 2011.
Herectvo sa nedá učiť
Strechy Hilandaru očami Ivana Zdravkoviča
Himaláje sú Božstvo

 
Editoriál
Slovensko živia najmä dane a EÚ
Súčasné príjmy slovenského štátneho rozpočtu majú iba dva ťažiskové zdroje - dane (8,7 mld eur) a rozpočet Európskej únie (3,3 mld eur). V roku 2011 sa má z nich do štátneho rozpočtu nakumulovať až 12 mld eur z celkových naplánovaných príjmov vo výške 13,1 mld eur. Iné výrazné príjmové položky Slovenská republika už nemá, keďže príjmy napríklad z privatizácie a predaja štátneho majetku, ktoré boli predmetom záujmu nadnárodného kapitálu a mocenského zápasu na Slovensku, sú už trpkou minulosťou. Z pohľadu občanov tak môžeme zjednodušene konštatovať, že Slovenskú republiku ako štát živia najmä dane a dotácie z Európskej únie. Je to mizerne slabý a nedôstojný výsledok po dvadsiatich rokoch doháňania tzv. vyspelej západnej Európy, ktorá sa medzičasom začala potápať v dlhoch a čeliť hospodárskemu krachu.
Ak sa pozrieme na štruktúru príjmov z daní, zístíme, že pre existenciu a rozvoj štátu nie sú najdôležitejšie príjmy z daní právnických osôb (naplánovaných len 1,6 mld eur) a fyzických osôb (100 mil.eur), pre ktorých sa neustále politicky, lobisticky i legislatívne vylepšovalo podnikateľské, daňové a odvodové prostredie (napríklad investičné stimuly, daňové prázdniny, rovná daň), ale najmä daň z pridanej hodnoty (DPH - 4,6 mld eur) a spotrebné dane (2 mld eur). Známu DPH za všetky tovary a služby i spotrebné dane (za benzín, naftu, liehoviny, cigarety) platíme všetci, teda podnikatelia aj občania, ale s tým rozdielom, že občania, ktorí nepodnikajú, si ju nemôžu dať do nákladov, čo nie je iste spravodlivé a férové. Bolo by iste preto zaujímavé sledovať, čo by sa na Slovensku dialo, keby sa DPH, ktorá je najväčším zdrojom daňových únikov, mala úplne zrušiť, alebo znížiť či upraviť aspoň na vybrané položky, napríklad na potraviny, lieky, knihy a učebnice, ubytovanie... V členských štátoch EÚ sa najvyššia DPH platí len za palivá (naftu a benzíny, 20-23%), ostatné položky sa tešia nižším tarifám. Napríklad za ubytovanie v Poľsku či v Estónsku zaplatíte iba 8% DPH, za potraviny 7 percentnú daň.
Na druhej strane, akým je potom Slovensko štátom a akých má ekonómov a ministrov financií, keď pre príjmovú časť štátneho rozpočtu nie je podstatná daň z príjmu právnických a fyzických osôb a dôvody ich nízkeho výberu, ale najmä DPH? Je smiešne, ak aj ľavicový Róbert Fico nepresadzuje jej výrazne zníženie na vybrané položky, ale propagandisticky navrhuje jej všeobecné zníženie na 19% a pritom tvrdí, že to následne uľahčí život nielen farmárom, ale aj obyčajným ľuďom...Aká je však pravda? Doteraz ani jeden slovenský ekonóm, politik a štátny úradník nepredložil občanom relevantné prepočty o možných „stratách“ pre štátny rozpočet pri výbere nižšej alebo zrušenej DPH. Alebo prečo sú také nízke príjmy z dane právnickych osôb pri smiešne nízkych platoch, vysokých odvodoch a vysokých nákladoch na živobytie? Je prekvapujúce, že o týchto témach nechcú otvorene a verejne diskutovať nielen medzi sebou, ale ani s občanmi a voličmi. Lenže nie je práve úlohou štátu a vlády aj to, aby reálne pomáhali občanom, teda svojim živiteľom?  
Štátny rozpočet Slovenska má naplánovaný deficit vo výške necelých 4 mld eur. To znamená, že výdavky štátu sú vyššie ako jeho príjmy. Z výdavkovej časti rozpočtu vyplýva, že na 32 štátnych a verejných inštitúcií, z ktorých je 14 ministerstiev, je vyčlenený celý rozpočet - 16,9 mld eur. Najväčšiu časť výdavkov „skonzumujú“ Všeobecná pokladničná správa, ktorú riadi ministerstvo financií (3,6 mld ), ministerstvo školstva (2,3 mld), ministerstvo práce (2 mld), ministertsvo dopravy (1,89 mld), ministerstvo zdravotníctva (1,4 mld) a ministerstvo pôdohospodárstva (1,3 mld). Zhltnú viac než 70% celkových výdavkov, pričom v rozpočte ministerstva dopravy a poľnohospodárstva je už zarátaných takmer 50% všetkých príjmov z rozpočtu Európkej únie (1,5 mld z 3,3 mld). O zvyšnú časť sa podelilo 6 ministerstiev (financií, hospodárstva, zdravotníctva, životného prostredia, práce a školstva), pričom ministerstvá kultúry, vnútra, obrany a spravodlivosti nemajú priamo z rozpočtu EÚ ani jeden cent! Ako je to možné, keď z Bruselu napríklad neustále počúvame odporúčania o tom, ako je nevyhnutné a žiaduce bojovať s kriminalitou a korupciou, alebo ako NATO kritizuje Slovensko za nedostatočné financovanie rezortu obrany a neplnenie záväzkov voči Severoatlantickej aliancii?  
Z pohľadu výdavkov štátneho rozpočtu je zaujímavé, že až 1,5 mld eur (9%) je určených na mzdy, platy a služobné výdavky zamestnancov a úradníkov (armáda asi 130 000 ľudí). Je to takmer o pol miliardy eur viac, ako sú celkové dotácie zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov! Takmer takú istú sumu, akú od štátu dostávajú obce a kraje, Slovensko zaplatilo len v rámci odvodov do EÚ (vrátane rezerv) za rok 2010 (957 mil. eur), čo bolo o 65% viac ako v roku 2009 a už dvojnásobne viac v porovnaní s rokom 2005.
Ak sa pozrieme na pracovné výkony jednotlivých ministrov a ministerstiev v priebehu roka 2011, čím takým prelomovým alebo svetoborným sa môže pochváliť napríklad minister dopravy Ján Figeľ (KDH) alebo minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd)? Alebo minister školstva Eugen Jurczyca (SDKÚ-DS)? Všimli si občania, že by sa na Slovensku rozbehla výstavba diaľnic a rekonštrukcia ciest, alebo sa zvýšila produkcia a predaj domácich potravín či úroveň základného a stredného školstva (výdavky dokonca klesli), vedy a výskumu? Môže sa vláda pochváliť aj výraznejším čerpaním fondov EÚ? Alebo poberajú platy najmä za hľadanie úspor v rezortoch?       
Potvrdzuje sa, že mnoho peňazí, aj tých z Európskej únie, sa zbytočne míňa na pozície a aktivity štátnych zamestnancov a úradníkov, z ktorých nemá štát ani občania výraznejší osoh, v opačnom prípade by sa už dávno vybubnoval v médiách. Aj keď Radičovej vláda deklarovala výrazne šetrenie v rezortoch a vo verejných financiách, príklad vysokých a amorálnych odmien (najvyššie boli udelené na ministerstve financií – 800 tis. eur) svedčí skôr o opaku v čase, keď občania čelia novej kríze a novému uťahovaniu si opaskov. Zdá sa, že štát a jeho funkcionári si z občanov stále robia čo chcú. Namiesto toho, aby Slováci počúvali od ministrov a úradníkov informácie o tom, ako sa pohnúť dopredu, aké alternatívy možného rozvoja a oživenia hospodárstva môžu očakávať, počúvajú stále viac a viac fráz o šetrení, ďalšom znižovaní štátnych dotácií, nedostatku zdrojov pre regionálnu a miestnu samosprávu... Možno je už namieste aj otázka, či Slovensko je ešte stále štátom, ktorý vie čo chce a prečo existuje, alebo je už iba nástrojom na podnikanie najmä pre politikov, lobistov, úradníkov a poslancov, česť výnimkám.
Róbert Matejovič, šéfredakror
 
Osobnosť
Môžu Slováci zastaviť liberálnu utópiu?
„Každý kompromis s úpadkom je iba súhlasom s úpadkom budúcim. Ja by som namiesto liberalizmu a ústupkov volil cestu návratu k rýdzej tradícii, k čistote, hoci aj za cenu martýria,“ zamýšľa sa Teodor Križka, výnimočný slovenský básnik, mysliteľ a šéfredaktor časopisu Kultúra.
 
Fotoreport
Potulky po Chorvátsku
Mesto Zrínskych a reštaurácia Malá Hiža.
 
Úspešný
Moravský unikát a delikates
Olomoucké tvarôžky majú chránené zemepisné označenie od Európskej únie ako tradičný český produkt. Najlepšie chutia s chlebom a pivom.
 
Investstory
Slovinský klenot Olimia
Miesto, kde sa všetko cíti, vonia a prežíva so všetkými zmyslami - od termálnej vody po očarujúcu prírodu a architektúru.
 
Report
Olimja a jej poklady
V najkrajšej európskej dedine vás očarí františkánsky kláštor so stredovekou lekárňou, čokoládovňa i vidiecke hospodárstvo Jelenov Greben.
 
Justícia
Bude úspešný druhý pokus ministerky Žitňanskej?
Okliešťovanie kompetencií súdnej rady komentuje Juraj Sopoliga, jej člen a hovorca.  
 
Anketa
Slovensko je 7 rokov v EÚ. Zamýšľali ste sa nad tým, čo nám dala a čo vzala?
 
Európska únia
Eurozóna a globálny monetárny systém
Heiner Flassbeck načrtáva kľúčové prvky vedenia nového medzinárodného systému finančnej a monetárnej spolupráce.
 
Osem bodová stratégia ako revitalizovať EÚ
Európski federalisti vyzývajú Barrossa, Ashtonovú a Van Rompuya ku konkrétnym činom na záchranu európskeho projektu.
 
Interview
Slávnu tradíciu treba žiť
„Každodenná vernosť kresťanským zásadám je zárukou, že Slovensko obstojí na križovatke dejín a zachová si svoje dedičstvo,“ hovorí Michal Hospodár, predseda Spolku sv. Cyrila a Metoda.   
 
Zahraničie
Velehrad obnovuje svoju majestátnosť
Chce byť moderným centrom dialógu medzi západnými a východnými kresťanmi, chce duchovne zjednocovať všetkých Slovanov.   
 
Reflexie
Prečo Židia neprijali Krista? (2.časť)
„Spor o Ježiša je vo svojej podstate sporom o vernosť Tóre – Zákonu, ktorý sa odohral uprostred židovskej spoločnosti a predovšetkým medzi farizejmi a Ježišom.“
 
História
Slovenský Leonardo da Vinci
Kňaz Jozef Murgaš, ktorého vedomosti a schopnosti odmietlo Masarykove  nové Česko-Slovensko, sa v americkom Wilkes Barre venoval maľovaniu i rádiotelegrafii.
 
Zaujalo nás
Ciele srbského honorárneho konzulátu
V Košiciach má Srbsko svoj honorárny konzulát, jeho prvou konzulkou je Eva Děkanovská.
 
Festival Zlatý žobrák otvoril dvere novému žánru - filmárskym bodkám za televíznymi správami
 
Základom tolerancie je kultúra
Zo VII. NAPS medzinárodného ekumenického koncertu sakrálnych spevov 2011.
 
Kultúra
Herectvo sa nedá učiť
„Divadlo nie je život, no má právo na život,“ konštatuje Ladislav Kočan, herec, režisér, scenárista, prekladateľ, výtvarník a pedagóg.
 
Umenie
Strechy Hilandaru očami Ivana Zdravkoviča
 
Šport
Himaláje sú Božstvo
Ivan Fiala, prvý Slovák na osemtisícovom vrchole, je sklamaný z komercionalizácie horolezectva i veľhôr.
 
 
 
 
 
 

 

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál