Marec 2011

Domino
Etnografické múzeum Humno
Report
V utrpení chcel nasledovať Krista
Univerzálny výrobca nábytku na kľúč
Hitom sú autovlak a párty vozne
Vyhrajte zaujímavé ceny II. kola
Slovenskí podnikatelia, nebojte sa Ruska!
Predpisy na vyliečenie chorej eurozóny
Posledná šanca na záchranu eura
Kaddáfího nechcú „potkany“
Škandalózna sexuálna výchova podľa UNESCO
Kultúry a náboženstvá zjednocuje usporiadaná rodina
Píše o Slovákoch a pre Slovákov
Cez legendárnu „Kasigardu“
Maľovaný rovník
Hviezdy futbalu na šikmej ploche

Editoriál
Domino
Čím sa odlišuje súčasný intelektuál od obete predátora? Azda iba tým, že mu slúži skôr, ako sa stane jeho potravou. Presvedčený, že žije v tej najnehatenejšej slobode, aká kedy na zemi bola, uspokojený týmto slobodným a dobrovoľným zistením, pracuje ako včelička na nových geopolitických pomeroch, na novom prerozdeľovaní koristi ľudských predátorov, tentoraz však nie medzi viacerých spolustolovníkov ako kedysi, no iba v prospech jedného z nich.
Keď som šiel na bratislavskú sviečkovú manifestáciu 25. marca 1988 a keď som sa vo vydavateľstve, kde som pracoval, po 17. novembri 1989 ako jediný jeho zamestnanec postavil verejne na stranu požiadaviek demonštrujúcich študentov, konal som tak v presvedčení, že cieľom komunistického hnutia nikdy nebolo zlepšenie postavenia ľudu, ale likvidácia kresťanstva, katolíckeho i pravoslávneho, ako aj ich štátnych opôr, ktoré si boli vzájomne viac či menej na úžitok. Podobne sa jeho osvietenecký predvoj krvavo zachoval vo Francúzsku a predtým i potom všade na svete, kam len vkročila je svetlá noha. Živil som však nádej, že pádom komunistického systému sa vyčerpajú príčiny nenávisti a rozdelenia sveta. Ale nie, ukazuje sa, že Západ bol demokratický skôr z donútenia okolnosťami, z potreby mať psychologickú a mravnú prevahu nad komunizmom, ktorú aj prirodzene dosiahol, a nie zo svojej podstaty. Lebo dnes, keď už niet ani komunizmu, ani jeho tútora ZSSR, zápas sa neskončil a nenastala fáza spolupráce. Naopak, bombardovanie Belehradu a revolúcia v Kyjeve či orientácia vlády v Tbilisi a pobaltských krajinách na NATO, nehovoriac o raketovom „obrannom“ systéme v Poľsku a radaroch v Česku, masívne ospravedlňovanie zbrojenia existenciou „extrémistického“ Iránu, je vlastne v skutočnosti postupný a sústavný nástup na Rusko s cieľom uskutočniť dávny plán – rozčleniť ho na mnoho štátov a Rusom ponechať teritórium v hraniciach niekdajšieho Moskovského kniežatstva.
Líder arménskej politickej strany Národná jednota Artašes Gegamjan nedávno napísal o týchto snahách úplne otvorene. Sklamaný, že Západ neodhodil svoje plány na smetisko dejín, naopak, pokúša sa smerovať kinetickú energiu padajúceho severoafrického domina, zameraného na ovládnutie arabských bánk (ktoré zrušili úžeru), ďalej až do Ruska. Nakoniec, tam smeroval nedávno svoje úvahy pre BBC aj ruskojazyčný politológ Satanovskij (že by aj tu platilo NOMEN OMEN?). Na rozdiel od neho však A. Gegamjan písal ako arménsky vlastenec, lebo vie, čo by pre jeho arménsky národ znamenal zánik Ruska. Ja zasa viem, čo by zánik Ruska znamenal pre osud strednej Európy, osobitne Slovenska, a preto som sa rozhodol z jeho vyjadrenia odcitovať:
„...17. júla 1959 Kongres USA prijal Zákon (Public Law) 86-90 O porobených národoch s podtitulom Zákon o rozdelení Ruska. Z textu tohto zákona sa dá vyčítať, že politika komunistickej strany  Sovietskeho zväzu priviedla k porobeniu a zbaveniu národnej nezávislosti Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Ukrajinu, Bielorusko, Arménsko, Gruzínsko“ atď., slovom, všetky zväzové republiky. A ďalej sa uvádza: Pretože tieto porobené národy vidia v Spojených štátoch citadelu ľudskej slobody, hľadajú ich vodcovstvo vo veci vlastného oslobodenia a vo veci obnovy náboženských slobôd kresťanského, židovského, moslimského, budhistického a iných vierovyznaní, a tiež osobných slobôd, a pretože je pre Spojené štáty životne nevyhnutné podporovať úsilie o slobodu a nezávislosť, ktoré prejavujú porobené národy... práve my musíme patričným spôsobom ukázať týmto národom historický fakt, že národ Spojených štátov zdieľa ich túžby opäť nadobudnúť slobodu a nezávislosť.“
Päťdesiat rokov na tento zákon každý prezident USA prisahal. Podľa expertov jeho uskutočnenie stálo amerických daňových poplatníkov 4 miliardy dolárov. Sovietsky zväz sa rozpadol, a predsa Zákon Public Law 86-90 nikto nezrušil, platí dodnes.“
Sovietsky zväz sa rozpadol, hoci sa rozpadnúť mal predovšetkým jeho zločinný komunistický systém, veď svet sa naopak globalizuje, rozširuje sa Európska únia a o ďalších formách nadnárodných štátností sa uvažuje aj inde. Arménsky politik Gegamjan však píše, že rozpad Sovietskeho zväzu bol možný iba vďaka rozdúchavaniu národnostnej nenávisti zvonka i zvnútra, i že už začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sovietska rozviedka získala materiály tzv. Harvardského projektu, ktorý mal tri diely – Prestavba, Reforma, Zavŕšenie. Tento projekt pochádza z tvorivej dielne Zbigniewa Brzezinského, ktorý tak rozpísal do praktických krokov spomínaný Zákon Public Law 86-90. V tomto projekte sa rátalo z rozdelením Sovietskeho zväzu na 22 častí. Rozdelenie na pätnásť republík sa už stalo skutočnosťou, píše Gegamjan, zostáva rozdeliť „zvyšnú“ časť - Rusko na sedem častí, o čom Brzezinski otvorene píše vo svojej knihe Geostratégia pre Euroáziu. Cieľom je, aby sa Rusko izolovalo od prístupu k moriam, s výnimkou Severného ľadového oceánu. Podľa tejto stratégie, nazvanej „Slučka anakondy“, by sa prístup Ruska k Baltickému moru (spolu s Petrohradom) ocitol pod kontrolou Spolkovej republiky Nemecko, prístup k Čiernemu moru, vrátane Krymu a Kaukazu, by bol pod kontrolou Turecka a prístup k Tichému oceánu by bol odovzdaný pod kontrolu Japonska na juhu a USA na severe.
Roku 2007 vydal ten istý Z. Brzezinski knihu Druhá šanca, v ktorej varuje budúceho amerického prezidenta, že „tretia šanca už nebude“...
A akože len rozbiť ostatky Ríše zla? Nuž, opäť pomocou odskúšanej praxe – rozdúchavania národnostných a iných nepokojov smerujúcich k chaosu. Kandidát na prezidenta USA John McCain o tom tiež čosi povie: „Musíme sa začať správať voči Rusku vo veľkej miere ako k mocnosti druhej triedy, akou je dnes, nie ako k veľkej mocnosti, ktorou bolo kedysi... Na začiatok treba obnoviť predaj obranných zbraní Gruzínsku. Naši spojenci v strednej a východnej Európe budú hľadieť na Gruzínsko ako na meradlo toho, či sa ich USA zastanú, alebo nie. Aj Rusko hľadí na Gruzínsko ako na ukazovateľ, koľko mu toho prejde vo vzťahu k nemu a teda aj za jeho hranicami. Toto treba zmeniť.“
The Washington Post k tomu dodáva: „Vo vnútornej politike zaujal prezident (Barack Obama) obranné pozície, to značí, že v medzinárodnej politike nastal čas pre neho a Ameriku na útok. Rusko je ideálne miesto na to, aby sa k tomu pristúpilo.“
Samozrejme, povelom na tento nástup je úloha vraziť klin medzi ruského prezidenta Medvedeva a Putina. Z. Brezinski pre Newsweek bezodkladne píše, že Medvedev „začína rozmýšľať inak ako Putin, aspoň v otázke budúcnosti Ruska.“ Ostatné je už zrozumiteľné, aj orientácia ruskej (či skôr ruskojazyčnej) tlače, aj správanie sa tzv. liberálnej opozície, nehovoriac o terorizme a pokusoch za každú cenu vyvolať nepokoje. A pokusy vyprovokovať násilie v Náhornom Karabachu medzi Azerbajdžanom a Arménskom už ani netreba spomínať... Veď v Rusku žije okolo dvoch miliónov Azerbajdžancov a jeden a pol milióna Arménov! Takže konflikt za hranicami Ruska sa prenesie do ulíc Moskvy a Petrohradu, Rostova na Done, Krasnodaru, Jekaterinburgu,  všade, kde žijú skupiny týchto dvoch národností s identitou nadobudnutou na styku kresťanského a moslimského sveta. Gegamjan podľa môjho názoru rozumne končí svoj článok vyhlásením, že rozvoj a stabilita Arménska sú závislé od rozvoja a stability Ruska.
A tak sa pýtam, či sa na Slovensku nájde politik, ktorý si uvedomuje, že národný život Slovákov nezávisí ani tak od Bruselu či nebodaj Washingtonu, hoci sme poslušnou súčasťou ich hospodárskych a mocenských štruktúr, no dlhodobo aj od toho, či prežije Rusko a či bude prvkom vyvažujúcim koloniálne chute Západu, i ako sa my zachováme k Rusku. Lebo nemaľujme si budúcnosť naružovo, osloboditelia od útlaku sa po čase zákonite zvrhávajú vo svoj opak. Nateraz má o tom opatrnú odvahu uvažovať iba jeden politik, už desať rokov mimo aktívneho vplyvu na vývin u nás, aj to sa nateraz neviem zaručiť, či úprimne...
Teodor Križka, básnik a šéfredaktor dvojtýždenníka Kultúra
 
Osobnosť
Pilierom demokracie je iba nezávislá súdna moc  
 „Mám proti sebe súpera, ktorý má pod palcom celý policajný aparát a mediálnu mašinériu,“ tvrdí Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR a predseda Súdnej rady SR.
 
Fotoreport
Etnografické múzeum Humno

Report
Grófov genius loci

S osobnosťou Jánosa Esterházyho sa musí vyrovnať česká, maďarská, slovenská i židovská historiografia.
 
Interview
V utrpení chcel nasledovať Krista
„Slovákov vždy spomínal ako bratský národ, ktorí má s nami spoločné korene v spoločnej zemi,“ píše v liste Esterházyho dcéra Alice, ktorý sa čítal v Uršulínskom kostole v Košiciach.
 
Investstory
Univerzálny výrobca nábytku na kľúč
Spoločnosti UEZ pomohli nielen európske fondy, ale aj slovenské ministerstvo hospodárstva.       
 
Úspešný
Hitom sú autovlak a párty vozne
„Vo vlaku sa nielen pohodlne cestuje, ale dá sa tam dobre najesť aj vyspať,“ hovorí Igor Cap, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti  Wagon Slovakia Košice, a.s.
 
Súťaž
Vyhrajte zaujímavé ceny II. kola
Vedomostná súťaž k Majstrovstvám sveta v hokeji 2011 na Slovensku.
 
Zaujalo nás
Slovenskí podnikatelia, nebojte sa Ruska!
Milan Matejovič, bývalý obchodný radca pri Generálnom konzuláte Slovenskej republiky v Petrohrade kritizuje stagnáciu v slovensko-ruských obchodných vzťahoch.  
 
Anketa
Malo by Slovensko udeľovať štátne občianstvo aj etnickým Slovákom, ktorí nemajú trvalé bydlisko na Slovensku?  
 
Európska únia
Predpisy na vyliečenie chorej eurozóny
Globálna finančná kríza a kríza eurozóny odhalili základnú pravdu o ekonomike.  
 
Posledná šanca na záchranu eura
„Existujú dve možnosti, ako sa vyhnúť totálnemu kolapsu - rozsiahle zvýšiť úroveň zdaňovania a inflácia,“ myslí si Krzysztof Rybinski, rektor Varšavskej univerzity ekonómie a počítačových vied.  
 
Sonda
Kaddáfího nechcú „potkany“
„Tony Blair bol Kaddáfího poradca, Berlusconi jeho osobný priateľ a Sarkozy vraj financoval svoju predvolebnú kampaň líbyjskými peniazmi.“
 
Bez komentára
Škandalózna sexuálna výchova podľa UNESCO
 
Reflexie
Kultúry a náboženstvá zjednocuje usporiadaná rodina
„Veľkým rizikom pre svet sú ľudia, ktorí sa postavili na piedestál, ktorý patrí iba Bohu,“ tvrdí vladyka Milan Chautur.
 
Kultúra
Píše o Slovákoch a pre Slovákov
„Humor, sranda, groteska, sú nielen soľou života, ale aj literatúry,“ hovorí Peter Jaroš, spisovateľ, dramatik a scenárista.
 
História
Cez legendárnu „Kasigardu“
V rokoch 1800 - 1914 sa vysťahovalo z  Európy do USA vyše 32 miliónov ľudí. Najstaršie slovenské sídla vznikali v štátov New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio a najmä v Pennsylvánii.
 
Umenie
Maľovaný rovník  
Pod týmto názvom začala Galéria Andrej Smolák realizovať projekt vytvorenia pomyslenej reťaze ľudských rúk v dĺžke 40 075 km.
 
Šport
Hviezdy futbalu na šikmej ploche
Kolumbijský gólman René Higuita sedel za útok na dcéru narkobaróna, po holandskom obrancovi Ulrichovi van Gobbelovi polícia stále pátra.