Máj 2011

Akú pravdu nám odhalí generál Mladič?
Najdrahšie ochorenie mozgu
Potulky po Chorvátsku
KOniec kraľovania dolára sa blíži
Európski federalisti bijú na poplach
Dobrá správa pre slovenských sudcov
Projekt POL-POC
Podporujme mladé talenty
Prečo Židia neprijali Krista? (1.časť)
Na prahu palestínskej štátnosti
Slovenské svetové hodnoty
Slovenské korene v americkom sne
Legenda v americkom námorníctve
Rozpráva vlastným telom
Vasiľ Skakandij, maliar svetla a majster akvarel
Slovenský sen sa rozplynul
Demitra chce pomôcť hokeju

 
Editoriál
Akú pravdu nám odhalí generál Mladič?
Prointegračne naladené Srbsko chce urýchliť svoju cestu do Európskej únie, ktorú paradoxne ničí euroskepticimus, hospodárska a finančná kríza, vojenská a politická závislosť od USA. Naivné Srbsko akokeby opäť zaspalo dobu a ženie sa do spolku štátov, ktoré pomáhali rozbíjať bývalú Juhosláviu a ktorých politici i finančné skupiny nesú takisto politickú, vojenskú a morálnu zodpovednosť za smrť a utrpenie mnohých civilistov na západnom Balkáne. Na rozdiel od srbských, chorvátskych, moslinských či albánskych „vojnových zločincov“ však nie sú nikým súdení a odsúdení.   
Srbsko chce byť členom „nadnárodného európskeho projektu“ so silným bruselským centralizmom a francúzsko-nemeckým direktoriátom, ktorý sa môže rozpadnúť tak rýcho a nečakane ako bývalá komunistická a centralistická Juhoslávia či neskôr Miloševičova srbsko-čiernohorská federácia (malá Juhoslávia). Súčasná Tadičova i Cvetkovičova integračná politika čaká na oficiálnu pozvánku z Bruselu, aby ako nová kandidátska krajina na členstvo mohla začať predvstupové rokovania s Bruselom. S úradníkmi, mocenským centrom a s členskými štátmi EÚ,  ktorí kedysi asistovali pri krvavom rozpade Juhoslávie a územnej celistvosť Srbska...    
Toľko očakávaná pozvánka však stále neprichádza. A pritom sú bosniansko-srbskí vojnoví lídri Radovan Karadžič a najnovšie aj Ratko Mladič vo väznici Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (MTTJ). Toho tribunálu, ktorý sa odmieta zaoberať vyšetrovaním vojnových zločinov politikov a vojakov USA a členských štátov NATO (napríklad aj v bývalej Juhoslávii, v súčasnom Srbsku a v tzv. Kosovskej republike), či vážnymi podozreniami o obchode kosovsko-albánskej mafie a bývalej Tačiho povstaleckej armáde (UCK) s ľudskými orgánmi zajatých Srbov.
Ak sa pozrieme na históriu posledných desiatich rokov z pohľadu vývoja vzťahov medzi Srbskom a EÚ, Srbskom a USA, sú to Srbi, ktorí sa západným veľmociam a ich mocensko-ekonomickému tlaku neustále prispôsobujú. S krivdami a s pocitmi nespravodlivosti sa musia vyrovnávať najmä srbskí politici, musia jednoducho poslúchať, veľa toho nehovoriť a tváriť sa, že Miloševič, občianska vojna a bombardovanie Juhoslávie sú už dávno prekonanou minulosťou, z ktorej netreba do súčasnosti prenášať jej spravodlivých a nespravodlivých duchov, žiadať Západ a USA o odškodnenie a reparácie. Aj keď Srbsko chce mať už imidž modernej a proeurópskej demokratickej a spoľahlivej krajiny, nemôže ignorovať fakt, že za tzv. európsku integračnú politiku môže zaplatiť veľmi vysokú cenu - postupne stratiť politickú, národnú, hospodársku, kultúrnu a bezpečnostnú hrdosť a suverenitu.
Ilustruje to aj prípad generála Ratka Mladiča. Rýchle odhalenie jeho úkrytu a zadržanie v Lazareve je podobne tajuplné a prekvapujúce, ako bolo náhle prepadnutie a zabitie bin Ládina v Pakistane a nie v Afganistane, kde 11 rokov vraj americkí vojaci prehľadávali „každú jaskyňu a noru, aby ho chytili, uniesli a odsúdili“, ako to kedysi vyhlasoval a sľuboval George Bush mladší...
V porovnaní s bývalým prezidentom Slobodanom Miloševičom však generála Mladiča nemusel nikto zo Srbska nasilu unášať na americkú vojenskú základňu do Bosny a Hercegoviny a odtiaľ rýchlo do Haagu. Takisto jeho vydanie zatiaľ nesprevádza žiadny násilný incident ani smrtiacia odplata ako v prípade nebohého srbského priemiéra Zorana Djindjiča, bosianského Srba, ktorého v  marci 2003 z dvestometrovej vzdialenosti zastrelil bývalý zástupca veliteľa Červených baretov - srbských špeciálnych policajných jednotiek. Oficiálne to vraj bola odplata za Djindjičov boj proti organizovanému zločinu a bánd, ktoré kryl Miloševičov režim, neoficiálne to bola pomsta za to, že zradil „juhoslovanskú ústavu a prezidenta“, ktorého protiprávne vydal do Haagu, kde neskôr zomrel.
„Poľovačka“ na generála Mladiča sa začala ešte v júli 1996, keď ho MTTJ (s R. Karadžičom) v neprítomnosti obžaloval a súdil. Vtedy francúzsky sudca Claude Jorda vychádzal z rôznych poloprávd a dezinformácií. Vtedy v záujme politiky Západu a USA vznikal jednostranný mýtus poloprávd o Srebrenickej masakre, ktorý zbytočne zvýšil nenávisť medzi etnikami a náboženstvami v novej Bosne a Hercegovine. Okolo Srebrenice sa tri roky bojovalo, podľa Mladiča tu padlo 1200 Srbov a asi 2000 Moslimov, najmä pri pokuse prebiť sa do Tuzly a Kladnje. „Súčasné údaje o mŕtvych Moslimoch (najprv 6000, potom 8000) nezodpovedajú skutočnosti, mnohé mŕtve telá stále chýbajú. Srbským odborníkom nebola dovolená účasť na exhumácii. Nikto na Západe neuvádza údaje o 3 000 zabitých Srboch v tomto kraji, neuvádza správy holandských vojakov UNPROFOR-u o tom, že tam nebola genocída,“ píše vo svojej knihe Hovory s generálom Mladičom profesor Rajko Doleček, diabetiológ česko-srbského pôvodu, ktorý žije a pôsobí v Ostrave.
„Ja som už tretia generácia Srbov, ktorí nepoznali svojich otcov, pretože zahynuli vo vojne, pokiaľ ich synovia boli ešte malí,“ povedal mu Ratko Mladič, ktorý sa narodil v bosianskych horách blízko mesta Kalinovik v roku 1943. Jeho otec Nedjo padol (1945) v boji s chorvátskou fašistickou organizáciou ustašovcov, počas genocídy Srbov a časti Moslimov z Bosny a Hercegoviny.
„Začiatok tragédie Juhoslávie v roku 1991 zastihol podplukovníka Mladiča na veliteľstve v Skopje. Kvôli dezercii Albáncov, Chorvátov, Slovincov a časti Moslimov z Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA) sa oslabil 9. armádny zbor, ktorý zaisťoval oblasť srbskej Krajiny v Chorvátsku, a stal sa srbsko-čiernohorsko-macedónskym útvarom. V júni 1991 velenie JNA poslalo Mladiča do Kninu, aby obnovil bojaschopnosť 9. zboru, aby eliminoval ohrozovanie oblastí s absolútnou srbskou väčšinou zo strany chorvátskych paravojenských bánd, jednotiek MUP (Ministerstva vnútra) a ZNG (Zboru národnej gardy). Zabránil vzájomnému ničeniu, zabíjaniu a vyháňaniu srbského obyvateľstva v kraji, kde si starší ľudia ešte pamätali masové vyvražďovanie Srbov v ustašovskom Chorvátsku počas vojny v rokoch 1941-1945.
V dobe príchodu Mladiča do Kninu už v Chorvátsku prebiehali útoky a blokáda kasární JNA. Podľa pripravených plánov boli prerušované dodávky prúdu, vody i potravín. Výbušniny ničili srbské domy, objavovali sa na nich veľké U (Ustaša), prepadávali sa malé jednotky JNA a srbskí civilisti...Toto povzbudzovala propaganda z Nemecka, Rakúska, Talianska, čiastočne aj z Vatikánu.  Mladič vtedy vyhlásil: „Nepriateľom je každý, kto strieľa našich vojakov, kto im zastavuje dodávky vody a prúdu, kto ich provokuje a blokuje.“ JNA nezačala nepriateľstvo, ale boli to chorvátske paravojenské jednotky, MUP a ZNG, ktoré začali s nepriateľstvom a s prejavmi etnickej nenávisti,“ píše v knihe prof. Rajko Doleček.
Po odvrátení smrteľného nebezpečia pre Srbov v Krajine, prevelili Mladiča do Bosny a Hercegoviny (BaH). Po jednostrannom vyhlásení nezávislosti BaH (6. apríla 1992) sa stal veliteľom vznikajúceho Vojska Republiky Srbskej v BaH. V tom období už moslimské paravojenské útvary začínali ničiť a zabíjať v srbských osadách. „Píše o tom (1994) Ivaniševičova Kronika nášho cintorína. Na koniec srbské jednotky prevzali iniciatívu. Pod ich tlakom (niektoré paravojenské bandy spáchali mnoho násilia) začalo moslimské obyvateľstvo utekať z východnej Bosny do miest  Srebrenica, Tuzla, Goražde, do Žepy, ktoré sa v roku 1993 stali „chránenými oblasťami OSN“ za podmienky demilitarizácie, ktorá však nikdy nebola dodržaná. V Srebrenici napríklad zostala 28. moslimská divízia (viac než 10 000 mužov), ktorá pod velením Násira Oriča podnikala vražedné výpravy do srbských dedín vo východnej Bosne, vylúpila a zničila ich takmer dvesto. Počet zabitých civilistov bol asi 2000. Posledná „lúpežná výprava“ v júni 1995 bola mesiac predtým, ako VRS obsadila Srebrenicu. Generál Mladič mal k dispozícii 80 až 90 000 motivovaných vojakov, ktorí bránili 1 500 km krivoľakej fronty. Od jari 1994 mal jeho súper, chorvátsko-moslimské vojsko, 200 000 vojakov vyzbrojených a podporovaných Američanmi, Nemcami, islamskými štátmi. Kým začala propaganda Západu očierňovať charizmatického generála, bol vraj populárny v Pentagone. Mladič mal výborné styky s veliteľmi UNPROFORu a s generálmi Wahlgrenom a Briquemontom, ktorí rýchlo rezignovali z dôvodu nečestných postupov západných štátnikov a trápnych dezinformácií západných médií.
Generál sa mi posťažoval, že nikto nezverejnil, že Vojsko Republiky Srbskej zachránilo tisíce utekajúcich Chorvátov. „Moji vojaci zachránili okolo 45-50 000 Chorvátov, civilistov i vojakov, ktorí utekali pred moslinským vojskom v roku 1993 v Travniku, Konjiciach, Zavidovići, Kuprese (kde žilo veľa Chorvátov). My sme ich živili a liečili v našich nemocniciach“. Záchrana tisícov Chorvátov prebiehala v dobe krvavej chorvátsko-moslimskej vojny (1993-94), v ktorej zahynulo mnoho civilistov. Mladič sa nepomstil Chorvátom za vpád ich tlúp v lete 1992 do údolia rieky Sávy a okolo Kupresu, za ničenie tamojších srbských osád.
Generál tvrdo vyžadoval slušné správanie sa k zajatým Moslimom i Chorvátom. Preklínal ich vodcov, ktorí sa nechali zlákať nemeckou, rakúskou, britskou a najmä americkou propagandou k bratrovražednej občiansko-etnicko-náboženskej vojne. „Veď to boli Američania a Clinton, ktorí nasadili do Bosny vraždiacich mudžahedínov, ktorí mali za úlohu naučiť bosnianských Moslimov surovo zabíjať a nemilosrdne bojovať podľa Koránu“. Američania zavliekli do BaH aj bunky Al-Kájdy,“ konštatuje ďalej vo svojej knihe prof. Doleček.   
Podľa dvoch bodov ožaloby MTTJ je generál Mladič obvinený z genocídy proti viac než 7000 Moslimom v Srebrenici a v ďalších ôsmich bosnianskych obciach, z prenasledovania, vyhladzovania, vraždy, deportácií, násilných presunov, terorizmu a útokom proti civilistom, respektíve brania rukojemníkov. Vo svojej úvodnej reči označil tieto obvinenia za ohavné a monštruózne.  Bude iste zaujímavé sledovať, či Ratko Mladič bude žiadať, aby do Haagu boli predvedení aj Helmut Kohl, Tony Blair, Bill Clinton, bývalí velitelia jednotiek NATO a UNPROFOR, či Jacques Delors, predseda Európskej komisie v rokoch 1985-1995.
Ratka Mladiča chce vypočúvať aj srbská Prokurátora pre vojnové zločiny, ktorá už o to požiadala sekretariát MTTJ. Chce preskúmať informácie o zločinoch, ktoré proti srbským civilistom a väzňom spáchali moslimské jednotky pod kontrolou Násera Oriča vo východnej Bosne od apríla 1992 do júna 1995.
Mgr.Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Najdrahšie ochorenie mozgu
„Depresia sa dá liečiť. Dôležité je, aby sa psychické problémy riešili na psychiatrii. Ľudia však často hľadajú riešenie u internistov či neurológov,“ tvrdí Eva Pálová, známa slovenská psychiatrička.
 
Fotoreport
Potulky po Chorvátsku
Rodinné etnografické múzeum Trstenjak v Marofe.
 
Report
Koniec kraľovania dolára sa blíži
Svetová banka predpovedá multipolárne globálne hospodárstvo a multimenový režim viacerých mien.
 
Európska únia
Európski federalisti bijú na poplach
Ako môžu Európania oživiť projekt spoločnej Európy a poraziť euroskepticizmus?
 
Anketa
Pomôže občanom a Slovensku vláda jednej strany a silný vodca, ak by to bolo výsledkom parlamentných volieb?
 
Justícia
Dobrá správa pre slovenských sudcov
„Nápravným prostriedkom na posilnenie dôvery v súdnictve a v právnom štáte nemôžu byť zmeny, ktoré protirečia medzinárodným štandardom,“ píše Gerhard Reissner, predseda Európskeho združenia sudcov, ministerke spravodlivosti L. Žitňanskej.
 
Dve otázky
Projekt POL-POC
Jeho cieľom je vybudovať v Košiciach centrum štúdia a výskumu v oblasti komunálnej politiky.
 
Úspešní
Podporujme mladé talenty
Kráľovná vedeckých súťaží stredoškolských študentov má za sebou prehliadku 272 súťažných prác.
Reflexie

 

Prečo Židia neprijali Krista? (1.časť)

 „Talmud Sanhedrin 43a rozpráva Ježišov príbeh, podľa ktorého ho popravili v predvečer Pesahu (Veľkej noci), lebo to bol čarodej a zvádzal ľud.“

 

Zahraničie
Na prahu palestínskej štátnosti

Dohoda medzi Fatahom a Hamasom zjednotila Palestínu. Zvyšok sveta čaká na september 2011, kedy chcú Palestínčania požiadať OSN o uznanie svojho štátu.
 
Literatúra
Slovenské svetové hodnoty
„Slovenskú literatúru, a to nielen poéziu a prózu, ale celú duchovnú kultúru vôbec, hodnotím ako ojedinelý fenomén. A nebojme sa priznať si to,“ hovorí Martin Kučera, prekladateľ slovenskej poézie.
 
História
Slovenské korene v americkom sne
Aj populárne žlté newyorské taxíky založil Slovák. Vynálezca hudobných inštrumentov a gitár John Dopyera bol synom mlynára z Dolnej Krupej.
 
Legenda v americkom námorníctve
Špeciálnu jednotku SEAL, ktorá dostala bin Ládina, zakladal Richard Marcinko, muž so slovenskými koreňmi.
 
Kultúra
Rozpráva vlastným telom
„Básnik nepotrebuje pre svoju tvorbu pohyb, ja zasa slovnú reč. Pantomímu možno chápať v súčasnosti ako výnimočný druh umenia,“ zamýšľa sa Milan Sládek, majster pantomíny a legenda, ktorú obdivuje celý svet.
 
Umenie
Vasiľ Skakandij, maliar svetla a majster akvarel
 
Šport
Slovenský sen sa rozplynul
Pár postrehov a malé poohliadnutie sa za svetovým hokejovým šampionátom, v ktorom sa od Slovákov očakávalo viac.
 
Demitra chce pomôcť hokeju
,,Musí sa začať niečo robiť, inak padneme nižšie. Talenty nevyrastajú a nadané chlapčiská nedostávajú vôbec šancu presadiť sa.”