Október 2012

Kedy budú slovenskí ústavní činitelia pracovať za 700 eur?
Veselý cintorín
Komu prekážajú národné parlamenty?
Skutočné zuby britského euroskepticizmu
Päť ničivých mýtov o úpadku Európy
Sudca versus politici (3.časť)
Arménske inšpirácie pre slovenskú justíciu
Americká ,,demokracia“jednej strany
Mal Ježiš manželku?
Dedičstvo Panónie
Kovačický proces
Výnimočne emocionálny herec
Majster magického mysticizmu
Vyšiel zo skromných pomerov

Editoriál
Kedy budú slovenskí ústavní činitelia pracovať za 700 eur?
Na Slovensku žije až 700 tisíc ľudí na hranici chudoby a mnohí z nich musia vyžiť len z 300 eur mesačne. Viac ako polovica pracujúcich Slovákov zarába menej ako 500 eur mesačne, hovoria najnovšie štatistiky. Tieto hrozné zistenia potvrdzujú, že Slovensko v rámci Európskej únie z roka na rok hospodársky upadá a vysychá, a že reálna životná úroveň väčšiny Slovákov neustále klesá.
Napriek tomu slovenskí politici hovoria o tom, že Slovensko stále patrí do skupiny krajín EÚ s najvyšším hospodárskym rastom (HDP). V skutočnosti však miera hospodárskeho rastu klesá. A aj keď je súčasný rast HDP na úrovni dvoch percent, miera inflácie (rast cien), čo je pre životnú úroveň a hodnotu peňazí najdôležitejší ukazovateľ, je dvojnásobne vyššia ako je rast HDP. Inými slovami,  za zarobené peniaze si väčšina Slovákov kupuje menej výrobkov, ktorých ceny neustále stúpajú. Skutočná hodnota peňazí klesá a životné výdavky sú naopak z roka na rok vyššie. Mnohí Slováci musia mať dve až tri pracovné miesta, aby dokázali prežiť a splácať spotrebné úvery alebo hypotéky.
Predstavme si teraz situáciu, že by ministri, poslanci a ďalší ústavní činitelia mali priemerné hrubé platy slovenského učiteľa, zdravotnej sestry, kňaza alebo policajta. Nemali by mesačné platy na úrovni 3300 – 3700 eur bez funkčných príplatkov a paušálnych náhrad, ale iba na úrovni 500 až 800 eur. Ako by asi žili a pracovali? Napríklad taký minister financií Peter Kažimír, ktorý pochádza z učiteľskej rodiny. Predstavme si ho v situácii, že by musel organizovať napríklad vianočnú burzu, na ktorej by predával kresby alebo maľby svojich úradníkov a ďalšie ručné práce, aby takto získal peniaze na nákup kancelárskych potrieb a softwéru pre svoj úrad. Alebo by si musel zo svojho platu kupovať ,,pracovné a metodické pomôcky” tak ako to robia mnohí učitelia. Alebo by si zo svojho platu financoval svoje služobné cesty a dochádzanie do práce. Cestoval by vôbec pán minister?  Skúsme si predstaviť aj sekretárku a podriadených pána ministra, ako ,,žobrú” peniaze od občanov na ,,úradnícky dobrovoľný príspevok”, z ktorého si potom kúpia toaletné papiere, mydlá, uteráky... Je to ponižujúce, oni nemusia?  
Je zaujímavé, že na Slovensku už  hľadá sponzora takmer každý a ,,žobrú” takmer všetci a všade, len nie úradníci, ministri, poslanci, župani, primátori a starostovia väčších miest a obcí, či nadštandardne zarábajúci premiér a prezident republiky. Nie, nechcem kritizovať ani znevažovať význam ich funkcií a spoločenského postavenia. Skôr naopak. Chcem len upozorniť na to, že ak títo verejní a ústavní činitelia, česť výnimkám, stále hovoria o nejakom šetrení a nedostatku finančných zdrojov, mali by sa zamyslieť nad svojimi pracovnými výkonmi. Mali by si buď znížiť svoje platy alebo opustiť svoje posty pre nedostatočný výkon. Oni predsa riadia a spravujú Slovensko, jeho regióny,  ovplyvňujú život občanov a ich životnú úroveň. Miera nákladov na ich mzdy a výkon funkcie sú mnohonásobne vyššie, ako to je v prípade učiteľov,  zdravotných sestierov, lekárov alebo kňazov. A aké sú výsledky ich práce, ich osemhodinového pracovného času podľa Zákonníka práce? Réžiu im hradí štátny, regionálny či obecný rozpočet, plat je ich čistým ziskom. Platíme ich však za to, aby nám hovorili o kríze a šetrení, zvyšovaní daní, alebo za to, aby sa zodpovedne starali o prosperitu krajiny a jej občanov?  Aký je potom ich hospodársky význam a úžitok pre krajinu? Dosahujú zisk alebo stratu? Kto im urobí dôveryhodný audit? Ručia svojím majetkom za svoje ,,politické a výkonné rozhodnutia”?   
Je zaujímavé, že ani jedna vláda od roku 1989 nemala odvahu založiť štátne výrobné podniky, aby v rámci sociálne orientovaného trhového hospodárstva (podľa Ústavy SR) vyrábali a zamestnávali ľudí, spolupracovali s malými a strednými podnikmi na Slovensku a svojou produkciou konkurovali lacnému a nekvalitnému dovozu. Lepšie je asi požičať si  peniaze alebo predať dlhopisy na réžiu štátu a mzdy verejného sektora, ktoré splatia všetci občania, ako znižovať zadlženosť krajiny príjmami z predaja domácej produkcie. Lepšie je možno daňovými stimulmi a dotáciami podporovať 30 - 40 vybratých firiem, ktoré aj tak podstatnú časť zisku vyvezú zo Slovenska, ako s takýmito istými nástrojmi podporiť armádu živnostníkov a menších výrobcov. Na čo sú potom Slovensku takí ministri, politici a úradníci, ktorí nevedia zabezpečiť, aby sa rapídne zvýšil výber dane z pridanej hodnoty (je len na úrovni 30%) či  prijal zákon, ktorý bude napríklad definovať nezaplatenie faktúry ako trestný čin, tak ako je to v prípade nevyplatenia mzdy?  Ak má Slovensko takmer 350 tisíc úradníkov v štátnej správe (ročne stoja 3,5 mld eur), potom to znamená, že ešte stále má krajina dosť peňazí, ktoré môže využiť aj inak, napríklad na zvýšenie platov učiteľov, lekárov a zdravotných sestier.
Obdivujem odvahu Martina Schulza, predsedu Európskeho parlamentu, ktorý sa nedávno v slovenskom parlamente poďakoval slovenským občanom za to, že trpia, keďže sú ,,solidárni s Európou” a podporujú trvalý euroval pre eurozónu.  Pre tohto bývalého predajcu kníh a súčasného sociálneho demokrata je paradoxne dôležitejšie ďalšie zadlžovanie Slovákov a následne znižovanie ich životnej úrovne, ako nastolenie zdravého hospodárskeho poriadku v Európskej únii a na Slovensku. Každý vie, že žiť na dlh zotročuje, že len vyrovnaný či prebytkový štátny rozpočet je dôkazom správneho hospodárenia v krajine. Robert Fico ani jeho hospodárski ministri nechcú priznať, že nemajú žiadnu hospodársku víziu a koncepciu pre Slovensko. Inak by o nej už dávno hovorili. Nechcú priznať ani to, že práve 700 mil. eur, ktoré musia Slováci zaplatiť do eurovalu, je tým skutočným dôvodom, prečo vláda nechce výraznejšie zvýšiť platy učiteľom, lekárom a zdravotným sestrám. Slovensko slúži eurovalu. Stále nie je štátom pre všetkých, ale len pre privilegovaných. Natíska sa preto aj otázka, čo Slovákom vlastne dáva ,,európska solidarita” a euroval? Alebo ako trpia tí, ktorí v Bruseli poberajú niekoľkotisícové mesačné platy a iné výhody?          
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Výzvy pre bájnu metropolu
,,Graz môže byť pre Košice dobrým príkladom toho, ako využiť potenciál kreatívneho priemyslu a pracovať dlhodobo na imidži mesta,” hovorí Michal Hladký, spoluator projektu Košice Interface 2013, ktorý získal pre Košice prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry.
 
