Úvod    Archív čísiel    2012    Marec/Apríl 2012

Marec/Apríl 2012

Akú pravdu ukrýva Tymošenkovej hladovka
Nie sú „kádrovou školou SMK ani Mostu“
Veľký Tito je nesrmteľný
Prečo mal Cameron pravdu?
Zlyhania americkej politiky voči Rusku
Nech žije Vladimír Putin
Zachránený klenot
Zmení štát svoj vzťah k justícii?
Je východné Slovensko ekonomickou záťažou pre Slovensko?
Kresťanstvo nie je možné zničiť
Pár minút na sebareflexiu
Kristovi rytieri odetí do železa a viery
Čo majú Židia a farizeji spoločného so Slovenmi a Indiou? (2.časť)
Po robotníkoch nastúpila armáda
Rád objíma svoje violončelo
Čaro grafiky a ilustrácie Petra Kocáka
Kanadsko - ruská bitka v Piešťanoch

Editoriál
Akú pravdu ukrýva Tymošenkovej hladovka?
 
Cirkus okolo väznenej Júlie Tymošenkovej, bývalej ukrajinskej premiérky, na ktorú kedysi Rusko vydalo zatykač, pripomína cirkus okolo údajneho atentátu na Viktora Juščenka, bývalého ukrajinského prezidenta. Zdá sa, že lož a akýsi lobing v západných  politických kruhoch a v tzv. slobodných, ale v skutočnosti manipulujúcich médiách, opäť víťazí.
A to za účinnej pomoci niektorých politikov v západnej a v strednej Európe, v Bruseli i v zámorí, ktorí sa viac spoliehajú na akési mediálne informácie ako na verifikované informácie spravodajských služieb. Komu a čomu sa však dá dnes veriť, keď vládne informačný chaos a pomaly už nikto nevie, čo je a čo nie je prevda? Napríklad Američania sú už v takej informačnej schizofrénii, že zo svojich daní nefinancujú len CIA, ale aj ďalších 15 spravodajských agentúr...
Kvôli Júlii Tymošenkovej, plynovej princeznej, už jedenásť prezidentov oznámilo, že sa nezúčastní na neformálnom summite hláv štátov strednej a východnej Európy 10.-11. mája 2012 v ukrajinskej Jalte. Svoju účasť na stretnutí odriekli prezidenti Česka, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovinska a Talianska. Dôvodom je údajne „zlé a nehumánne zaobchádzanie s väznenou Tymošenkovou, porušovanie jej ľudských práv a princípov právneho štátu...“. Niektorí „európski politickí komici“ chcú kvôli tomu dokonca bojkotovať aj júnový európsky šampionát vo futbale EURO 2012 na Ukrajine!
Súčasná hra „morálnych a spravodlivých“ proti zaskočenému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi pripomína podobnú hru proti nemu, keď v prezidentských voľbách porazil Viktora Juščenka. V novembri 2004 tandem Juščenko a Tymošenková, produkt tzv. demokratických síl, ktorých intenzívne podporoval „morálny a demokratický Západ“, zinscenoval Oranžovú revolúciu. A Viktora Janukovyča obvinili z manipulácie a falšovania prezidentských volieb a dokonca aj z atentátu na Viktora Juščenka. Zmanipulované davy v Kyjeve a ešte viac zmanipulovaní poslanci v Európskom parlamente, ktorých ktosi veľmi rýchlo vybavil oranžovými šálmi, verili tomu, že pána Juščenka dal „ruským jedom a dioxínmi“ otráviť V. Janukovyč. Až keď neskôr vyšlo najavo, že prozápadný V. Juščenko sa v Rakúsku tajne „liečil“ embryonálnymi bunkami nenarodených detí a liečba sa neujala, ošiaľ z revolúcie začal pomaly upadať. Ale nie v médiách. Vtedy však táto lož pomohla lídrom revolúcie k tomu, aby po opakovaných voľbách prevzali moc na seba. Čo je však najhoršie, verejnosť v Európe sa doteraz nedozvedela pravdu o tomto „atentáte“, aj keď jej to sľubovali. Európsky parlament (najmä poľskí poslanci) síce neskôr tlačil na prozápadný Kyjev, aby zverejnilo výsledky „nezávislej, no prezidentom menovanej vyšetrovacej komisie“, ale žiaľ, ani tejto inštitúcii sa nepodarilo donútiť prezidenta Juščenka a premiérku Tymošenkovú k odhaleniu pravdy.  
Boli to najmä neúspešné výsledky ich spoluvládnutia, ich neskorší politický rozchod, hroziaci kolaps ukrajinského hospodárstva a silnejúca kritika Bruselu voči pomerom na Ukrajine, ktoré vrátili vo februári 2010 do prezidentského kresla Viktora Janukovyča. Zvíťazil vo voľbách, ktoré medzinárodní pozorovatelia označili za regulérne a čestné. Len Júlia Tymošenková odmietala uznať výsledky volieb. Najprv zahrala mediálne i politické divadielko o ohrozenej štátnej nezávislosti a demokracii na Ukrajine. Po niekoľkých dňoch teatrálne stiahla zo súdu svoju sťažnosť proti výsledkom volieb a tvrdila, že súd nepostupoval správne. Západ ani Brusel jej správanie nepodporovali a nekomentovali. A médiá, namiesto toho, aby Tymošenkovej nastavili zrkadlo, písali radšej o tom, ako nový „ruský vazal Janukovyč“ bude Ukrajinu orientovať na Rusko a proti Západu. A z Tymošenkovej začali robiť martýrku opozície a obeť nového prezidenta.
Keď ju v októbri 2011 nezávislý súd odsúdil na 7 rokov väzenia za zneužitie právomocí, začali sa medializovať správy o jej údajnom zlom zdravotnom stave a politickej pomste V. Janukovyča.
V januári 2012 napísali, že údajne stratila vedomie na dve hodiny, keď užila liek proti nachladnutiu, ktorí jej podali pracovníci charkovskej väznice. Nemeckí diplomati a berlínski lekári však ani po tretej návšteve nekonštatovali žiadne zlé zaobchádzanie, mučenie či iné týranie odsúdenej,  ako sa to začalo tvrdiť. Naopak pochválili lekársku starostlivosť voči Tymošenkovej, ktorá prekvapujúco odmietla dlhodobejšiu hospitalizáciu v charkovskej železničnej nemocnici kvôli poškodenej platničke. Karl Max Einhäupl, riaditeľ berlínskej kliniky Charité, vyhlásil, že „ukrajinské úrady vynakladajú na liečbu Tymošenkovej veľké úsilie. Boli sme v nemocnici, ktorá disponuje veľkými personálnymi aj technickými možnosťami. Zodpovedá štandardom.“
Potom prišlo známe a tajne nahraté video, ktoré ju nachytalo, že klame a že jej nič nie je. Namiesto preskúmania jej tvrdení, sme svedkami komediálnej hladovky, ktorú začala 20. apríla 2012 a ktorá znovu „rozpútala“ tlak Západu a Washingtonu na Kyjev, aby ju prepustili na slobodu...
Jej manžel Oleksander koncom roka 2011 stihol záhadne emigrovať do Českej republiky, kde od roku 2009 podniká. Údajne musel utiecť pred „enormným tlakom perzekúcie zo strany Viktora Janukovyča“ a preto v Česku požiadal o politický azyl. O niekoľko dní ho aj získal. Rok pred ním do Česka emigroval aj bývalý ukrajinský minister hospodárstva Bohdan Danylyšyn, blízky priateľ Júlie Tymošenkovej. Česká polícia ho najprv zatkla na žiadosť Ukrajiny, kde čelí obvineniu z manipulovania štátnych zákaziek. Po niekoľkých týždňoch vo vyšetrovacej väzbe však nakoniec získal politický azyl. Ukrajina vtedy reagovala rýchlym vyhostením českého vojenského pridelenca a jeho zástupkyne z veľvyslanectva v Kyjeve pre údajnú špionáž. A recipročne si vtedy museli zbaliť kufre aj dvaja ukrajinskí diplomati pôsobiaci v Prahe. Odvtedy prežívajú česko-ukrajinské vzťahy napätú atmosféru a sú takmer na bode mrazu.
Špekuluje sa nad tým, či O. Tymošenko a B. Danylyšin neukryli a nevyprali v Česku peniaze, ktoré Tymošenková spreneverila, respektíva získala od svojich mecenášov. Manželov Tymošenkových už raz ukrajinská prokuratúra obvinila z krádeže a daňových únikov, bolo to v roku 2000, keď budovali svoj biznis s dodávkami energetických surovín, najmä plynu.
Čo asi a koľko toho vie Júlia Tymošenková, keď jej „liečbu“ mimo Ukrajiny ponúkli aj Rusi, nielen západné krajiny? Alebo čo všetko je v spisoch prokuratúry a čo všetko sa nemá odhaliť v ďalšom súdnom procese (za daňové úniky a finančné machinácie), ak sa podarí Tymošenkovú dostať mimo územia Ukrajiny? Niektorí západní politici, Brusel i Američania požadujú prepustenie J. Tymošenkovej. Prekvapujúco nežiadajú nový a spravodlivý súdny proces, ale iba jej prepustenie, čo znamená, že sa podľa nich nedopustila žiadneho trestného činu. Čudná to logika, ktorá popiera legitimitu a nezávislosť justície.  
Tlaku Bruselu, ktorý poukazuje na možné zmrazenie asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ, ak nebude prepustená Tymošenková (čo je vydieranie suverénneho štátu), začal mierne ustupovať prezident Janukovyč. Pripustil, že súčasné ukrajinské zákony niekedy „nezodpovedajú európskym štandardom“. Poukázal najmä na článok 356 (zneužitie moci či služobného postavenia) Trestného zákonníka, ktorý podľa neho „v mnohých krajinách zaraďujú do kategórie administratívnych priestupkov“. Na Ukrajine však stále platí táto „tvrdšia“  zákonná úprava z roku 1962. Prezident asi ani netušil, ako a v čom udrel klinček po hlavičke. Západ a členské krajiny EÚ, ktoré tak dlhodobo a bezúspešne bojujú s korupciou na najvyšších vládnych miestach, požadujú od Ukrajiny, aby zmenila či zmiernila legislatívu, ktorá by v konečnom dôsledku posudzovala zneužitie moci a služobného postavenia podľa „miernejších pravidiel.“ Nie sú práve „mäkké európske štandardy“ v tejto oblasti nástrojom absolútnej moci politikov, bezmocnosti občanov a dôvodom krízy, ktorá tak zamorila Európsku úniu a v nej aj Slovensko?
Ukrajinský generálny prokurátor Viktor Pšonka na prezidentove návrhy zareagoval odmietavo. Povedal, že je nezmyselné účelovo „dekriminalizovať“ zneužitie služobných právomocí len kvôli Tymošenkovej...
Pozorne preto sledujme, aký ďalší vývoj bude mať Tymošenkovej hra. Ak vyjde pravda najavo a verejnosť sa dozvie, čo všetko sa ukrýva za skutočnosťou, že Ukrajina platí Rusom za plyn viac ako Nemci, možno to zatrasie aj Bruselom a občanmi tých štátov, ktorých prezidenti začali bojkotovať Ukrajinu. Falošná politická solidarita môže ukrývať práve rafinovanú a organizovanú korupciu. Odhalenie pravdy možno pomôže aj občanom Slovenska. Minimálne v tom, aby sa začali verejne pýtať, kedy budú politici a štátni úradníci na Slovensku niesť trestno-právnu zodpovednosť za zneužitie moci, za politické rozhodnutia, hlasovania v parlamente, privatizáciu, využívanie eurofondov a verejných zdrojov, predaj štátneho majetku za nízke ceny či znefunkčnenie informačného systému na daňovej správe, ako sa to napríklad podarilo Ivanovi Miklošovi, bývalému ministrovi financií, jeho poradcom a priateľom?
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Nie sú „kádrovou školou SMK ani Mostu“
„Dokážeme, že naša unikátna „maďarská univerzita“ sa opodstatnene nachádza na palete vysokoškolských inštitúcií Slovenska a Európy,“ konštatuje János Tóth, rektor Univerzity J. Selyeho v Komárne.
 
Fotoreport
Veľký Tito je nesrmteľný
Jeho duch stále žije v „Starej dedine“ Kumrovec, kde sa okolo rodného domu tohto kedysi vplyvného politika vybudoval unikátny etnografický skanzen.
 
Názor
Prečo mal Cameron pravdu?
Nebolo by správne, ak by sa Británia vybrala nesprávnou cestou a to schválením fiškálnej únie EÚ,“ hovorí Bill Cash, konzervatívny člen britského parlamentu a známy euroskeptik.
 
Zaujalo nás
Zlyhania americkej politiky voči Rusku
Reálne americko-ruské partnerstvo dnes neexistuje. Americká „podpora demokracie“ skôr podkopáva  ako rozširuje demokratické vyhliadky v Rusku.
 
Zahraničie
Nech žije Vladimír Putin
­Tak ako sa postavil proti oligarchom, bol jediným lídrom, ktorý verejne vyjadril znepokojenie nad jednostranným a agresívnym správaním sa Washingtonu na svetovej scéne.
 
Zachránený klenot
Jeden z najkrajších vodopádov na svete, islandský Gulfoss, mala pohltiť elektráreň. Investori nemali dostatočné zdroje a proti nim bola aj verejná mienka.
 
Justícia
Zmení štát svoj vzťah k justícii?
Dehonestácia súdnej moci sa zastavila. Až keď prepukli kauzy Gorila a Sasanka, občania možno pochopili, prečo politici potrebujú sudcov kontrolovať.
 
Anketa
Je východné Slovensko ekonomickou záťažou pre Slovensko?
 
Dve otázky
Kresťanstvo nie je možné zničiť
„Sila nepriateľa je v jeho taktike, ktorou zničí potrebnú istotu, v ktorej sa človek nachádza,“ zamýšľa sa vladyka Milan Chautur CSsR, košický gréckokatolícky biskup.
 
Glosy
Pár minút na sebareflexiu
Píše Radoslav Lojan, rímskokatolícky kňaz.
 
Reflexie
Kristovi rytieri odetí do železa a viery
Rád Templárov sa mal stať bojovou jednotkou Ríma. Jeho najznámejší názov je Prieure de Sion.
 
Sonda
Čo majú Židia a farizeji spoločného so Slovenmi a Indiou? (2.časť)
Aj keď civilizácia Sumerov dávno zanikla, cingalky dodnes zvonia v slovenských kostoloch. A nie sú jediným pozostatkom Boha Sina v Európe.
 
História
Po robotníkoch nastúpila armáda
Pred 30 rokmi sa na poloopustenom súostroví rozhorela vojna medzi Argentínou a Veľkou Britániou.
 
Kultúra
Rád objíma svoje violončelo
,,Na počudovanie je violončelo na verejnosti veľmi obľúbené," hovorí Ján Slávik, violončelista, koncertný majster a vysokoškolský pedagóg.
 
Umenie
Čaro grafiky a ilustrácie Petra Kocáka
 
Šport
Kanadsko - ruská bitka v Piešťanoch
Trvala viac ako 20 minút. Nebili sa len dvaja kanadskí hráči. Rozhodcovia bezmocne opustili ľad.