Jún 2012

Slovensko by malo slúžiť najmä sebe
Cirkev stratila víziu, vitajte pri misijnej obrode
Romantická osada Vuglec Breg
Obnovené kúpele Smerdžonka
Mohlo by euro položiť EÚ?
Nikdy nebude ten správny čas pre Davida Camerona na referendum o EÚ
Pravda o vymáhaní pohľadávok a rozhodcovskom konaní
Rusko „nezachraňuje“ režim v Damasku
Je svätý grál v Gruzínsku?
Posol k slovenským Boganom
Gladiátori – pravda a mýty
Tvorca umeleckých miniatúr
Naivná poézia Báčky
Naštartovalo ho posledné pomazanie

Editoriál
Slovensko by malo slúžiť najmä sebe
Často počúvame, že postupná centralizácia a federalizácia Európskej únie je jediným riešením pre Slovensko, ak chce „hospodársky prežiť“ a zostať medzi „prosperujúcimi“ štátmi EÚ a jej eurozóny. Je to naozaj pravda? Naozaj už pre Slovensko a Európsku úniu neexistujú aj iné a lepšie alternatívy? Určite existujú, len sa o nich nediskutuje nahlas a otvorene. A to ani v Bruseli a ani na Slovensku. Ktosi určil, že v záujme „prehĺbenia európskej integrácie“ (Lisabonská zmluva) sa kedysi suverénne štáty zmenia iba na poslušné gubernie nadnárodnej Európskej rady a Európskej komisie, o ktorej nikdy nehovorili ani nesnívali Robert Schuman a Konrad Adenauer, zakladatelia EÚ. Ani slovenskí politici, ktorí v 90-tych rokoch a po roku 2000 tlačili Slovensko do európskej hospodárskej, bezpečnostnej a kultúrnej únie suverénnych štátov, ako sa Európskej únii vtedy hovorilo. Lebo ani vtedy vraj nemali inú alternatívu a nič iné a lepšie neexistovalo – iba NATO a EÚ. Hoci po nežnej revolúcii a rozpade RVHP bolo pre slovenských politikov vzorom malé a neutrálne Švajčiarsko...
Slovenskí občania sa nakoniec v referende tesne rozhodli za členstvo a nevedomky takto svoju suverénnu krajinu „posunuli“ do novej etapy jej hospodárskej kolonizácie, obmedzovaniu suverenity a väčšej závislosti od európskych fondov a nekonečných pôžičiek, čo ukázal a potvrdil ďalší vývoj v únii. Po ôsmich rokoch v EÚ je Slovensko na tom horšie ako na začiatku integrácie do EÚ a eurozóny. Stratilo potravinovú a energetickú sebestačnosť, nemá bojaschopnú armádu, nemá svoju národnú menu, nemá vnútorné zdroje na rozvoj vidieka, športu, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva a kultúry. Závisí od Bruselu a projektov, od zákaziek z Nemecka a exportu do Nemecka, od zahraničných investorov, ktorým dotuje pracovné sily a daňové prázdniny. Štátny rozpočet je dlhodobo deficitný. Jeho príjmy závisia od zahraničných pôžičiek, dotácií z fondov EÚ a výberu spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty (DPH). Úžasný výsledok integrácie a národného rozvoja v rámci EÚ! Žiadny slovenský minister financií si za posledných 20 rokov netrúfol verejne vyhlásiť, kedy bude štátny rozpočet na nule, respektíve v prebytku! A práve prebytok by mal byť hlavným kritériom práce vlády a hospodárskych ministrov!
A pritom je to také jednoduché – stačí napríklad obmedziť nadmerný dovoz nekvalitných produktov a takých produktov, ktoré môže Slovensko vyrábať a aj vyvážať na iné trhy. Ich výroba by určite dala zmysel aj ďalšej existencii stredných odborných škôl, podporila vedu a výskum a obnovila by aj zničený slovenský vidiek, tradičný pilier národného a duchovného života. Pomohla by aj rozvoju vidieckeho turizmu a zvýšila by zamestnanosť mladých ľudí. Ale na takúto hospodársku politiku nemá odvahu ani súčasná Ficova vláda, inak by ju už začala presadzovať. Možno to aj chce, ale nevie ako na to. Alebo možno nechce riskovať konflikt v rámci tzv. spoločnej hospodárskej politiky EÚ. Ako vieme, tú si už neriadia samotné členské štáty EÚ, ale vybraní (a nevolení) komisári Európskej komisie, tzv. dvojtretinová kvalifikovaná väčšina v Európskej rade, WTO, banky a MMF. V strednej Európe sa o akýsi únik z „bruselských klieští“ pokúša iba Viktor Orbán v Maďarsku...
Pozrime sa aj na iný európsky príklad. Brusel a Američania často kritizujú Čínu za nedodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd. Politicky kritizujú krajinu, ktorá je najväčším obchodným partnerom Európskej únie a USA a poukazujú najmä na nízku hodnotu ceny práce. A pritom nehovoria úplnú pravdu. Mohli by uvaliť na Čínu hospodárske embargo a zakázať dovoz jej produkcie, ako to robia v prípade iných „neposlušných“ krajín, ak im naozaj ide o demokraciu a spravodlivosť? Mohli, ale neurobia tak. Prečo? Čína je kľúčovou výrobnou dielňou pre mnohé americké a európske firmy. Čína je nadstavba zvrátenej globalizácie, ktorá presunula výrobné kapacity z USA a Európy, aby ušetrila najmä náklady na mzdy doma. Výsledok? Môže dnes Brusel zaviesť voči Číne vysoké dovozné clá a kvóty, aby logicky chránil spoločný európsky trh? Nemôže. A pritom každý vie, že obmedzenie dovozu by automaticky pomohlo reštartovať malé a stredné výrobné podniky v Európe, zvýšilo zamestnanosť a v konečnom dôsledku by znižovalo aj deficity v štátnych rozpočtoch vďaka vyšším príjmom z daní. Brusel to však nemôže urobiť, pretože nepodporuje takúto politiku a de facto nezastupuje európske záujmy, záujmy európskych občanov, malých a stredných podnikateľov či farmárov. Zastupuje záujmy nadnárodného kapitálu a výrobných korporácií, hospodárske a politické záujmy najsilnejších štátov ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia, ktoré sú aj členmi G-8 a G-20. Tieto štáty používajú EÚ ako globalizačný nástroj na kontrolu, šírenie a presadzovanie svojho vplyvu v menších a malých štátoch v Európe pod rúškom európskej integrácie. Ochranárska politika spoločného trhu EÚ nie je v ich záujme, pretože by nabúrala ich záujmy v G-8 a G-20. A samozrejme, aj monopol ich veľkých producentov, ktorí odišli práve do Číny, aby ušetrili a zvýšili svoje zisky...Tieto firmy nebudú predsa z „lacnej“ Číny dovážať do Európy svoje výrobky predražené clami a poplatkami Európskej únie...
Aký je dôsledok? Reťazenie hospodárskej a sociálnej krízy v EÚ, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, rast chudoby a biedy, neustále šetrenie a škrty vo verejných výdavkoch, rast zadlženosti krajín, vysoká korupcia, rast deficitu v štátnom rozpočte, demonštrácie, samovraždy...Ak chcú niektoré vlády členských krajín EÚ nahradiť výpadky z výberu daní a ďalej financovať verejný sektor, platy štátnych a verejných zamestnancov, musia si ďalej požičiavať peniaze, predávať štátny majetok, alebo zvyšovať dane. Výsledkom takejto politiky však nie je „záchrana a rozvoj krajiny“ či prosperita občanov, ale iba zabezpečenie zdrojov na splácanie nových pôžičiek. Krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, si môžu aspoň vytlačiť nové bankovky a dať ich do obehu, aby zmierňovali dopady krízy.
Zvrátenosť súčasnej finančnej politiky lídrov EÚ, Bruselu, bánk a MMF je v tom, že do svojej hry vtiahli všetkých občanov a podnikateľov Európskej únie a bez ich súhlasu. Ako? Cez tzv. euroval či EMS (Európsky mechanizmus pre stabilitu), ktorým vyťahujú peniaze z iných štátov, aby ich následne „darovali“ svojim krachujúcim bankám v „rizikových štátoch.“ A tieto banky potom opäť financujú zadĺžený verejný a štátny sektor, požičiavajú peniaze vládam na verejné výdavky a dôchodky, ale nie zadarmo! Zarábajú tak na štáte i na pôžičkách. Moderne sa tomu hovorí kupovanie času na vykonanie „nevyhnutných ozdravných reforiem a reštrikcií“ zo strany vlády, ale tie majú iba chabé výsledky, kedže sa nerieši zásadný problém – decentralizácia globalizácie, zvýšenie domácej produkcie a exportu. Euroval nerieši problémy výrobného sektora, malého a stredného podnikania, rieši iba problémy bánk. Jeho amorálnosť spočíva v tom, že pôžičky štátu musia splácať všetci daňoví poplatníci a nie vinníci krízy či zlých výsledkov. Ako vieme, daňoví poplatníci nemajú reálny vplyv na hospodárenie štátu a bánk, ich zadlžovanie sa, nemajú kontrolu nad činnosťou vlády, ministrov, parlamentu ani nad politikou Bruselu. Ak ak vyjdu do ulíc a dožadujú sa spravodlivosti, čakajú ich obušky a slzotvorný plyn.
Najnovší príklad zo Slovenska. Prezident Gašparovič nedávno podpísal ratifikačnú listinu k medzinárodnej zmluve o vytvorení EMS, o ktorej bola minimálna diskusia v parlamente aj vo verejnosti. Podľa tejto zmluvy Slovensko do eurovalu vloží 660 miliónov eur v piatich splátkach. Prvých 132 miliónov eur sa našlo rýchlo a bez problémov. Ide vraj o záchranu spoločnej európskej meny a pomoc iným štátom v eurozóne, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Na druhej strane, Slovensko nemá zdroje, aby zvýšilo platy zdravotným sestrám a učiteľom, urýchlilo výstavbu diaľníc a začalo dotovať rozvoj vidieka. Musí vraj iba šetriť a šetriť. Slovensko má na to, aby darovalo peniaze iným, ale nemá na to, aby ich darovalo samé sebe. Je už Slovensko iba hospodárskym satelitom bánk, Bruselu a silného Nemecka?  
Slovensko má skúsenosti s Československom aj s RVHP. Má skúsenosti s totalitnými politickými a hospodárskymi systémami, zo spolužitia s bývalou Treťou ríšou, s centralistickým režimom, federálnou politikou dotácií a tzv. odmenami za poslušnosť. Žiaľ, súčasná slovenská politika ani Ficova vláda nemá odvahu využiť tieto skúsenosti na to, aby v Bruseli presadzovali iný scenár, ako je nanucovaná centralizácia a federalizácia Európskej únie. Slovensko by sa malo aspoň akademicky zaoberať s otázkou, čo stratí a získa, ak nebude súčasťou plánovaných Spojených štátov európskych. A po druhé, ako je možné, že v Európskej únii sa presadzuje iba jej unifikácia?  
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor  
 
Osobnosť
Cirkev stratila víziu, vitajte pri misijnej obrode
„Misijná renesancia chce zmeniť spôsob myslenia o Bohu v našom živote, poukázať na to, akú úlohu má Boh vo svete a ako sa v tomto svete majú správať veriaci ľudia,“ hovorí Dušan Tóth, uznávaný kazateľ v Kanade, misionár a organizátor slovenského duchovného a krajanského života.
 
Fotoreport
Romantická osada Vuglec Breg
Nachádza sa v srdci Chorvátskeho záhoria neďaleko Krapinských Kúpeľov a mesta Krapina.
 
Investstory
Obnovené kúpele Smerdžonka
Pod Tromi korunami v malebnom Červenom Kláštore v Pieninách nečaká na vás iba relax, ale aj liečba duše i tela.
 
Európska únia
Mohlo by euro položiť EÚ?
„Nielen eurozóna je v nebezpečenstve, ale aj samotná Európska únia. Iba vznik nového európskeho politického priestoru a ďalšie zdieľanie suverenity môže prekonať krízu.“
 
Glosy
Nikdy nebude ten správny čas pre Davida Camerona na referendum o EÚ
Píše Nigel Farage, britský poslanec Európskeho parlamentu a líder Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva.  
 
Anketa
Má Robert Fico mandát od voličov, aby postupne včleňoval Slovensko bez referenda do politickej a bankovej únie iných krajín – Spojených štátov európskych?
 
Bez komentára
Pravda o vymáhaní pohľadávok a rozhodcovskom konaní
 
Názor
Rusko „nezachraňuje“ režim v Damasku
„Ostreľovanie obytných štvrtí vládnymi vojskami nemôže slúžiť ako zámienka na to, aby opoziční bojovníci, a v ich radoch aj členovia Al-Káidy, páchali v sýrskych mestách teroristické útoky a vraždy,“ píše Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí.
 
Reflexie
Je svätý grál v Gruzínsku?
Rod Bagrationovcov mal dôvod považovať sa za vyvolených Božou Matkou, patrónkou Gruzínska, ktorá sem vyslala hlásať apoštolov Ondreja a Šimona. Bola tiež ochrankyňou priorstva Sionu a templárov.
 
Sonda
Posol k slovenským Boganom
Staré slovenské príslovie od Šavela k Pavelovi znamená ísť od Ducha Boha Svetla ku Kazateľovi alebo Ospevovateľovi Boha Svetla – Boha El. Na cestu do Damasku sa vybral Šavel, ale došiel tam ako Pavel a zmenil celý svet.
 
História
Gladiátori – pravda a mýty
Rimania na nich obdivovali skôr umenie boja a zručnosť bojujúcich. Súboje mali jasné pravidlá a ich cieľom nebolo zabiť, ale poraziť súpera.
 
Kultúra
Tvorca umeleckých miniatúr
„Možno známok bude menej. No sú tu ešte filatelisti a pre nich sa oplatí známky vydávať,“ tvrdí Martin Činovský, akademický maliar, rytec a autor najkrajšej poštovej známy v Európskej únii.
 
Umenie
Naivná poézia Báčky
Sava Stojkov patrí k najslávnejším a najznámejším maliarom, portrétistom a reprezentantom naivného umenia v Srbsku. Hovoria mu, že je básnikom svojho rodného kraja, jeho prírody a ľudí.
 
Šport
Naštartovalo ho posledné pomazanie
Rakúšan Niki Lauda prežil osudný okamih aj preto, že nie je fajčiarom. Manželka Birgit mu neskôr darovala obličku. Podnikal a mal dve letecké spoločnosti.