Január 2013

Blíži sa rozpad EÚ?
Byť a zostať ako Rusko
Nedobytná perla Oravy
Lipšicov falzifikát či dôkaz?
Prohlášení Moravského národního kongresu
Komu patria americké peniaze?
Kúpele pre celú rodinu
Mapujú sociálny systém starostlivosti
Berlín obnovuje svoj militarizmus
Čo so soľou, keď sa pokazí
Smrtiaci potratový „koktejl“
Koľko je pravoslávnych Židov?
Upálili Pannu orleánsku?
Hviezda bez hviezdnych manierov
Ruský Andy Warhol či bizárny pop art?
Najkrajší gól na svete

Editoriál
Blíži sa rozpad EÚ?
David Cameron je zatiaľ jediným premiérom členskej krajiny Európskej únie, ktorý našiel odvahu verejne sa postaviť proti súčasnému vývoju v Únii a nemecko-francúzskemu tlaku na zrýchlenie menovej, bankovej a fiškálnej centralizácie v eurozóne. Britský premiér chce niekoľko zmien: aby Únia prestala komplikovať život občanom a podnikateľom, aby zvýšila svoju efektívnosť, flexibilitu a konkurencieschopnosť a vrátila niektoré kompetencie (bližšie nešpecifikoval) národným vládam a parlamentom. Požaduje nové reformy v Únii a novú zmluvu, ktorá by nastavila ďalšie fungovanie a princípy Únie. A v roku 2017 chce vyhlásiť referendum o zotrvaní krajiny v Únii...
Áno, píše sa iba rok 2013 a pán Cameron v skutočnosti zatiaľ hovorí len o svojom pláne, ktorý chce uskutočniť, ak jeho Konzervatívna strana bude vládnuť aj po britských parlamentných voľbách v roku 2015. „Britský Obama“, ako mu hovoria, zatiaľ nerozpráva otvorene o tom, aké návrhy chce dovtedy ponúknuť írskemu predsedníctvu, Bruselu či eurozóne. Nevieme preto, či navrhuje komplexnú revíziu Zmluvy o Európskej únii alebo „len“ revíziu Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti iba pred štyrmi rokmi. V každom prípade je chvályhodné, že o tom aspoň hovorí, pretože čiastočne vyvažuje mediálnu nadvládu takmer identických návrhov na riešenie „európskej krízy a integrácie“ zo strany Komisie, Nemecka a Francúzska.
Článok 48 Zmluvy o Európskej únii umožňuje revízie zmlúv, na ktorých je únia založená, ale len v prípade potrieb, ktoré sú odôvodnené politickým, hospodárskym alebo sociálnym vývojom. S touto podmienkou Cameronov kabinet nemá problém, pretože s celkovým stavom a vývojom v Únii nie je spokojná ani jedná vláda členskej krajiny. Jej občania naďalej chudobnejú, firmy krachujú a vo veľkom prepúšťajú zamestnancov, občania nevedia prežiť z jednej výplaty, mladé rodiny nemajú zdroje na bývanie, životné náklady neustále stúpajú, demonštrácie proti vládnym škrtom sú čoraz častejšie a ostrejšie, ekonomické rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi sa prehlbujú, separatistizmus národov v Spojenom kráľovstve, Španielsku, Nemecku i v Taliansku je čoraz hlasnejší a reálnejší.
Kríza, ktorá v pôvodnej európskej pätnástke s 377 miliónmi obyvateľmi začala prepukať koncom 90-tych rokov, sa naďalej prehlbuje. Nezastavila ju neúspešná a byrokratická Lisabonská stratégia ani masívne rozšírenie EÚ v rokoch 2004 a 2007, ani Lisabonská zmluva. V roku 2000 bolo v EÚ nezamestnaných 15 miliónov ľudí a Lisabonská stratégia (prijatá v roku 2000) mala zabezpečiť, že v roku 2010 bude Európska únia najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou, ktorá bude konkurovať USA a Japonsku. Ďalšími cieľmi boli udržateľný hospodársky rast, vedomostná ekonomika a spoločnosť, zvýšený počet pracovných miest a väčšia sociálnu súdržnosť. Výsledky poznáme, sú viac než smutné a zahanbujúce. Koncom roka 2012 Eurostat zverejnil, že v polmiliardovej Európskej únii žilo v roku 2011 na hranici chudoby už takmer 120 miliónov ľudí (23,4% obyvateľstva) a že EÚ vykazuje takmer 26 miliónov nezamestnaných. Aj toto je výsledok práce nielen Európskej rady a Rady Európskej únie, ale najmä vynikajúco platených komisárov v Európskej komisie a poslancov Európskeho parlamentu.  
Takzvaní európski lídri, čiže časť byrokratov z Európskej komisie, niektorí premiéri a prezidenti najsilnejších členských štátov (ktorí sa menia po 4 - 5 rokoch) prišli s myšlienkou, že Európskej únii pomôže prekonať stagnáciu iba hlbšia integrácia, spoločná mena (zavedená v roku 2002) a vytvorenie eurozóny. O tom, či mali pravdu, hovorí opäť údaj z Eurostatu. Z 26 miliónov nezamestnaných mužov a žien v EÚ, je v jej eurozóne viac než 18,7 milióna! A pribúdajú ďalší. V eurozóne sú Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Z nich majú najväčšie hospodárske a finančné problémy Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Slovinsko, Cyprus a zdá sa, že ich bude mať aj čoskoro Slovensko. Už dva roky sa hovorí aj o Taliansku a Francúzsku... Možno špekulatívna otázka: ako je možné, že štáty, ktoré nie sú v eurozóne, sú na tom lepšie? A čo robia iné ako eurozóna?
Áno, s Európskou úniou nie je niečo v poriadku a je potrebné s ňou niečo urobiť. V tomto má David Cameron pravdu. Nie je normálne, ak sa kríza v EÚ už 12 rokov intenzívne prehlbuje a jej občania nepociťujú žiadne pozitívne výsledky politických rozhodnutí Komisie, Rady (tvoria ju ministri) a Európskej rady (tvoria ju premiéri, kancelári a prezidenti). Situáciu nezlepšujú ani prísne úsporné opatrenia v „krachujúcich štátoch“, nové pôžičky, eurofondy a iné formy dotácií a finančnej pomoci, ktoré sú zdrojom korupcie a nesystémových riešení. Pre EÚ nie je štandardné a pozitívne, ak sa jej členské krajiny predbiehajú v súťaži o „svoje prežitie“ v rámci nových kontraktov a investičnej spolupráce s Ruskom, Čínou, ázijskými, arabskými a africkými krajinami. Kde je napríklad spoločné budovanie jednotného európskeho trhu a ochrana jeho integrity, ktorej sa dovoláva aj David Cameron?   
Európska únia, ktorej fetišom sa nestal práve tento dôležitý cieľ, ale neúspešná hospodárska a menová únia, je už niekoľko rokov rozdelená politicky aj hospodársky. Jej väčšiu časť tvorí eurozóna (16 štátov) a menšiu časť štáty, ktoré odmietajú zaviesť euro (11 štátov). Pokiaľ eurozóne šéfuje Nemecko a Francúzsko (Európska centrálna banka, nemecké a francúzske banky), zdá sa, že hovorcom odsúvanej jedenástky je David Cameron, britskí konzervatívci, liberáli a euroskeptici. Priepasť a názorové rozdiely medzi nimi sa nezmenšujú. Naopak, prehlbujú ich aj najnovšie spoločné návrhy z Komisie a eurozóny, ktoré požadujú bankovú, fiškálnu aj politickú úniu. Keď nie v rámci celej EÚ, tak aspoň v eurozóne. Ale nie je to ďalší úder pre jednotu v Únii a voči ostatným, ktorí majú iný názor?  Navyše, proklamovaná jednota a spoločný záujem už nevládnu ani
v eurozóne. Potvrdzuje to najnovšia diskusia o zavedení dane z finančných transakcií, ktorú navrhuje zaviesť Európska komisia od januára 2014. Zavedenie kontroverznej „európskej dane“ zatiaľ podporuje 11 štátov eurozóny - Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Ďalších 5 štátov eurozóny (Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko a Malta) a ostatné členské štáty EÚ tento návrh odmietajú. Nie je totiž jasné, čo konkrétne sa z vyzbieraných 34 – 57 mld eur, ktoré majú banky údajne zaplatiť za finančnú krízu (v skutočnosti ju zaplatia opäť daňoví poplatníci), bude sanovať a podporovať.
Akékoľvek návrhy na zmeny v európskych zmluvách môžu predkladať iba vlády jednotlivých členských štátov alebo Európska komisia. Komu? Iba Rade Európskej únie (Rada ministrov vlád, ktorá sa schádza v desiatich rezortných zoskupeniach). Je to najdôležitejší „legislatívny“ orgán EÚ. Jej príslušným členom je vždy jeden zástupca na ministerskej úrovni z každého členského štátu, ktorý je splnomocnený zaväzovať krajinu za svoju vládu. Paradoxne agendu práce si však nepripravujú ministri sami, ale robí to za nich Výbor stálych predstaviteľov (COREPER), ktorý tvoria veľvyslanci členských krajín so sídlom v Bruseli alebo ich zástupcovia. Tento výbor riadi prácu ďalších asi 250 výborov a pracovných skupín, ktoré pripravujú podklady pre záležitosti, ktoré prerokuje COREPER a následne Rada. Aj to je možno odpoveď na otázku, prečo je v Európskej únii všetko také komplikované a nejasné.
V tomto roku predsedá rotujúcemu predsedníctvu Rady Európskej únie Írsko a po ňom Litva, ktorá sa pokúsi vstúpiť do eurozóny v roku 2015. David Cameron zatiaľ nehovorí o žiadnych konkrétnych návrhoch na „legislatívne zmeny“, ktoré majú dostať Úniu z hospodárskej, finančnej a politickej krízy. Ani o návrhoch, ktoré majú zvýšiť hospodársky rast, oživiť malé a stredné podnikanie a znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí. Je to škoda, pretože by to určite bola zaujímavá konfrontácia návrhov. Na druhej strane je nemecko-francúzsky koncept aspoň pre eurozónu, ktorý si tiež ale vyžaduje revíziu Zmluvy o Európskej únii a Lisabonskej zmluvy. Aj preto kancelárka Merkelová vyhlásila, že Nemecko je pripravené hľadať kompromisné návrhy.
David Cameron, na rozdiel od iných premiérov v Európskej únii, hrá transparentnú a otvorenú hru s občanmi Veľkej Británie. Požaduje otvorenú diskusiu aj v rámci Európskej únie. Občanom nechce nadiktovať „jediný správny smer a názor“, ako sme toho svedkami napríklad na Slovenku, kde sa nevedie žiadna diskusia v parlamente o ďalšom vývoji v Európskej únii. Takisto ani s občanmi. Prvá Ficova vláda to vyriešila jednoducho – v roku 2009 včlenila Slovensko do eurozóny – bez referenda, ale s tvrdením, že eurozóna zachránila Slovensko pred dopadmi hospodárskej a finančnej krízy v USA a západnej Európe. A jednoducho to vidí aj druhá Ficova vláda – stačí vo všetkom počúvať Nemecko a Francúzsko a Slovákom bude zase dobre.
Mgr.Róbert Matejovič, šéfredaktor      
 
Osobnosť
Byť a zostať ako Rusko
,,Musíme byť suverénnou a vplyvnou krajinou. Mali by sme chrániť našu národnú a duchovnú identitu, nestratiť náš zmysel pre národnú jednotu. Našou úlohou je budovať bohaté a prosperujúce Rusko,” tvrdí Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie.
 
Fotoreport
Nedobytná perla Oravy
Oravský hrad je patrí k najkrajším slovenským hradom, najväčším turistickým atrakciám a k najvýznamnejším pamiatkam hradného staviteľstva na Slovensku.
 
Názor
Lipšicov falzifikát či dôkaz?  
Slovenský parlament a verejnosť čakajú od roku 2008, kedy im Daniel Lipšic predloží dokumenty z polície a prokuratúry, ktoré dokazujú priateľstvo, pomoc a kontakty medzi Š. Harabinom a odsúdeným albánskym dílerom drog.  
 
Bez komentára
Prohlášení Moravského národního kongresu
Žádost občanŮ moravské národnosti o zákonné uznání moravské národnosti a o obnovení územní identity Moravy jako evropské historické země a moravského Slezska.

Zaujalo nás
Komu patria americké peniaze?
Americký rezervný fond by sa mal zoštátniť, ak chcú Američania prežiť. Historický prvý audit ukázal, že táto súkromná korporácia tajne emitovala 16 triliónov dolárov pre „spriaznené“ banky.
 
Investstory
Kúpele pre celú rodinu
Zmodernizované lúčanské kúpele lákajú nielen pacientov, ale aj rekreačných turistov a hostí. Ich konkurenčnou výhodou je najmä kvalitná prírodná a liečivá minerálna voda a horské prostredie.
 
Úspešný
Mapujú sociálny systém starostlivosti
Európska únia financuje cezhraničný projekt, ktorého výsledkom bude podrobná Regionálna sociálna mapa Košického kraja a Boršodsko -Abovsko-Zemplínskej župy.
 
Anketa
Ako vnímate nostalgiu za Česko-Slovenskom, malo by sa Slovensko zriecť štátnosti, ak sa EÚ zmení na štát?
 
Zahraničie
Berlín obnovuje svoj militarizmus
Nemecko sa vehementne stavia na stranu USA, Británie a Francúzska, aby prekazilo politické iniciatívy Ruska a Iránu, ktorých cieľom je urovnať takmer dvojročný konflikt v Sýrii.
 
Glosa
Čo so soľou, keď sa pokazí
Alebo: „Vychováme vám takých kňazov, že vám ľudia budú utekať z kostolov...“
 
Sonda
Smrtiaci potratový „koktejl“
Štátny ústav pre kontrolu liečiv schválil chemicképreparáty Mifegyne a Medabon ako „humánny liek“, aj keďnič neliečia a ani žiadnej chorobe nepredchádzajú.
 
Reflexie
Koľko je pravoslávnych Židov?
Prechod ruských (sovietskych) Židov na pravoslávnu kresťanskú vieru je udivujúcim masovým experimentom. Pokrsteného Žida považovali ortodoxné židovské kruhy za mŕtveho a zničeného.
 
História
Upálili Pannu orleánsku?  
Francúzska svätica veľmi trpela. Posledné, čo bolo počuť z ohromných plameňov, bolo meno Ježiša. Angličania Francúzsko aj tak stratili.
 
Kultúra
Hviezda bez hviezdnych manierov
,,Často sú moje spevácke vzory také dokonalé vo výraze i v detailoch, že sa im jednoducho snažím priblížiť,“ tvrdí Ľubica Vargicová, operná diva svetového formátu.
 
Umenie
Ruský Andy Warhol či bizárny pop art?
Rinat Šingarejev denne používa obrazy slávnych a mocných ľudí, ktorí sa objavujú v novinách, reklamách a televízii, aby ich priblížil neznámym a obyčajným divákom.
 
Šport
Najkrajší gól na svete
Cenu Ferenca Puskása v ankete FIFA získal Miroslav Stoch, krídelník Fenerbahce Istanbul. Recept na pekné góly nemá, vždy sa snaží trafiť bránu.

Máj/Jún 2019Výzvy pre slovenskú politiku
Nový kompas pre Slovensko
Malá hydroelektráreň Ozalj
Slunjčické vodopády
Je či nie je prezidentkou?
Rozkvet tieňového bankovníctva
Riskantné rozmary Washingtonu
Bajterek a jeho legendy
,,Babička Marakéša“
Stredoveké spracovanie koží
,,Mesto v meste”
...Čítať viac

Dimenzie Špeciál