Úvod    Archív čísiel    2013    Október/November 2013

Október/November 2013

Slovensko zaostáva, nemá strategické projekty
Plán na záchranu slovenského poľnohospodárstva
Radnica mesta Terst
Desatoro likvidácie slovenskej ekonomiky
Slovenská republika je v kritickom stave!
Slovinská Paríž
Akú cenu zaplatia Nemci za krach Eurozóny?
Pozor na novú bruselskú smernicu
Zneužívanie ústavných práv
Rodí sa Euroázijská hospodárska únia
Krymská karta v rukách Ankary a Bruselu
Struny sv. Juraja z Belehradu
Kúpele na adventné obdobie
Zabudnutý ,,slovenský Sokrates“
Svetom má hýbať kultúra
Z básní Teodora Križku
Dáždniky za mier
Lesk a bieda svetovej cyklistiky

 Editoriál
Slovensko zaostáva, nemá strategické projekty
Srbsko prežíva eufóriu. Vďaka Gazpromu buduje 422 kilometrov dlhý úsek plynovodu Južný potok (South Stream) cez celú krajinu a dostalo sa na mapu strategických prepravcov ruského plynu do severného Talianska. Srbský premiér Ivica Dačić označil výstavbu tohto srbského úseku za ,,najväčší infraštruktúrny projekt storočia“, ktorý posilní pozíciu a prestíž neutrálneho Srbska na Balkáne. Investície v hodnote takmer 2 mld. eur prinesú prácu pre 20 000 ľudí priamo na výstavbe potrubia a zásobníkov (do roku 2015) a ďalších 80 000 pracovných miest po dokončení výstavby. Belehrad si od tohto projektu sľubuje mnoho, napríklad rozsiahlu plynofikáciu krajiny, výstavbu nových elektrární na zemný plyn a lacnejšie ceny plynu pre domácnosti a podniky.
Pozrime sa na Slovensko. Takýto projekt môže Srbsku v dobrom želať a závidieť. Slovensko v EÚ a Srbsko mimo EÚ sú spoločne odkázané na ruské suroviny. Podobne ako Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko či Taliansko. Slovensko však ešte nemá dokončenú plynofikáciu v niektorých regiónoch a nemá ani jednu elektráreň na zemný plyn. O ich výstavbe ani nehovorí, podlieha už energetickej politike Bruselu. Po nedávnom spustení plynovodu Severný potok (Nord Stream) je po Ukrajine stále významným prepravcom ruského plynu do západnej Európy (65 – 70 % z celkového objemu). A pravdepodobne ním zostane aj po roku 2015, keď sa dokončí výstavba plynovodu Južný potok. Bývalý plynovod Bratstvo má na slovenskom území prepravnú kapacitu až 73 mld. metrov kubických plynu. Napriek preprave ruského plynu cez Slovensko, ktorej objem bude zrejme postupne klesať z dôvodu rusko-ukrajinských vzťahov a nových plynovodov (v roku 2012 klesol zo 71 mld. na 56,5 mld. kubických metrov), Slováci necítia výraznejší prínos tejto služby pre krajinu. Biznis Gazpromu s SPP je naprogramovaný do roku 2028. Ale je otázne, koľko ruského plynu dovtedy prepraví na Západ a koľko ruského plynu sa zo Západu dostane na západnú Ukrajinu diskutabilným reverzným tokom. Brusel totiž tlačí SPP a jeho prepravcu Eustream do rizika obchodnej vojny s Gazpromom a Ruskou federáciou. Na jednej strane sa v Európe hrá o bezpečné dodávky plynu do západnej Európy, ktoré majú zabezpečiť plynovody Severný a Južný potok, na druhej strane Západ a Brusel netlačia na Ukrajinu, aby platila včas za dodávky a prepravu ruského plynu cez svoje územie. Naopak, myšlienkou reverzného toku sleduje hospodárske a energetické odtrhnutie sa Ukrajiny od Ruskej federácie a túto politiku prekrýva pláštikom asociačnej dohody s Ukrajinou. Slovenský plynárenský priemysel sa takto dostáva medzi ,,dva mlynské kamene“. Jeho hra na nového ,,výhodného prepravcu pre západnú Ukrajinu“, aby kompenzoval straty sa znížený objem prepraveného ruského plynu na Západ, sa nemusí skončiť šťastne a úspešne. Už teraz priznané príjmy a zisky spoločnosti Eustream, ktorá je stopercentnou spoločnosťou SPP, a. s. (bývalý Slovtransgaz a SPP – preprava, a. s.), pomáhajú prevažne akcionárom a manažérom a nie Slovensku a jeho rozpočtu. Navyše, od privatizácie a reprivatizácie nie je SPP lídrom ani tvorcom žiadnych veľkých či väčších infraštruktúrnych projektov národného a strategického významu. Žiaľ, doteraz na východnom Slovensku nevybudoval ani jeden podzemný zásobník zemného plynu. Namiesto toho sa stal dodávateľom elektrickej energie! Na čo je Slovensku takýto podnik a ,,strategický plynovod“?
Podobne je na tom celá Slovenská republika. Ak vynecháme privatizáciu a doprivatizáciu štátneho majetku (čiže predaj), od roku 1993 takisto nevymyslela ani neuskutočnila žiadny významný infraštruktúrny projekt národného a strategického významu. Žiaľ, nosnou myšlienkou a agendou sa nestala napríklad výstavba diaľnice ani železničnej rýchlodráhy medzi Bratislavou a Košicami, ani projekt kandidatúry Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier. Prioritami boli skôr privatizácia a postupná kolonizácia Slovenska zahraničným kapitálom, respektíve vybudovanie exportnej závislosti od Európskej únie. Slovensko sa už 20 rokov nevie spamätať z vysokej nezamestnanosti, za ktorú nemôže iba nebohý Václav Havel. Dvadsať rokov má deficitný štátny rozpočet a presne tak dlho sa neustále zadlžuje. Namiesto riešení a nových myšlienok, ktoré môžu konečne povzbudiť národ a občanov Slovenska, sme svedkami toho, ako sa správcovia transformovaného a reformami doriadeného štátu (ministri), jeho vyšších územných celkov (predsedovia samosprávnych krajov) a jeho miest a obcí (primátori a starostovia) vyhovárajú na jedno a to isté – na nedostatok peňazí! Rozvoj krajiny či dôstojný život, na ktorý čakáme 20 rokov, považujú skôr za utópiu ako reálny cieľ svojej politiky a agendy, česť výnimkám. Vraj by chceli toho spraviť veľa a pre mnohých, ale chýbajú peniaze! Vraj nemôžu vyhovieť všetkému a všetkým, pretože musia ,,hasiť priority“ a riešiť ,,údržbu“ toho, čo ešte zostalo (nemocnice, školy, cesty) a čo ešte ako tak ,,dýcha a živorí“ (dôchodcovia, nezamestnaní, sociálne odkázaní, ...). Aj preto si mnohí z týchto správcov hovoria, že sú iba ,,ľuďmi každodennej práce“. Ako vznešene to znie, ale čo je výsledkom tejto údržby a živorenia? Zase len údržba a živorenie. Títo dobre platení ,,ľudia každodennej práce“ nechcú hovoriť o tom, že majú byť aj vizionármi a lídrami rozvoja, manažérmi regionálnych, národných či strategických projektov pre ľudí, kraje a štát. Sú vari výstavba kruhových objazdov, rekonštrukcia ciest, predaj nemocníc, futbalových ihrísk, zatepľovanie budov či internetizácia spoločnosti a škôl strategickými a národnými projektmi z dlhodobého hľadiska? Alebo je ním automobilový či hutnícky priemysel, ktorý nemá záujem o vedu a výskum, ale ťaží najmä z lacnej pracovnej sily a z investičných stimulov, na ktoré sa skladajú všetci daňoví poplatníci?
Módnymi slovíčkami sa stali slovesá ,,šetriť“ a ,,znižovať deficit verejných financií“. Prečo toľko nešetria v USA? Akým je Slovensko potom štátom, keď nedokáže smerovať svoje hospodárstvo k vyrovnanému či prebytkovému štátnemu rozpočtu? Nemecko tiež výrazne šetrilo, ale na druhej strane výrazne znížilo aj nezamestnanosť a zvýšilo pozitívne saldo obchodnej bilancie. Naši správcovia štátu, krajov, miest a obcí chcú iba prerozdeľovať to, čo vyberú od občanov a podnikateľov (dane a pokuty) a čo dostanú z Európskej únie. Myslím najmä na európske fondy, ktoré sú – podľa mňa – najväčším zdrojom korupcie a najväčšou brzdou pre slobodné podnikanie, férovú hospodársku súťaž a perspektívny rozvoj na Slovensku. Vytvorili dokonca novodobú mafiu. Fondy zvýhodňujú tých, ktorí majú informácie a rozhodujú. A následne tých, ktorí dokážu skorumpovať správcov a vyhlasovateľov tendrov. Lebo aj oni chcú mať podiel na ,,veľkej pomoci a zákazke“, ktorá pomohla prežiť firme, aby mala z čoho platiť nielen dane, ale aj odvody za zamestnancov. A tie isté fondy zase znevýhodňujú tých, ktorí korumpovať nechcú, alebo si nemôžu dovoliť ,,vrátiť“ 30 % či dokonca prepísať najmenej 51 % firmy ,,krstnému otcovi“, ktorý zabezpečil, aby projekt ,,prešiel“.
Nuž takáto je vraj súčasná doba. Kto sa jej nevie prispôsobiť, musí prehrať. Keď sme prednedávnom v Dimenziách písali o strategickom projekte nového ropovodu Bratislava – Schwechat, myslel som si, že poteší a postaví na nohy Slovensko tak ako Srbsko v prípade plynovodu Južný potok. Myslel som si, že projekt, ktorý môže diverzifikovať ponuku ropných produktov na slovenskom trhu a získať ďalšie zdroje pre štátny rozpočet z prepravy ruskej ropy (Transpetrol, a. s.), bude veľkou motiváciou pre ministerstvo hospodárstva aj bratislavskú samosprávu. Nestalo sa tak. Namiesto toho počúvame rôzne ekologické argumenty proti, ktoré ignorujú to, že jeden ropovod už v Bratislave a na Žitnom ostrove je. Aj v tomto prípade zrejme platí, že súkromná nadnárodná spoločnosť je silnejšia a vplyvnejšia ako štát a jeho národné či strategické záujmy.
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Plán na záchranu slovenského poľnohospodárstva
,,Slovensko musí obnoviť potravinovú sebestačnosť. Čím viac budú farmári a potravinári produkovať, tým väčšiu podporu dostanú z EÚ a od štátu,” tvrdí Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
 
Galéria
Radnica mesta Terst
 
Zaujalo nás
Desatoro likvidácie slovenskej ekonomiky
V celom doterajšom období ekonomickej transformácie predstavujú dynamické straty spotreby, alokácie a rastu minimálne 2,2 bilióna slovenských korún.
 
Bez komentára
Slovenská republika je v kritickom stave!
,,Konkrétni predstavitelia SR dobre vedeli, aké ničivé následky spôsobia národu, štátu a jeho suverenite,“ píše sa vo vyhlásení Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene.    
 
Fotoreport
Slovinská Paríž
Historické jadro Ľubľany výrazne ovplyvnila architektúra v štýle Viedne, Grazu a Salzburgu.
 
Európska únia
Akú cenu zaplatia Nemci za krach Eurozóny?
Kolaps eura by mal pre Nemecko zničujúce ekonomické, finančné a politické dôsledky.  
Sonda
Pozor na novú bruselskú smernicu
Pripravuje sa zavedenie cenzúry a národných monitorovacích výborov, ktoré majú  sledovať ,,netolerantných občanov”.  
 
Názor
Zneužívanie ústavných práv
,,Pán Lipšic má na súde preukázať, ako to bolo s aférou môjho údajného telefonátu s drogovým dílerom,” píše Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.    
 
Anketa
Mal by sa Milan Kňažko vrátiť do politiky a kandidovať na prezidenta SR?
 
Euroázijská únia
Rodí sa Euroázijská hospodárska únia
Stane sa hlavným spojením medzi priemyselnou juhovýchodnou časťou euroázijského kontinentu a západným poloostrovom Euroázie - Európy.
Zahraničie
Krymská karta v rukách Ankary a Bruselu
Krymskí Tatári sa vymkli spod kultúrnej a ideologickej kontroly Kyjeva.
 
Charita
Struny sv. Juraja z Belehradu
Nevšedný koncert Beograd 2020 – Podporme najstaršiu slovenskú školu na svete, ktorý získal 3865 eur pre staropazovskú školu, zorganizoval Rotary klub Košice Classic.
 
Interview
Kúpele na adventné obdobie
Využite zaujímavé pobyty v Luhačoviciach, Bardejovských Kúpeľoch, Číži i Nimnici.
 
História
Zabudnutý ,,slovenský Sokrates“
Adam František Kollár kritizoval nezdaniteľnosť cirkevných majetkov a šlachty a navrhoval zrušiť nevoľníctvo.
 
Kultúra
Svetom má hýbať kultúra
Herec má možnosti dokazovať úroveň kultúry vlastným osobným životom a so svojím povolaním,“ hovorí Ingrid Timková, popredná slovenská herečka.  
 
Poézia
Z básní Teodora Križku
 
Umenie
Dáždniky za mier
Matt Lamb sa prostredníctvom svojich obrazov ponoril do duchovného sveta a rozhodol sa šíriť posolstvo mieru, tolerancie, nádeje a lásky medzi ľuďmi.
 
Šport
Lesk a bieda svetovej cyklistiky
Po Lancovi Armstrongovi o čiernom mračne v duši a o dopingu prehovorili aj nemeckí hriešnici - Jörg Jaksche a Erik Zabel.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac