Úvod    Archív čísiel    2011    November/December 2011

November/December 2011

Aká je hodnota novinárskej práce?
Kresťanov ničí totalitný relativizmus
Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry
Miesto pre váš oddych
Ambície košického Hiltonu
Museli byť tvrdí (2. časť)
Slovensko musí rásť
Kríza európskej moci
Budúcnosť eurozóny
Je pripravený na spravodlivý proces
Podporujete postupnú zmenu EÚ na federálny štát podľa predstáv Nemecka?
Kde robia univerzity chybu?
Demokracia či Izrael?
Vianoce ako ich nepoznáme
Deň hanby pre USA
Sochy z kovu i riečnych kameňov
Moderná ortodoxia Nikolaja Feďkoviča
Vyhráva vďaka trpezlivosti

 
Editoriál
Aká je hodnota novinárskej práce?
Priznám sa, že tento editoriál sa mi nepíše ľahko. Nechce sa mi zase písať o provinčnej slovenskej (bratislavskej) politike ani o predvolebnej situácii na Slovensku. Ani o veľkom sklamaní v Srbsku, ktorého prozápadná vláda a prozápadný prezident Boris Tadič nezískali v Bruseli pre Srbsko štatút kandidátskej krajiny pre členstvo v Európskej únii. Napriek vynaloženému úsiliu a prísľubom sa jasne ukázalo, že pre USA a časť EÚ (najmä Nemecko, Francúzsko a Veľkú Britániu) je dôležitejší ich strategický protektorát – takzvaná, ale už aj vytunelovaná Kosovská republika, ako Srbsko či Srbi na severe tejto provincie. A všetko nasvedčuje tomu, že Brusel nedá Srbom zelenú ani v marci 2012, keďže sa blížia parlamentné voľby (pravdepodobne v apríli), v ktorých sa očakáva porážka Tadičovej Demokratickej strany a víťazstvo opozičnej Srbskej pokrokovej strany Tomislava Nikoliča.
Nechce sa mi písať ani o novej chorvátskej vláde, v ktorej síce výrazne dominujú sociálni demokrati, ale ich koalícia s ľudovcami – liberálnymi demokratmi a regionálnou stranou Istrijským národným zhromaždením má krehkú väčšinu v parlamente a musí sa opierať aj o podporu troch srbských poslancov...Nechce sa mi písať ani o prebiehajúcom referende o vstupe Chorvátska do EÚ, ktoré pôsobí komicky. V decembri Brusel najprv podpísal s odstupujúcou vládou J. Kosorovej prístupovú zmluvu a teraz očakáva, že v drahom referende povedia slabo informovaní a dezorientovaní Chorváti svoje áno. Nemalo to byť opačne? Najprv referendum a potom podpísanie zmluvy? Čo sa stane, keď Chorváti povedia nie? Zatrasie to s niekým v Európskej rade, v Európskej komisii či v Európskom parlamente, v týchto kvázi demokratických inštitúciách, ktoré Chorvátom nevedia vysvetliť ani definovať blízku ani vzdialenú budúcnosť únie, do ktorej majú, chcú či musia vstúpiť?
Nechce sa mi písať ani o Slovinsku, kde vládu zostavuje prekvapujúci víťaz – stredoľavé zoskupenie Pozitívne Slovinsko, ktoré vzniklo tesne pred predčasnými voľbami. Na jeho čele je Zoran Jankovič, Slovinec so srbským pôvodom a bývalý populárny primátor Ľubľany. Ihneď po jeho víťazstve ktosi v Slovinsku spustil protisrbské nálady, ktoré sa neskôr zmenili na nostalgiu za starou Juhosláviou...
Nechce sa mi písať ani o naivných pokusoch Viktora Orbána vymaniť Maďarsko spod vplyvu medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré vydierajú Budapešť bankrotom ani o jeho maďarskej nezávislej ceste v strednej Európe, ktorá začala ignorovať EÚ a opierať sa aj o spoluprácu s Ruskou federáciou...Nechce sa mi písať ani o mnohých nezodpovedných demagógoch v Európskom parlamente, ktorí žiadajú, aby premiér Putin anuloval výsledky nedávnych parlamentných volieb a vyhlásil nové voľby. Ani o tých, ktorí podporujú riadený export tzv. arabskej revolúcie do Ruska...Ani o tých, ktorí nerešpektujú a spochybňujú ukrajinskú nezávislú justíciu a z Bruselu komentujú „vinu či nevinu a nespravodlivé rozsudky“ voči bývalej premiérke Júlii Tymošenkovej. Ani o tých, ktorí kvôli týmto rozsudkom zablokovali dlhoočakávané uzavretie asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, alebo o MMF, ktorý zastavil vyplácanie pôžičky Ukrajine len preto, že Kyjev odmieta znížiť štátne dotácie na plyn pre domácnosť.
Veru, nechce sa mi písať ani o výsledkoch poľského a prioritách dánskeho predsedníctva v Európskej únii, respektíve o neschopnosti tzv. európskych lídrov vymaniť eurozónu a Európu nielen z finančnej, ale najmä morálnej a kultúrnej krízy.
Prečo sa mi nechce o tom písať? Pretože mám pocit, že o korektné a seriózne informácie, komentáre, reportáže a rozhovory nemá unavené a apatické Slovensko veľký záujem. Mediálny trh úspešne ovládol lacný bulvár a jeho investori. Na druhej strane, mnohí Slováci sa uzatvárajú do seba, mnohí sú otrávení a znechutení, nechcú už nič čítať ani počúvať, pretože majú z množstva informácií chaos a nestíhajú ich vstrebávať. Nevedia už rozlíšiť, čo je pravda a čo je lož, či má pravdu všemocný a lacný internet, blogista bez zodpovednosti alebo novinár, ktorý musí dodržiavať minimálne tlačový zákon...
Slovenské seriózne médiá čelia kríze, najmä nedostatku inzercie a nihilistickému mysleniu ľudí, ktoré rozleptávajú aj slovenskú politiku, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, školstvo či kultúru. V mediálnej oblasti reklamné a marketingové agentúry tlačia komerčné ceny tak nízko, že vydavatelia sú nútení akceptovať dohody za dampingové a podvýrobné ceny. Dnes chce totiž každý na Slovensku iba prežiť a mnohí za každú cenu, aj tu minimálnu či vybartrovanú. Súkromné televízie a rádiá chcú so svojimi cenami za inzerciu prežiť na úkor denníkov a týždenníkov, denníky a týždenníky zase na úkor dvojtýždenníkov a mesačníkov... Printové médiá chcú dokonca prežiť aj za cenu, že noviny a časopisy sa budú vyrábať so stratou a poobede rozdávať ľuďom zadarmo! Dokedy sa to však dá vydržať? Mnohí si myslia, že v tejto kríze je dôležité blafovať, iní tvrdia, že neprehrať (aspoň morálne) a ukázať, najmä slovenskej politickej extralige, firmám a finančným inštitúciám, marketingovým oddeleniam, hovorcom a tvorcom virtuálnej reality a pravdy, meračom sledovanosti TV programov a čítanosti médií, že „ešte sme, ešte dýchame a chceme sa dohodnúť.“ Obsah a kvalita novinárskej tvorby nie sú už také podstatné, dôležitá a najpodstatnejšia je iba cena. Osobne to počúvam už niekoľko rokov. A samozrejme, rozhoduje tá najnižšia – za reklamu, PR či balík, v ktorom je podstatné, aká bude zľava a koľkokrát sa zopakuje reklama zadarmo. Vyhrávajú väčší a silnejší, pretože si môžu dovoliť väčšie zľavy a nižšie ceny ako tí menší a slabší. Ale dokedy? Skúsili ste si niekedy kúpiť chlieb, pivo alebo cigarety na zľavu alebo tak, že každý druhý deň by ste ich mali zadarmo? Je to nemožné? Ak áno, prečo to má byť možné napríklad v prípade časopisu a na úkor novinárskej tvorby a práce novinára? Veď kvalitná reportáž či rozhovor sa nedajú urobiť za 5 minút, po tlačovej konferencii alebo v kaviarni. Možno sa dá takto napísať lepší rozhovor a komentár. Určite nie reportáž alebo report z terénu a mimo Slovenska. Ktorý čitateľ sa však zamýšľa nad tým, koľko času potreboval novinár na ich napísanie a výrobu? Koľko musel precestovať či nalietať kilometrov? Aj preto sa seriózne a serióznejšie médiá nemôžu doobeda predávať a poobede rozdávať, aby si takýmto spôsobom umelo zvyšovali čítanosť a znižovali remitendu u distribútorov.
V týchto súčasných neštandardných a zložitých podmienkach sa usilujeme vydávať náš i váš časopis Dimenzie. Koncom roka 2011 výrobu jeho najbližších čísel skomplikovala nielen pretrvávajúca kríza, ale aj neustále zmeny v rozhodnutiach oslovených partnerov a osobností (najprv súhlasia, potom zvažujú a nakoniec prestanú komunikovať) a zhoršujúca sa platobná disciplína. Viete, že sa usilujeme vydávať obsahovo zaujímavý a živý časopis, náročnejší na novinársku tvorbu a novinárske žánre, naročnejší na autorizáciu i plánovanie. Aj preto meškáme s výrobou. Niekedy nevieme ovplyvniť termíny ani mentalitu ľudí, inokedy nám výrobný proces narušia sviatky, neobjektívne výhovorky na krízu a nedostatok peňazí. Mrzí a neteší nás to, za vzniknutú situáciu sa vám úprimne ospravedlňujeme. Usilujeme sa ju prekonať a nájsť iné riešenia, ktoré by posilnili aj finančnú nezávislosť časopisu na zdeformovanom slovenskom mediálnom trhu. V našej novinárskej i vydavateľskej profesii je v tejto dobe všetko o ľuďoch a peniazoch, úmysloch a cieľoch, ale aj o „zbraniach“, s akými kto bojuje“. My sme si vybrali cestu nezávislej a etickej žurnalistiky, ktorá je zrejme poctivejšia, ťažšia a menej komerčná, ako sú bulvárne pletky, dohady a senzácie, obchodovanie s informáciami a následné politické či ekonomické vydieranie. Nemáme za sebou žiadnu politickú stranu, finančnú skupinu, granty alebo dotácie. Na trhu sa usilujeme presadiť vlastnými silami, schopnosťami, kvalitou práce a obsahom časopisu. Nevieme ovplyvniť predajnú kultúru časopisov, nevieme komerčne znásilňovať ľudí, aby si kupovali alebo predplatili náš časopis rôznymi súťažami a krížovkami. Sme iní a vďaka aj vám, milí čitatelia, sme na trhu už 11 rokov.   
Aj preto si myslím, že nielen slovenská politika má svoje dvojnohé či spravodajské gorily. Svoje gorily majú aj niektoré médiá a pozadie ich financovania. Len sa o tom ešte nehovorí a nepíše nahlas. Možno však už dozrel čas aj na Slovensku, aby sa ukázalo, ktoré médiá sú naozaj seriózne a nezávislé a ktoré sa iba tvária, že takými sú.             
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Kresťanov ničí totalitný relativizmus
„Výsledkom je všeobecné rozšírenie kristianofóbie (nenávisti voči kresťanstvu) po celom európskom priestore,“ tvrdí metropolita Ilarion a biskup Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.
 
Fotoreport
Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry   
Reprezentuje dedičstvo drevenej ľudovej architektúry z obdobia od 17. storočia do prvej polovice 20. storočia.     
 
Investstory
Miesto pre váš oddych
Alexandra Wellness Hotel pri Liptovskom Jáne s novým športovorelaxačným komplexom. Jeho pýchou je 25 metrový plavecký bazén, športová hala a wellness centrum.  
 
Úspešný
Ambície košického Hiltonu
V rámci destinačného manažmentu pritiahnuť do Košíc klientelu z Ukrajiny, Ruska, Blízkeho východu a z arabského sveta.
 
Zaujalo nás
Museli byť tvrdí (2. časť)
„Európsky parlament prijíma viac rozhodnutí zväzujúcich členské štáty než kedykoľvek predtým prijal Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu voči sovietskym republikám,“ povedal ruský premiér Vladimír Putin v rozhovore pre ruské štátne televízne stanice v Novo-Ogariovskej rezidencii.
 
Názor
Slovensko musí rásť
„Prestaňme v mene čísiel poškodzovať ľudí! Nová vláda musí hospodársky rast podporovať, nie ho tlmiť,“ hovorí Robert Fico, predseda strany SMER - SD.
 
Európska únia
Kríza európskej moci
Vodcovia eurozóny sa pokúšajú vynájsť nové klasické štátne inštitúcie a vládne štruktúry, ktoré by im pomohli zvládnuť hlbokú krízu. Narazili však na politickú a voličskú realitu.
 
Budúcnosť eurozóny
Je čas položiť nové ekonomické základy a prijať fakt, že fiškálna únia je nevyhnutná pre stabilnú budúcnosť.
 
Justícia
Je pripravený na spravodlivý proces
Dve otázky pre JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
 
Anketa
Podporujete postupnú zmenu EÚ na federálny štát podľa predstáv Nemecka?
 
Školstvo
Kde robia univerzity chybu?
„Čo priorizovať - toľko kritizované memorovanie encyklopedických vedomostí alebo podporu samostatného myslenia a tvorivosti?,“ zamýšľa sa Ladislav Mirossay, rektor Univerzity P.J. Šafárika.
 
Zahraničie
Demokracia či Izrael?
Uznanie demokracie v Egypte a v arabských krajinách je podmieňované dobrými vzťahmi so židovským štátom...
 
Reflexie
Vianoce ako ich nepoznáme
Ak sa chce človek odraziť, nemá inú šancu ako začať s pravdou o sebe.
 
História
Deň hanby pre USA
Pred 70 rokmi zaznel nad americkým prístavom Pearl Harbour legendárny japonský signál Tora!
 
Kultúra
Sochy z kovu i riečnych kameňov
„Mnohé vzácne predmety, aj sochy, ktoré sa nachádzajú v muzeálnych depozitoch, sa rozpadávajú a zanikajú,“ konštatuje akademický sochár a maliar Andrej Rudavský.
 
Umenie
Moderná ortodoxia Nikolaja Feďkoviča
Jeho maľba je inšpirovaná holandskou žánrovou maľbou 17. storočia, gotickou tabuľovou maľbou, Lipskou školu – magickým realizmom Wernera Tubkeho a ruskými autormi miniatúr.
 
Šport
Vyhráva vďaka trpezlivosti
„Mimo dvorca zarábam iba vďaka úspechom na kurte,“ priznáva Caroline Wozniacká, jedna z najkrajších žien vo svetovom tenise a líderka rebríčka WTA.
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál