Máj 2012

Je EÚ skaazou či spásou?
Nová metropola kreatívneho priemyslu
Symboly chorvátskeho Záhoria
Pravda o zaťaženosti sudcov
Grécko čaká na nový život
EMS pošle Slovensko do záhuby
NAPS zaujal jordánskeho princa
Ako hodnotíte časopis Dimenzie a jeho vplyv na verejnú mienku?
Ľudské práva sa zmenili na zbraň
Kresťania a obnova národa
Víťazstvo alebo smrť
Obavy o ,,milovníkov tolerancie
Izaiášovi lepšie rozumeli Sloveni
Tragédia krížnika General Begrano
Mikrofón je pre ňu droga
Decentný denník bieloruskej maliarky Ilony Kosobuko
Nikdy necítil strach (1. časť)

 
Editorial
Je EÚ skaazou či spásou?  
,,Spravodlivý Bože, Ty, čo si nás doteraz chránil od skazy, vyslyš aj teraz naše hlasy a buď nám spásou i naďalej,” týmito slovami sa začína srbská štátna hymna Božia spravodlivosť (Bože pravde). Spomenul som si na ne, keď som bol prednedávnom v Srbsku, aby som s priateľmi odovzdal finančný dar pre slovenskú základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Na čo? Na kúpu nových stoličiek pre deti. Táto škola píše svoju históriu už viac než 240 rokov (bola založená ako evanjelická cirkevná škola) a je pravdepodobne najstaršou slovenskou školou na svete, ktorá pôsobí nepretržite...
Stará Pazova je bývalým hraničným mestom medzi Rakúsko-Uhorskom a Osmanskou ríšou. Slováci, ktorí sem prišli v priebehu 18. storočia najmä z Martina, Zvolena a Banskej Bystrice, neboli len strážcami tejto hranice, ale aj roľníkmi a osídľovateľmi územia, na ktorom už mohli slobodne vyznávať svoju evanjelickú vieru. Dnes tvoria asi 35-40% národnostnú menšinu v tomto meste, za ktorým končí Vojvodina a začína sa centrálne (čiže pôvodné) Srbsko. Z hľadiska národnostných, školských a kultúrnych práv majú zabezpečené takmer všetko. Slovenčina je vo Vojvodine jedným zo šiestich úradných jazykov (okrem srbštiny, chorvátčiny, rusínštiny, rumunčiny, maďarčiny a srbštiny).   Vojvodinskí Slováci tu majú svoje školy, divadlá, inteligenciu, cirkev, médiá, rozvíjajú svoju kultúru, podnikajú, farmárčia a pomáhajú Srbsku, ktoré je ich vlasťou. Svojou národnou uvedomelosťou a sebestačnosťou vo mne vždy vyvolávajú pocit, že by tu ako národnostná menšina spokojne existovala aj vtedy, keby neexistoval ich materský štát – Slovenská republika. Aj preto su pre mňa ,,značkou”, na ktorú môže byť Slovensko len a len hrdé. Na druhej strane, sú aj živým dôkazom kvality národnostnej politiky v Srbskej republike a vo Vojvodine, ktorá má štátút autonómneho kraja – pokrajiny, s regionálnou vládou a regionálnym parlamentom. A ktorá môže byť príkladom pre súčasnú národnostnú politiku v Maďarsku, Estónsku alebo v Lotyšsku.     
Tak ako Srbi, aj títo Slováci si želajú, aby boli súčasťou aj Európskej únie, akejsi novodobej dogmy civilizačného priestoru. V Európe však dávno sú. Ich želanie mi pripomína obdobie, keď aj Slováci na Slovensku po roku 1989 túžili byť Európanmi a slepo verili projektu vybudovania tzv. spoločného európskeho domu pre všetky národy v slobodnej Európe.
V 90-tych rokoch sa tento dom ponúkal postkomunistickej strednej Európe ako jediný a najlepší integračný proces, ako životná šanca, ktorá sa nezopakuje. Spoločné kultúrne hodnoty, demokracia, bezpečnosť a hospodárska prosperita – to boli najsilnejšie heslá politického marketingu z Bruselu i Bieleho domu, ktorými vábili občanov krajín strednej Európy do svojej sféry vplyvu a čo najďalej od postsovietskeho Ruska. V tých časoch sa o globalizácii a jej dopadoch hovorilo a písalo iba pozitívne.
V akom stave sa však tento európsky dom nachádza dnes? V roku 2004, keď sa jeho plnoprávnymi členmi stalo až 10 štátov naraz, ešte neexistovala Lisabonská zmluva (základ centralizácie) ani finančná a banková kríza v USA. Európska únia ešte nebola subjektom medzinárodného práva a ešte stále bola úniou suverénnych štátov zameraných na spoločný trh, zónu voľného obchodu, pohybu kapitálu a osôb. Štedré dotácie pre farmárov v západnej Európe (najmä na podporu exportu) a riadené predvstupové fondy pre kandidátske krajiny však naznačovali, že nebudú len zdrojom korupcie, ale aj nástrojom na elimináciu konkurencie na ,,spoločnom trhu”, na likvidáciu domácej výroby, potravinovej či energetickej sebestačnosti. Takzvaná harmonizácia práva a vyjednávací proces v rámci jednotlivých kapitol v tichosti a de facto ruinovali finančnú a hospodársku nezávislosť pristupujúcich krajín. Spomeňme si napríklad na zavedenie kvót na chov zvierat, pestovanie plodín a produkciu potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. Musel sa liberalizovať obchod a banková sféra, privatizovať a rozpredávať štátny majetok, museli sa zrušiť štátne dotácie, znižovať výdavky na zdravotníctvo, školstvo, obranu a bezpečnosť.
Toto všetko mali nahradiť zahraničné investície a investori s daňovými prázdninami, respektíve rôzne stabilizačné pôžičky. Oficiálne a politicky podporovali tzv. transformáciu hospodárstva na trhové a vstup krajín do EÚ, neoficiálne však kolonizovali suverénne štáty a ožobračovali ich nízke a stredné vrstvy. Fakticky zastavili národný aj kultúrny rozvoj, zhoršili sociálnu situáciu, znížili úroveň zdravotnej starostlivosti a školstva. Občania si museli uťahovať opasky a naučiť sa žiť na dlh. Kedysi prebytkové štátne rozpočty sa zmenili na deficitné, v lepšom prípade s riadeným deficitom a plátané novými pôžičkami.
Toto všetko sa dialo v čase, keď bruselskí a západoeurópski politici ešte presadzovali tzv. Lisabonskú stratégiu - program radikálnej obnovy Európskej únie v ekonomickej a sociálnej oblasti. V marci 2000 ju prijali lídri ešte pôvodnej európskej pätnástky. Podľa tohto programu mala EÚ do roku 2010 vybudovať konkurenčne schopnú a dynamickú znalostnú ekonomiku s udržateľným rastom! Nesmejte sa... Chceli vybudovať Úniu, ktorá dobehne USA a Japonsko, ktorá bude vytvárať viac kvalitnejších pracovných miest a bude sa opierať o sociálnu súdržnosť! Rok po vstupe novej desiatky štátov do Únie však Európska komisia náhle rezignovala a v roku 2005 revidovala Lisabonskú stratégiu len na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti podľa možností každej členskej krajiny. V roku 2007 do EÚ vstúpili chudobné Rumunsko a Bulharsko, keď sa NATO rozšírilo aj o oblasť pri Čiernom mori. A potom prišla finančná kríza a recesia v USA, ktorá intenzívne zaútočila na krajiny EÚ v rokoch 2009 - 2010.
V akom stave sa nachádza EÚ dnes? Prežije samu seba a svoju eurozónu? Rozpadne sa na dve časti? Alebo jej 500 miliónov občanov zaplatí vysokú cenu za postupnú centralizáciu a federalizáciu, ktorá zlikviduje aj tie posledné zvyšky suverenity členských štátov? Tento proces doteraz vytvoril už 27 miliónovú armádu ľudí, ktorá žije za hranicou chudoby! Centralistický režim a jeho eurovaly zachraňujú najmä banky a cez ich pôžičky vládam len verejný sektor a jeho zamestnancov. Privátnej sfére a podnikateľom nepomáha, naopak, pôžičky musia splatiť všetci daňoví poplatníci...
V júli 2013 pribudne do Európkej únie jej 28. člen – Chorvátsko. Krajina, ktorej politické špičky nevedia občanom vysvetliť, do akej Únie vstúpia, čo v nej budú robiť, čo budú a nebudú ovplyvňovať, čo stratia a čo získajú. Chorvátske hospodárstvo už štvrtý rok vykazuje záporný rast HDP, farmári štrajkujú a dožadujú sa väčších dotácií. Nezamestnanosť stúpa. Tak ako v EÚ ani v Chorvátsku nikto nevie povedať, kedy bude lepšie. A kedy ožije domáca výroba aj spotreba.
Smutnou vizitkou je aj spôsob, akým sa Chorvátsko ,,stalo” členom EÚ. V iných kandidátskych krajinách muselo byť najprv referendum. Keď bolo platné a pozitívne, potom sa podpísala prístupová zmluva a následne sa ratifikovala v národných parlamentoch členských štátov. V prípade Chorvátska to bolo škandalózne. Najprv odstupujúca vláda v decembri 2011 podpísala prístupovú zmluvu a potom parlament vyhlásil referendum. Keďže boli obavy, že Chorváti odmietnu vstup krajiny do EÚ, zmenil sa zákon o referende tak, že zrušil kvórum o povinnej nadpolovičnej účasti všetkých voličov. Stačila iba nadpolovičná väčšina zo zúčastnených voličov. A k urnám prišlo len 44% voličov...     
V ťažko skúšanom Srbsku, ktorého občania, vrátane slovenskej menšiny, prežili od roku 1991 štyri vojny a tvrdé hospodárske embargo zo strany USA, EÚ a Západu, očakávajú, že prístupové rokovania s Bruselom sa začnú už koncom tohto roka. Boris Tadič, bývalý srbský prezident, im kedysi sľuboval, že Srbsko bude členskou krajinou EÚ už v roku 2009...
O tom, ako sa však naozaj žije a prežíva, rozmýšľa a pracuje v EÚ, nevedia takmer nič. Dnes je Srbsko akýmsi mostom medzi Západom a Východom, je neutrálna krajina, ktorá nechce byť členom NATO. Svoje najťažšie roky prežilo vďaka takmer colnej únii s Ruskom, Čínou a Bieloruskom. Orientuje sa aj na ázijské a africké trhy. V prípade vstupu do EÚ sa už bude musieť podriadiť bruselskej politike a o tieto výhody nezávislej obchodnej politiky určite príde. Je otázne, či si srbské politické špičky uvedomujú, čo je dnes EÚ a v akom stave sa nachádza a akú cenu Srbsko zaplatí, ak sa raz stane jej riadnym členom.
Mgr.Róbert Matejovič, šédredaktor
 
Osobnosť
Nová metropola kreatívneho priemyslu
„Naše mesto má šancu stať sa najväčším vedeckým a umeleckým centrom na východnej hranici Európskej únie,“ Ján Sudzina, riaditeľ neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.
 
Fotoreport
Symboly chorvátskeho Záhoria
Opevnený hrad Veliki Tabor, ktorý ukrýva tajomstvo nešťastnej lásky krásnej Veroniky Desiničkej, a vidiecke hospodárstvo Grešna Gorica.

Bez komentára
Pravda o zaťaženosti sudcov
V súčasnosti je nevybavených 2 169 770 exekúcií. Je otázne, či je to výsledok práce exekútorov alebo vyčerpania ekonomických možností dlžníkov.
 
Zaujalo nás
Grécko čaká na nový život
„Európska trojka neprechováva koloniálne ambície, ale implementuje záchranný balík opatrení,“ povedal v Aténach Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu.
 
Názor
EMS pošle Slovensko do záhuby
Richard Sulík považuje trvalý euroval za samovraždu. Straty opäť nebudú financovať súkromné banky, ale európski daňovníci.
 
Úspešný
NAPS zaujal jordánskeho princa
Jeho kráľovská Výsosť vyšle na 8. ročník medzinárodného ekumenického koncertu svojho legáta a operného speváka, ktorý zaspieva kresťanské spevy v arabskom jazyku.
 
Anketa
Ako hodnotíte časopis Dimenzie a jeho vplyv na verejnú mienku?
 
Zahraničie
Ľudské práva sa zmenili na zbraň
„Rusko je proti tomu, aby sa v Rade OSN pre ľudské práva oportunisticky spracovávali objednávky a požiadavky vplyvných západných lobistických skupín.“
 
Glosa
Kresťania a obnova národa
Podľa reálnych odhadov je dnes na Slovensku asi len 25 až 30% kresťanov katolíkov, ktorí žijú aktívnym náboženským životom,“ píše Radoslav Lojan, rímskokatolícky kňaz.
 
Reflexie
Víťazstvo alebo smrť
Templári neuznávali žiadnu svetskú moc. Umierali v boji, ale nevzdávali sa. Nezaujímala ich početná prevaha protivníka.
 
Obavy o ,,milovníkov tolerancie
Tí, ktorí praktizujú nemorálne a zvrátené homosexuálne akty, chcú byť imúnni voči akejkoľvek kritike. Nechcú pochopiť, že zlyhala ich psychosexuálna identifikácia.
 
Sonda
Izaiášovi lepšie rozumeli Sloveni
Poznali pažravosť Kalanov (Chalanov) po peniazoch, ktorá im pripomínala farizejov v Jeruzaleme.   
 
História
Tragédia krížnika General Begrano
Vo vojne o Falklandy Briti prvýkrát použili atómovú ponorku. Aj keď Argentínčania vojnu prehrali, naďalej trvajú na teritoriálnej integrite a vrátení ostrovov pod argentínsku správu.
 
Kultúra
Mikrofón je pre ňu droga
„Ľudsky aj profesionálne ma priťahujú všetci zaujímaví, profesionálne výnimoční a charizmatickí ľudia,“ hovorí Hana Beranová, dlhoročná redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu.
 
Umenie
Decentný denník bieloruskej maliarky Ilony Kosobuko
 
Šport
Nikdy necítil strach (1. časť)
Rakúšan Niki Lauda, trojnásobný majster sveta vo Formule 1, otvorene spomína na svoju rodinu, deti, študentské časy a prečo sfalšoval maturitné vysvedčenie.

 

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac