Február 2013

Európska únia nemusí Slovensko zachrániť
Slovenské súdnictvo potrebuje reštart
Pravoslávny kláštor Barsana
Špičkový termálny wellness
Intervenčný fond EÚ
Kostanjevici na Krki v Slovinsku
Štát je národný
Prečo majú sudcovia imunitu?
Globálne tieňové bankovníctvo
Kresťanstvo a súčasný svet
Prežije Katolícka cirkev v západnej Európe svoju vnútornu krízu a postmodernizmus a obháji kresťanstvo ako tradičnú životnú filozofiu?
,,Európska únia nebude raj“
Metropola a „vidiek“
Beštia z Omahy
Spevák slovenských evergrínov
Naturálna mystika
Ako zarobiť vo svetovom tenise?

Editoriál
Európska únia nemusí Slovensko zachrániť  
Stredná Európa opäť prežíva turbulentné obdobie. V Bulharsku masové demonštrácie občanov proti vysokým cenám elektrickej energie spôsobili pád vlády a predčasné voľby. V Slovinsku demonštrácie občanov proti skorumpovaným politikom vyvolali tlak na parlament, aby vyslovil nedôveru premiérovi a jeho vláde. Krajina, ktorá sa už tretí rok zmieta v hospodárskej kríze, po predčasných voľbách v decembri 2011 smeruje k ďalším predčasným voľbám. V Poľsku parlament tesnou väčšinou vyslovil vláde dôveru, aby mohla rozbehnúť nové hospodárske a sociálne reformy. V Maďarsku sa Orbánova vláda usiluje vyviesť krajinu z krízy silnejšou hospodárskou spoluprácou s Ruskom a Áziou.
V Českej republike pokračuje politický cirkus okolo legitimity Nečasovej vlády, jej úsporných balíčkov, zvýšenia daní a rastu nezamestnanosti. V Rumunsku nechce nová socialistická vláda rokovať s MMF o nových pôžičkách a zložitú hospodársku situáciu chce riešiť otváraním nových baní na ťažbu uhlia a uránu. A v Chorvátsku, ktoré sa má stať členom Európskej únie od 1. júla 2013, sa občianski aktivisti pokúšajú vyzbierať 450 000 podpisov na zorganizovanie nového referenda. Navrhujú v ňom štyri zaujímavé otázky - Ste proti alebo za zrušenie transformácie, privatizácie a iného prevodu neosobného majetku od roku 1990 až doteraz? Ste za či proti zákazu predaja majetku, pôdy a prírodných zdrojov Chorvátskej republiky? Ste za alebo proti zrušeniu vstupu Chorvátska do EÚ? Ste za alebo proti zákazu obehu, výroby a predaja geneticky modifikovaných organizmov v Chorvátsku? Natíska sa úvaha, prečo sa takáto diskusia otvára niekoľko mesiacov pred vstupom Chorvátska do Únie a či je to reakcia na nedôveru voči novej perspektíve krajiny v „európskej zóne prosperity a stability“. V referende o členstve krajiny v EÚ sa zúčastnilo iba 44% oprávnených voličov...
V strednej Európe prevláda frustrácia a neistota. Zápas o hospodárske prežitie a lepšiu budúcnosť posúva do úzadia akékoľvek diskusie o novej hospodárskej politike a alternatívne voči globálnym finančným a priemyselným zoskupeniam, ktoré ovládli jednotlivé štáty. O vzájomnej hospodárskej spolupráci medzi „kolonizovanými“ či „integrovanými“ krajinami sa už ani nešepká, keďže táto časť Európy je de facto vazalom najsilnejších štátov zo západnej Európy. Okrem politických názorov, na ktoré nie je napríklad v Nemecku a vo Francúzsku nikto zvedavý, si lídri stredoeurópskych štátov môžu akurát porozprávať  najnovšie vtipy. V lepšom prípade sa môžu zamyslieť nad tým, či bude pre krajiny V- 4 (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) horšie alebo lepšie, ak sa v ich priestore bude posiľňovať ruský a čínsky ekonomický vplyv. Ruskí investori sú v strednej Európe vítaní aj žiadaní, keďže už začína byť jedno, kto dáva „globálnej ekonomike“ strednej Európy prácu a chlieb, najdôležitejšie je, aby vôbec nejaká práca, výroba a mzda boli...
V každom prípade, s pozitívnejšími správami sa nemôže pochváliť ani Slovensko, ktoré sa usiluje udržať aspoň minimálny hospodársky rast. Domáca spotreba Slovákov klesá, nebezpečne stúpa zadlženosť krajiny (viac než 50% k HDP) aj nezamestnanosť. Tvrdiť, že Slovensko nie je na tom až tak zle v rámci eurozóny a Európskej únie je síce pravda, ale prečo slovenskí lídri nehovoria o tom, ako Slovensko dostať z krízy? Aj keď Ficova vláda hľadá pozitívne riešenia na posilnenie hospodárskeho rastu, nedarí sa jej vymyslieť a ponúknuť dlhodobejšie rozvojové impulzy pre farmárov a malých a stredných podnikateľov. Stále nenašla odvahu na zakladanie nových výrobných štátnych podnikov, ktoré by mohli zamestnávať ľudí v ohrozených regiónoch a znížiť dovoz tovarov, ktoré môže Slovensko vyrábať. Takúto odvahu však nemajú ani regionálne a obecné samosprávy či cirkevné kruhy, ktoré sa naďalej spoliehajú najmä na dane a dotácie. Slovensko už 20 rokov nepozná vyrovnaný či prebytkový štátny rozpočet!  Od rozdelenia Česko-Slovenska sa zmenilo na výrobnú a distribučnú dielňu niekoľkých štedro dotovaných zahraničných investorov. Značka Made in Slovakia takmer neexistuje a mimo Slovenska nie je známy ani jeden typický či nový slovenský výrobok (ak nerátame pasterizovanú bryndzu, pivo a alkohol). Aké hospodárske výsledky však títo investori dosahujú? A ako investujú zisky na Slovensku? Vydierajú či nevydierajú vládu svojim odchodom a neudržaním zamestnanosti?
Ficova vláda by sa nemala spoliehať iba na zopár veľkých súkromných zamestnávateľov, európske fondy pre infraštruktúrne projekty, ktoré sú zdrojom korupcie, či európske dotácie na dočasné zníženie nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov. Slovenské hospodárstvo ani slovenské regióny nemôže zachrániť iba výstavba diaľnic, rekonštrukcia futbalových štadiónov, alebo zmena systému  udeľovania stimulov pre investorov. Ani dočasné zmrazovanie cien energií a „cenová kontrola“ monopolov. Nestačí to na to, aby štát uživil veľkú armádu svojich úradníkov, zamestnancov verejnej správy, dôchodcov a nezamestnaných. Ak chce štát stimulovať hospodársky rast, mal by ponúknuť svojim občanom a domácemu podnikateľskému prostrediu viac. Šetrenie vo verejných výdavkoch a investíciách je potrebné prehodnotiť. Nemôže ďalej utlmovať spoluprácu medzi verejným a privátnym sektorom. Hospodársky rast nemôže ďalej deformovať ani syndróm najnižšej ceny vo verejných súťažiach. Potvrdzuje sa, že prehnané šetrenie nepomáha ľuďom ani štátu, slúži iba fetišovanému cieľu – riadenému deficitu. A deficit predsa nikdy nebol prejavom zdravého hospodárenia. Na čo nám je potom taký štát a systém, ktorý je stále deficitný a nemá zdroje na rozvoj a rast životnej úrovne? Prečo Brusel, slovenská vláda a vlády krajín eurozóny radšej nehovoria o povinnosti dosiahnuť vyrovnaný či prebytkový rozpočet? Je to až také ťažké zmeniť?
Ficova vláda by mohla ponúknuť napríklad daňové stimuly pre udržateľný rozvoj vidieka, zakladanie výrobných družstiev a prevádzok, cestovný ruch a služby, na investície do školstva, zdravotníctva či vedy a výskumu. Mala by sa zbaviť akejsi obavy z toho, čo by na to povedalo Nemecko  či  kancelárka Merkelová. Nemecko nie je Slovensko a pani Merkelová nemá plat priemerného slovenského občana či podnikateľa. Takisto stále platí, že za hospodársku politiku na Slovensku nezodpovedá Nemecko a Európska únia, ale slovenská vláda. A Ficova vláda má určite potenciál na to, aby citeľnejšie a odvážnejšie presadzovala pozitívne hospodárske opatrenia na Slovensku v prospech domácich firiem a investorov. Otázka je, či sa jej to chce a ako sa jej to chce. Ak aj chce, ale nemôže, mala by to otvorene povedať občanom. Reči o daňových únikoch či zlepšení výberu daní už takmer nikoho nezaujímajú. Ani o tieňovej ekonomike. Rozhodujú skutky a nie tlačové konferencie. Ak napríklad naozaj existuje „sofistikovaná mafia SDKÚ-DS“ na daňových úradoch, ktorá okráda štát, ako sa o tom často hovorí v kaviarňach a v baroch, prečo sa ju nedarí eliminovať? Prečo sa na výpadky vo výbere daní od „silných a mocných (najmä DPH)“ majú skladať zamestnanci, malí a chudobní podnikatelia, ktorí si musia na dane dokonca požičiavať peniaze?        
Záverom možno jeden príklad zo Srbska. Keď Dačičova socialisticko-národná vláda prevzala na jeseň v roku 2012 moc v krajine, Srbsku hrozil štátny bankrot. Vláda síce musela zvýšiť dane, ceny potravín a energií, respektíve hľadať nové úvery v zahraničí, ale veľmi rázne začala presadzovať aj protikorupčné opatrenia a zatýkať doteraz neohrozených a veľmi vplyvných manažérov bánk, podnikateľov a politikov. Naviac, otvorene cez médiá oznámila verejnosti, že bude hľadať investorov a „nových priateľov“ Srbska aj mimo Európskej únie, kde podľa nej nie sú investori a prebieha zápas o jej hospodárske prežitie. A kde ich hľadá a nachádza? Tradične v Rusku a v Číne, ale aj v Bielorusku, Kazachstane, Azerbajdžane, Japonsku, Turecku a v bohatých arabských krajinách. Hospodárski ministri cestujú do štátov, ktoré nedeprimuje finančná ani hospodárska kríza. Ponúkajú zakladanie spoločných štátnych aj súkromných podnikov, dovoz technológií a vývoz srbských výrobkov a poľnohospodárkych komodít na trhy mimo EÚ. A je zaujímavé, že ich nikto v EÚ, kde chcú získať štatút kandidátskej krajiny, za takúto hospodársku politiku nekritizuje. Čo bude robiť Slovensko, ak sa Európska únia a jej eurozóna rozpadne alebo rozdelí? Zostane verné Nemecku alebo konečne objaví aj iné alternatívy? Európska únia Slovensko nezachráni. Nie je to štát, ktorý má jednotnú hospodársku, menovú, fiškálnu, poľnohospodársku, regionálnu ani bezpečnostnú politiku.   
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredakor
 
Osobnosť
Slovenské súdnictvo potrebuje reštart
,,Najvýznamnejšími faktormi súdnych prieťahov sú obštrukcie, doba vyhotovovania znaleckých posudkov a dedičské konania. Potom je to doba trvania konkurzných konaní a ostatné faktory,” tvrdí Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
 
Fotoreport
Pravoslávny kláštor Barsana
Patrí k najkrajším a najstarším dreveným kláštorom v Rumunsku.
 
Úspešný
Špičkový termálny wellness
Nájdete ho v Patinciach.Vodu s liečivými účinkami na ľudský organizmus spomínal vo svojom diele aj Matej Bel, významný priekopník slovenského osvietenstva.
 
Zaujalo nás
Intervenčný fond EÚ
Koho a aký „vývoz demokracie“ na Východ bude podporovať? Bude destabilizovať krajiny, ktoré susedia s EÚ, úzko spolupracujú s Ruskom a chcú vytvoriť konkurenčnú Euroázijskú úniu?  
 
Galéria
Kostanjevici na Krki v Slovinsku
 
Bez komentára
Štát je národný
Matica slovenská musí stať na čele zápasu o mravnú obrodu slovenského národa. Ako pomôže mladým vybudovať vlastenectvo? (Z prejavu R. Fica, premiéra SR)
 
Názor
Prečo majú sudcovia imunitu?
,,Ochraňuje ich najmä pred svojvôľou politikov a represívnych zložiek štátu. Každú žiadosť na stíhanie sudcu musí najprv preskúmať ústavný súd,“ píše Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.  
 
Sonda
Globálne tieňové bankovníctvo
Podkopáva oficiálny finančný systém a vytvára podmienky pre opakované svetové finančné krízy. Celý zlodejský aj kontrolný systém vymysleli svetoví poskytovatelia úverov.
 
Glosa
Kresťanstvo a súčasný svet
Spätný pohľad na rok 2012. Každých 5 minút zabijú vo svete jedného kresťana. Globálnym nástrojom moci v boji proti kresťanstvu je islamizmus.
 
Anketa
Prežije Katolícka cirkev v západnej Európe svoju vnútornu krízu a postmodernizmus a obháji kresťanstvo ako tradičnú životnú filozofiu?
Európska únia
,,Európska únia nebude raj“
Akú národnú slobodu zaručuje Brusel Slovákom? Dovolí im zachovať si svoju identitu a duchovné dedičstvo, ktorého podstatnou a nevymazateľnou zložkou je aj kresťanstvo? Slovensko kedysi chcelo byť kresťanským a sociálnym štátom...
 
Reflexie
Metropola a „vidiek“
Kde by malo byť hlavné mesto Slovenska a kde budú jeho nové metropoly? Prežilo by Slovensko bez Bratislavy, ktorá ako baránok vydaná napospas vlkom, stráca svoju identitu a ľudskú tvár?
 
História
Beštia z Omahy
Odhaduje sa, že Heinrich Severloh, mladý nemecký guľometčík, postrieľal s „Hitlerovou pílou“ až 2000 amerických vojakov počas ich vylodenia v Normandii.
 
Kultúra
Spevák slovenských evergrínov
,,Za komunizmu som hovoril, že keď socializmus padne v utorok, tak v piatok bude polovica národa bez práce. Tak je to aj so spevákmi,“ konštatuje kantilénový spevák Zdeno Sychra.
 
Umenie
Naturálna mystika
István Hobor, umelecký maliar a grafický dizajnér, sa orientuje najmä na vizuálne tajomstvá mnohostrannej a mysterióznej prírody.
 
Šport
Ako zarobiť vo svetovom tenise?  
Štartovné je dôležitejšie ako prize money, tvrdia promotéri turnajov. Pre mnohých hráčov je to lepší príjem, ako peniaze za víťazstvo v zápase.