Fotoreport
Veselý cintorín
Nachádza sa v malej rumunskej obci Sapanta v Maramurešskej župe neďaleko rumunsko-ukrajinskej hranice.
 
Názor
Komu prekážajú národné parlamenty?
,,Najprv sa návrh rozpočtu predloží Komisii, potom ho dostane do rúk príslušný parlament. S týmto sa nemôžeme zmieriť!”, bije na poplach Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu.
 
Zaujalo nás
Skutočné zuby britského euroskepticizmu
Opozícia voči EÚ zo strany euroskeptikov sa posunula do organizovaného nepriateľstva, ktoré ohrozuje Európsku úniu.   
 
Európska únia
Päť ničivých mýtov o úpadku Európy
„Ázia a Amerika nesprávne diagnostikovali problémy Európy na základe piatich chybných pojmov,“ píše ekonóm Indermit Gill.
 
Bez komentára
Sudca versus politici (3.časť)
Obháji poslanec Miroslav Beblavý nadobudnutie svojho majetku a čestnosť svojej politiky, aby mohol i naďalej hovoriť o „čistote verejného života?“
 
Justícia
Arménske inšpirácie pre slovenskú justíciu
„Ak porovnám podmienky na kasačnom súde v Arménsku s podmienkami na Najvyššom súde SR, môžeme im iba ticho závidieť,“ tvrdí Štefan Harabin.
 
Zahraničie
Americká ,,demokracia“jednej strany
Republikáni museli opäť „umlčať“ a blokovať Rona Paula, ktorý navrhuje zrušiť FED.  
 
Anketa
Ako hodnotíte doterajšiu prácu prezidenta Ivana Gašparoviča pre Slovensko? V čom uspel a v čom zlyhal?
 
Sonda
Mal Ježiš manželku?
Spisy, ktoré začínajú špekulovať o manželstve či celibáte Ježiša, pochádzajú z obdobia 120 rokov po Ježišovi. Ide o tzv. apokryfy, ktoré sa v kresťanstve neujali.  
 
Reflexie
Dedičstvo Panónie
Rímsku civilizáciu v slovenskom Zadunajsku pred príchodom Slovanov a Avarov už výrazne ovplyvňovalo kresťanstvo.
 
História
Kovačický proces
Začiatkom 20. storočia záujem Európy nevzbudila len tragédia v Černovej, ale aj boj kovačických Slovákov za svoj bohoslužobný jazyk.  
 
Kultúra
Výnimočne emocionálny herec
„Herec vytvorí pred divákom ilúziu, že to, čo vidí,  sa odohráva po prvýkrát,“ konštatuje Emil Horváth, riaditeľ Činohry SND v Bratislave.
 
Umenie
Majster magického mysticizmu
Jesús de Miguel Alcántara zo Španielska. Už ako šesťročný prekvapoval svojich učiteľov i spolužiakov.
 
Šport
Vyšiel zo skromných pomerov
„V našej dedine nebola elektrina, v noci sa nesvietilo a netiekla tam voda,“ spomína Abedi Pelé, trojnásobný najlepší futbalista Afriky a majiteľ futbalového klubu FC Nania.
 
 
 
 
 
 
 

 

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál