December 2013

Ruská facka Východnému partnerstvu EÚ
Cirkev prežije v malých spoločenstvách
Rilský monastier
Hlavný omyl Brzezinského:
Úspech patrí partnerom
Od korupcie k rozvoju
,,Biele kone“ v súdnictve
Kultúra smrti a sodomská ideológia
Má byť Katolícka cirkev závislá od štátu?
Čo sú radosť a šťastie?
Západ si vyberá Klička
Čo môže zachrániť blahobyt v EÚ?
Východoeurópske ostrovy svetového gulagu
Básne Teodora Križku II.
Dvorná speváčka Verdiho
Húštiny emócií Kristýny Šormovej
Nový futbalový trpaslík

Editoriál
Ruská facka Východnému partnerstvu EÚ
Európska únia si na Ukrajine vylomila zuby. Jej päťročný projekt o tzv. Východnom partnerstve, ktorým chcela postupne kolonizovať a pričleniť k sebe šesť štátov východnej Európy a južného Kaukazu, utrpel vážnu porážku. Pôvodne poľsko-švédsky model východnej politiky EÚ voči Rusku, ktorý si osvojila celá Európska únia, sa rozsypal podobne ako úvahy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a úsilie o vytvorenie spoločnej „európskej armády“. Vo Viľnuse asociačnú dohodu nepodpísala iba Ukrajina, ale ani Azerbajdžan a Arménsko, ktoré už oznámilo, že vstúpi do Colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Dá sa očakávať, že podobné rozhodnutie urobí aj Azerbajdžan. A aj nad predbežnými (parafovanými) podpismi asociačných dôhod s Gruzínskom a Moldavskom visia naďalej veľké otázniky, či rozšírenie zóny voľného obchodu EÚ a tesnejšia hospodárska a politická spolupráca s Tbilisi a Kišiňovom prinesú naozaj výraznejšie investície, hospodársky rast a najmä väčší mier, bezpečnosť a stabilitu do týchto štátov.
Gruzínsko totiž nemá žiadny vplyv na odtrhnuté Južné Osetsko ani Abcházsko, Kišiňov zase na Podnesterskú moldavskú republiku, ktorá susedí s Ukrajinou. Gruzínsko ani Moldavsko nie sú členmi NATO. Ak by ich chcela Aliancia prijať za riadnych členov, musela by akceptovať súčasný status-quo a vzdať sa požiadavky na ,,územnú integritu Gruzínska a Moldavska“, ktorej sa tak vehementne dožaduje, ale ktorú nerešpektuje v prípade Srbska a okupovanej provincie Kosovo a Metohija, kde kosovskí Albánci jednostranne vyhlásili tzv. Kosovskú republiku. Dnes je každému jasné, že tieto tri odštiepenecké štáty úzko spolupracujú s Ruskom (Ukrajinou) a že si neželajú žiadnu integráciu do NATO ani do EÚ. Skôr sa dá očakávať, že budú mať záujem o colnú úniu s Ruskom. Takže, ak budú NATO a Brusel naďalej trvať na predstave, že za členov príjmu Gruzínsko a Moldavsko v ,,pôvodných“ hraniciach, riskujú ozbrojený konflikt s Ruskom. Na druhej strane Moskva už dlhší čas podozrieva Rumunsko a Gruzínsko z toho, že sú iba predĺženým krídlom americkej zahraničnej a bezpečnostnej politiky voči Rusku. Moskva jednou rukou ukazuje na tajné americké vojenské laboratórium v Gruzínsku, ktoré údajne vyrába biologické a chemické zbrane (čo je hlavnou prekážkou v zlepšovaní gruzínsko-ruských hospodárskych vzťahov) a druhou rukou na manévre Bukurešti a jej neskrývané úsilie po politickom, hospodárskom a vojenskom ovládnutí Moldavska a neskôr aj Podnesterska. Tak či tak o definitívnom podpísaní asociačnej dohody s EÚ sa má rozhodnúť v priebehu roka 2014. Kedy presne, to nevie ani Brusel. A zatiaľ je otázne, či gruzínsky a moldavský parlament túto dohodu definitívne podporia. V hre sú stále spolupráca s Ruskom a iné riešenia, ako ponúka Európska únia, ktorá je stále v hospodárskej kríze.
Cirkus, ktorý sa koncom roka 2013 odohrával na Námestí nezávislosti v Kyjeve, bol smiešny a nedôstojný. A zahanbujúci najmä pre tisícky protivládnych demonštrantov, ktorých neinformovanosť, naivitu a veľkú túžbu najmä po zrušení vízovej povinnosti a slobodnom cestovaní v krajinách EÚ, zneužila trojica lídrov nejednotnej opozície – Arsenij Jaceňuk, Vitalij Kličko a Oleh Ťahnybok. Namiesto toho, aby ponúkli vláde i prezidentovi riešenia, demagogicky vyzvali veľvyslancov USA a západných krajín, aby na Ukrajinu uvalili hospodárske embargo! Bol to neuveriteľný vlastenecký čin. Neskôr svoj „totálny odpor“ voči vláde a prezidentovi Janukovyčovi konzultovali s americkými a britskými diplomatmi. A to len preto, že vláda v októbri 2013 suspendovala prípravy na parafovanie asociačnej dohody s EÚ.
V januári 2013 bolo na stole najprv 19 politických podmienok, ktoré mal Kyjev splniť, aby mohol podpísať asociačnú dohodu. V októbri už len štyri. Z nich pre bruselskú centrálu a pre Štefana Füleho, komisára pre rozšírenie a susedskú politiku EÚ, bola najdôležitejšia požiadavka na prepustenie expremiérky Júlie Tymošenkovej, zdiskreditovanej a skorumpovanej političky! S touto podmienkou súviseli ďalšie tri – prijatie zákona o ošetrení väzňov v zahraničí (aby J. Tymošenková mohla vycestovať do Nemecka), zákona o Úrade prokurátora a prijatie niekoľkých zákonov, ktoré mali zlepšiť podnikanie a investície. Ich prijatie v parlamente zablokovali koalično-opozičné spory. Medzitým a počas celého procesu rokovaní o asociačnej dohode však Brusel neponúkol Kyjevu žiadnu finančnú pomoc ani garancie na ekonomické prežitie, ak vystúpi zo zóny voľného obchodu s Ruskom a s ďalšími krajinami Spoločenstva nezávislých štátov. Pre Brusel boli stále dôležitejšie politické požiadavky a nie to, čo by nasledovalo po tom, ak by sa Ukrajina ,,odstrihla“ od Ruska a „zavesila“ sa na Európsku úniu. Asociačná dohoda totiž zakazuje pridruženej krajine členstvo v iných zónach voľného obchodu a v colných úniách. Ak by Ukrajina podpísala asociačnú dohodu, musela by ihneď opustiť „ruskú zónu“ a čeliť sankciám zo strany Moskvy, ktoré prezident Janukovyč vyčíslil na 15 mld USD. Ďalších 500 mld dolárov by si podľa neho vyžiadala modernizácia priemyselného sektora na štandardy Európskej únie.
Brusel ignoroval aj ďalšie fakty - napríklad osud farmárov a podnikov, ktoré svoju produkciu vyrábajú pre Rusko a SNŠ, kam smeruje 70% ukrajinského exportu, dopady na zamestanosť, požiadavky prezidenta Janukovyča na pôžičku od EÚ v hodnote 160 mld eur a na pomoc zo strany MMF či celkovú zadlženosť Ukrajiny voči Rusku. Ako v Terste oznámil ruský prezident Putin, štyri najväčie ruské banky úverujú Ukrajinu v hodnote 20 mld dolárov. Kúpila by tieto dlhy Európska centrálna banka, nemecké či americké banky? Nikto z nich sa neozval. Aj preto premiér Azarov navrhol Bruselu, aby sa podpísanie asociačnej dohody odložilo a aby sa za jedným stolom najprv stretli delegácie Ukrajiny, EÚ a Ruska. Bolo jasné, že Ukrajina si nemôže dovoliť cestu do EÚ, pretože ju neprežije bez silnej pomoci a podpory EÚ. Brusel takéto priame rozhovory odmietol.
Namiesto konštruktívneho prístupu jeho vyjednávačov (C. Ashtonová, P. Cox, A. Kwaśniewski, Š. Füle, M. Barroso, H. Van Rompuy), sme boli svedkami opačného scenára. Viľnuský samit Východného partnerstva sa konal v čase, keď si Ukrajina pripomínala výročie hladomoru a v Kyjeve rezonovali aj protiruské nálady. Tie neskôr zneužila vyzbrojená a organizovaná krajná pravica, ktorá napadla policajné kordóny. Po útoku 2500 demonštrujúcich „ukrajinských patriotov“ skončilo v nemocnici 100 policajtov a 40 zahraničných novinárov. Doteraz nikto nepovedal, kto dal pokyn študentom na pokojnú demonštráciu a kto zase radikálom, ktorý v oranžových prilbách násilne obsadili budovu kyjevského magistrátu, kde si zriadili „revolučný štáb“. Zahraničné médiá sa skôr venovali následne tvrdému zásahu špeciálnych jednotiek voči demonštrantom, ktorí neboli schopní blokovať radikálov krajnej pravice, a neobjektívnej kritike ukrajinskej vlády a prezidenta. Neskôr si všimli aj inváziu poľského prezidenta, poľských a litovských poslancov Európskeho parlamentu a poľských demonštrantov do Ľvova a Kyjeva, kde prišli podporiť proeurópske demonštrácie. Keď sa k nim o niekoľko dní neskôr pridali aj nemecký minister zahraničných vecí Westerwelle, barónka Ashtonová, americký rusofób a republikán John McCain, americká námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová, bolo zrejmé, že už ide o otvorené zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny a o podporu tlaku, ktorého cieľom mal byť pád legitímnej vlády a legitímneho prezidenta. Rozpad Ukrajiny a jej násilné oddelenie od Ruska bol však pre týchto politických hazardérov asi lepší variant, ako partnerstvo so silnou a neutrálnou Ukrajinou. Aj preto projekt Východného partnerstva musel dostať elegantnú ruskú facku. Bez toho, aby to Brusel i USA očakávali, Rusko poskytlo Ukrajine „bratskú finančnú pomoc“ vo forme nákupu štátnych dlhopisov za 15 mld dolárov a o tretinu nižšiu cenu plynu. A tak v dôsledku neschopnosti Bruselu sa Ukrajina dostala na cestu do Euroázijskej únie.
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor


Osobnosť
Cirkev prežije v malých spoločenstvách
,,Tam, kde vládne čo len najmenšia ilúzia blahobytu, tam kresťanstvo stráca svoju silu, pretože blahobyt dokáže dočasne ovládnuť človeka,” konštatuje Ambróz Martin Štrbák, jasovský opát Rádu premonštrátov.


Fotoreport
Rilský monastier
Je najväčším duchovným centrom a najvýznamnejším mužským kláštorom Pravoslávnej cirkvi v Bulharsku.


Zaujalo nás
Hlavný omyl Brzezinského:
„Zničili sme ZSSR, zničíme aj Rusko. Nový svetový poriadok bude vytvorený proti Rusku, na účet Ruska a na ruinách Ruska.“


Úspešný
Úspech patrí partnerom
„Klientom ponúkame také investičné príležitosti, ktoré ich majetok skutočne zhodnocujú,“ tvrdí Andrej Zaťko, riaditeľ J&T Banky na Slovensku.


Interview
Od korupcie k rozvoju
,,Keď padne Maribor, padne celé Slovinsko,“ tvrdí mariborský primátor Andrej Frištravec.


Názor
,,Biele kone“ v súdnictve
,,Voľba slovenských kandidátov na post sudcu na Európskom súde pre ľudské práva nepriniesla želateľný výsledok pre lobistov,“ komentuje Štefan Harabin, predseda Súdnej rady SR.

Bez komentára
Kultúra smrti a sodomská ideológia
,,Chcú zobrať mužovi právo na identitu muža, žene právo na identitu ženy,“ píše sa
v pastierskom liste Konferencie biskupov Slovenska.

Anketa
Má byť Katolícka cirkev závislá od štátu?

Duchovné slovko
Čo sú radosť a šťastie?
,,Kto má málo radosti z evanjelia, uzavrie sa sám do seba a izoluje sa od ostatných, aby nestratil to málo, čo má,“ zamýšľa sa kňaz Radoslav Lojan.

Zahraničie
Západ si vyberá Klička
Ukrajinský boxerský šampión tvrdí, že Janukovyčove dni pri moci sú už zrátané.

Glosa
Čo môže zachrániť blahobyt v EÚ?
Väčšia spolupráca s Ruskom a krajinami SNŠ.

Sonda
Východoeurópske ostrovy svetového gulagu
Vytvorila ich americká CIA. Na ľudí striehne nová beštia – počítač B.E.A.S.T.

Poézia
Básne Teodora Križku II.
História

Bitka národov
Pre Napoleona sa neskončila šťastne a urýchlila koniec jeho cisárskej kariéry.

Kultúra
Dvorná speváčka Verdiho
,,Ľudský hlas je najcitlivejší hudobný nástroj,“ hovorí Ľubica Rybárska, bývalá sólistka opery SND v Bratislave.

Umenie
Húštiny emócií Kristýny Šormovej
Čo je na prvý pohľad spleťou akéhosi rastlinstva, v skutočnosti je akčný záznam pocitov
v momente maľby.

Šport
Nový futbalový trpaslík
Na mape futbalového sveta pribudlo nové meno – kolónia Gibraltár.

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac