Apríl 2014

Kto urobí poriadok na Ukrajine? Rusi, Ukrajinci či Američania?
Úspech v EÚ sa začína doma
Pevnosť na kopci Spásy
Ukrajinský tajný recept
Uzákonenie právnych viet
Protestujme hlasovaním!
Aké témy by mali dominovať v predvolebnej kampani do Európskeho parlamentu?
Čo by ste zmenili na súčasnej EÚ?
Pod ,,ramenom” židovského národa
Tretia svetová vojna sa začala
Špirála sociálnej katastrofy
Neuveriteľná moc ľudského tela
Krymská vojna
Balet vraj bolí
Ľudské konflikty
Akú budúcnosť čaká futbal na Kryme?

Editoriál
Kto urobí poriadok na Ukrajine? Rusi, Ukrajinci či Američania?
Od roku 1990 sme svedkami deštrukcie a rozpadu štvrtého štátu v Európe – bývalého Sovietskeho zväzu, Československa, Juhoslávie a najnovšie Ukrajiny. Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991 napriek referendu, v ktorom sa občania ,,Ríše zla“, ako ju nazval Ronald Reagan, vyslovili za jeho zachovanie. Západ ani USA neboli proti, naopak tešili sa. Podporovali referendá o nezávislosti pobaltských štátov – Estónska, Lotyšska a Litvy. V Československu ani v Juhoslávii referendum vypísané nebolo, politický i hospodársky tlak Západu, najmä Nemecka, bol silnejší ako odvaha politikov ponúknuť občanom referendum. Juhoslávia sa rozpadla krvavo a protiústavne, Československo našťastie ústavným zákonom a v mieri, ale už pod mrakom občianskej vojny v Juhoslávii a lokálnych vojen v bývalom ZSSR, do ktorých sa aktívne angažovali USA aj Západ. Rozpad Juhoslávie korunovali Slovinci aj Chorváti v Ľubľane a Záhrebe, kde na námestiach spievali nemeckú štátnu hymnu, keď Nemecko uznalo Slovinsko a Chorvátsko. Vtedy to bol prejav úprimnej vďaky Nemecku za ,,národnú slobodu a nezávislosť“.
Vtedy Západ (EÚ), Kanada ani USA nebojovali za celistvosť ZSSR, ani Juhoslávie. Z Československa urobili radšej svetovú raritu a ukážku ,,civilizovaného rozchodu“ dvoch národov. Nebojovali ani za územnú celistvosť Srbskej republiky, ktorej ,,odkrojili“ okupované Kosovo a Metohiju v roku 1999, ani za územnú celistvosť Ruskej federácie, ktorú v Jeľcinovej ére ohrozovali rôzne muslimské a protiruské militantné náboženské i vojenské zoskupenia. Vidina rozpadu Jeľcinovho Ruska a post-Miloševičovej ,,malej Juhoslávie“, od ktorej sa vďaka referendu s tesným výsledkom a s pomocou albánskych hlasov podarilo odčleniť Čiernu Horu a Jadranské more, boli silnejšie ako zmysel pre medzinárodné právo.
Tie isté USA, tá istá Kanada a Európska únia však teraz vehementne bojujú za územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá sa už pol roka zmieta v ťažkej politickej a hospodárskej kríze. Sankciami a tvrdou rétorikou trestajú Rusko za to, že uznalo jednoznačné výsledky marcového referenda v Krymskej republike a v meste Sevastopoľ – opustiť Ukrajinu a stať sa členom Ruskej federácie. ,,Hnedý otec“ v Bielom dome, skorumpovaná vláda v Kanade i európska dvadsaťosmička odvtedy nešetria kritikou Ruska a siláckymi až propagandistickými protiruskými prejavmi. Obviňujú Moskvu z anexie Krymu. No zabúdajú dodať, že Krymčania sú asi jediným politickým národom v Európe, ktorý s jasotom a oslavou privítal svoju ,,anexiu“ či návrat do ruskej vlasti. Dodajme v mierovom a demokratickom období, pretože ,,oslavy z anexie“ zažili aj naši predkovia, keď napríklad v Rakúsku, vo Francúzsku a českých Sudetách vítali Hitlera a jeho SS. Alebo na južnom Slovensku, kde po Viedenskej arbitráži 1938 etnickí Maďari oslavovali svoj návrat do Maďarska. Lenže vtedy nevládla demokracia, ale fašizmus a blížila sa II. svetová vojna, v ktorej Nemci na istý čas ,,oslobodili“ aj časť Ukrajiny od ruského Sovietskeho zväzu.
Mnohé americké, západné i stredoeurópske médiá nechcú vidieť a počuť pravdu. Prehnane kritizujú Rusko a ignorujú vážne chyby režimu dočasnej ukrajinskej vlády a dočasného ukrajinského prezidenta Turčynova. Nie Rusko, ale lídri „ukrajinskej revolúcie“ si spravili trhací kalendár z ukrajinskej ústavy. A samozrejme USA a členské krajiny Európskej únie, ktoré pripravovali a neskôr uznali ozbrojený štátny prevrat na Ukrajine 21. februára 2014, keď fakticky prevzali zodpovednosť za ďalší vývoj na Ukrajine. S kým sa radí a s kým konzultuje Kyjev svoju súčasnú ,,proeurópsku a protiruskú politiku?“ S Washingtonom a Bruselom. A preto je spolu s nimi celá európska 28 (vrátane Slovenska) zodpovedná za chaos na Ukrajine, výrazne zhoršenie životnej úrovne, renesanciu fašizmu, brutálneho násilia a antisemitizmu, za zlú bezpečnostnú situáciu, kolaps zdravotníctva, politické čistky, násilie voči ukrajinskej a ruskej opozícii v krajine, za odchod tisícov občanov do zahraničia. Otázne je, či si takýto vývoj na Ukrajine želali aj obyčajní občania v Európskej únii. Dovolím si tvrdiť, že nie.  
Opäť sme sa mýlili, ak sme si s nádejou mysleli, že Američania, Kanaďania a Európania vyvinú tlak na Jaceňukovú vládu a Turčinov teatrálny parlament, v ktorom s problémami rozhoduje veľmi tesná väčšina poslancov, aby dodržiavali ženevskú aprílovú dohodu o „deeskalizácii“ napätia na Ukrajine. Euromajdanovské stany z Kyjeva nezmizli, neodzbrojili sa ani radikálne skupiny Pravého sektora a ukrajinských nacionalistov. Tak ako sa neplní februárová dohoda o urovnaní krízy, neplní sa ani tá ženevská. Prvý, kto ju veľmi rýchlo spochybnil, bol sám Barack Obama, vraj neverí Rusku...
Kyjevská moc vzápätí vyhlásila, že sa ženevské dohody netýkajú Majdanu ani uvoľnenia štátnych budov a námestí na západnej Ukrajine. Ukrajinská, americká a európská verejnosť, ktorá trpí čiernobielou informačnou vojnou a blokádou informácií, mala zrazu rýchlo pochopiť, že ženevská dohoda sa týka iba ruských ,,teroristov, radikálov a separatistov“ na juhovýchode Ukrajiny. Na základe ubezpečenia Ruska, že na Ukrajinu nepošle svoju armádu, Turčynov rýchlo obliekol časť majdanovcov do uniforiem Národnej gardy a po konzultácii s americkými poradcami ich poslal do Donecka a Luhanska. Neskôr za nimi poslal 11 000 vojakov a 160 tankov. Načo? Aby zlomili politický a už aj vojenský odpor etnických Rusov. Súčasne pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranici sa začali propagandisticky frézovať kilometrové zákopy a šíriť panika, že Rusko chce vojensky napadnúť Ukrajinu. Medzitým niektoré jednotky ukrajinskej armády dezertovali a pridali sa k etnickým Rusom. V Poľsku a v Lotyšsku s veľkým mediálnym treskom pristáli ďalšie americké špeciálne jednotky, aby boli ,,po ruke“, keď Ukrajinu napadne Rusko a takto ,,ohrozí“ susedné členské štáty NATO...Poľský premiér dokonca vyhlásil, že jeho krajina môže prijať až 10 000 amerických vojakov.
Kyjevská dočasná vláda už takmer tri mesiace bojuje s vlastnými občanmi a najmä s etnickými Rusmi, ktorí odmietli uznať štátny prevrat, legitimitu parlamentu, politiku novej rusofóbie, ekonomickú blokádu a diktát ukrajinských ozbrojených ,,benderovcov a fašistov“. Títo etnickí Rusi a ich poslanci v parlamente sa najprv dožadovali dialógu s Kyjevom, chceli riešiť hospodárske a sociálne problémy. Zostali nevypočutí. Neskôr ich majdanovci zbili a obvinili zo zrady ,,ukrajinských záujmov“, keďže dali jasne najavo, že etnickí Rusi nechcú byť súčasťou EÚ ani NATO. Keďže Kyjev s nimi nekomunikoval (vymenil iba olicharchov na poste gubernátorov), rozhodli sa, že vytvoria svoje ,,národné orgány“ a domoobranu. Po vzore anti-Janukovyčovského a proeurópskeho majdanu obsadili štátne a oblastné administratívne budovy, policajné stanice, vojenské sklady v Doneckej a Luhanskej oblasti. Vytvorili tzv. Juhovýchodnú armádu. Po masových ruských demonštráciách 7. apríla 2014 samosprávne oblastné parlamenty v Donecku a v Charkove vyhlásili ,,Doneckú národnú republiku“ a ,,Charkovskú národnú republiku“. Vybudovali barikády pred administratívnymi budovami, aj na príjazdových cestách vo viacerých mestách a dedinách. Svetu oznamili, že vedú ,,národné (ruské) povstanie“ proti Kyjevu a za federálne štátoprávne usporiadanie Ukrajiny. ,,Tu žijeme od nepamäti, toto je naša zem, nikto nám ju nevezme, nechceme tu žiadnych fašistov ani benderovcov“, takto vysvetľovali svoje konanie.     
Je paradoxom, že svetové i európske médiá vytvárajú neustály tlak najmä voči Rusku a netlačia na Kyjev, aby dodržiaval dohody. Je to logické – kritizovať Kyjev znamená kritizovať Washington, Londýn, Brusel, čiastočne Bonn aj Paríž. Svet má uveriť tomu, že za všetkým súčasným zlom na Ukrajine je iba Rusko a jeho špeciálne jednotky, že Rusko preto treba izolovať od Ukrajiny aj od Európy. Táto mediálna kampaň prekrýva oveľa dôležitejšiu skutočnosť – vážne deficity demokracie na Ukrajine a demokratickosti súčasnej moci, ktorú riadia Američania a západní diplomati. V ich záujme nie sú predčasné parlamentné voľby ani dočasná vláda širokej koalície. A pritom by to Jaceňuk a Turčynov mohli spraviť, ak by im išlo naozaj o ukrajinské záujmy a udržanie územnej celistvosti Ukrajiny. Cieľ je pravdepodobne iný – mať po 24. máji 2014 novú figúrku na poste prezidenta, ktorý by legitimizoval nové pomery a medzinárodnú moc na Ukrajine. A možno aj pozval medzinárodné vojenské jednotky. Lenže ktoré prezidentské voľby môžu byť demokratické a slobodné, ak sa konajú v čase občianskej vojny a neustálych konfliktov na juhovýchodnej Ukrajine? A ak ich budú bojkotovať etnickí Rusi?
Realitou týchto dní ostáva, že Kyjev nemá záujem viesť štandardný politický dialóg s opozíciou a s predstaviteľmi regiónov. Aj preto neprichádza s návrhmi na vyriešenie krízy, ponúka iba ,,protiteroristickú operáciu“, ktorá však určite nezlomí odpor etnických Rusov ani nepodporí myšlienku budúceho zmierenia medzi Ukrajincami a Rusmi. Kyjevská moc zatiaľ nechce novelu ústavy ani debatu o budúcom štátoprávnom usporiadaní krajiny. Sama sa zmieta v chaose a v neschopnosti vládnuť. Je jasné, že federalizácia Ukrajiny oslabí politickú moc Kyjeva a posilní hospodársku nezávislosť silnejších juhovýchodných regiónov, bez ktorých Ukrajina ako štát neprežije. Etnickí Rusi to veľmi dobre vedia a preto aj trvajú na tom, aby sa 11. mája 2014 konalo referendum o štátnej samostatnosti Donecka i Luhanska. Kyjev, Američania a EÚ už vyhlásili, že toto referendum je protizákonné a že jeho výsledky neuznajú. Nečudo, všetko čo je ruské a proruské, je neligitímne a nedemokratické, a všetko čo je zase protiruské, je nielen legitímne, ale aj demokratické a spravodlivé.  
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Úspech v EÚ sa začína doma
,,Ľudia príjmu Úniu vtedy, ak v nej budú cítiť dostatočný priestor pre seba a nebudú mať pocit, že sú iba národom druhej kategórie,“ hovorí Irena Belohorská, predsedníčka Únie žien Slovenska a líderka Strany demokratického Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu.
 
Fotoreport
Pevnosť na kopci Spásy
Je turistickým a kultúrnym hitom mesta Knin. Tak ako v minulosti aj dnes je kľúčom Chorvátska a vstupnou bránou do Dalmácie.      
 
Bez komentára
Ukrajinský tajný recept
Brennanov Kyjev a boj CIA proti ,,ruským teroristom” na juhovýchode Ukrajiny. Ako sa skončí kariéra dočasných vládcov Turčinova, Jaceňuka, Avakova?
 
Justícia
Uzákonenie právnych viet
,,Je potrebné zvýšiť právnu gramotnosť nielen úradníkov a policajtov vo výkone, ale aj starostov i poslancov," tvrdí Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR.
 
Zaujalo nás
Protestujme hlasovaním!
,,Brusel chce preniesť splácanie dlhov bankrotujúcich štátov z juhu Európy a krajín s dlhom nad 60% HDP na všetky štáty Únie. Podviedli a okradli nás, zdierajú našich ľudí,“ konštatuje  Jaroslav Paška, poslanec Európskeho parlamentu.  
 
Anketa
Aké témy by mali dominovať v predvolebnej kampani do Európskeho parlamentu?
Čo by ste zmenili na súčasnej EÚ?
 
Zahraničie
Pod ,,ramenom” židovského národa
O sionizme vo Francúzsku a jeho premiérovi Manuelovi Vallsovi, ktorý zrejme slúži viac Izraelu a USA ako Francúzsku. Veľa profesionálnych politikov na Západe si uvedomuje katastrofickú povahu globálneho sociálneho experimentu a opúšťa abstraktné ideologické vzorce.
 
Sonda
Tretia svetová vojna sa začala
,,Jej prvou fázou je americká okupácia Ukrajiny a ukrajinského plynovodu. Rusi sa pravdepodobne ubránia, ak sa prepoja s Čínou,  myslí si Giulietto Chiesa, taliansky politik, novinár a spisovateľ.
 
Reflexie
Špirála sociálnej katastrofy
Človek znova prežíva džungľový zápas o prežitie. Nepoužíva pritom tesáky a pazúry, ale intrigy, sabotáže, ohováranie, ponižovanie a iné slovné útoky. Slovenská republika cez mobbing stráca mnoho ľudí aj peňazí.
 
Úspešný
Neuveriteľná moc ľudského tela
Belehradský festival tanca, na ktorom sa predstavila svetová špička choreografov a tanečníkov, navštívilo viac než 17 000 divákov.    
 
Duchovné slovko
,,Každý z nás túži v živote niečo dosiahnuť, čosi veľké vykonať. A na tejto našej túžbe nezmení nič ani čas či vek nášho žitia,“ píše Radoslav Lojan, katolícky kňaz.
 
História
Krymská vojna
Rusi vojnu prehrali, ale o Krym neprišli. Briti a Francúzi bojovali spoločne s Turkami, aby oslabili vplyv cárskeho Ruska.  
 
Kultúra
Balet vraj bolí
,,Som vychovaný na klasickom balete ruskej školy. Počas kariéry som mal možnosť zatancovať si aj podľa francúzskej, aj americkej školy slávneho Georga Balanchina,“ zamýšľa sa Mário Radačovský, tanečník, baletný majster a choreograf.
 
Umenie
Ľudské konflikty
Kubánsky maliara Ángela A. Alfonsa Castilla chce obrazom vytvoriť komunikáciu medzi sebou a konzumentom. Pozornosť upriamuje na konflikty, ktoré trápia ľudí.
 
Šport
Akú budúcnosť čaká futbal na Kryme?
Časť ultra fanúšikov Tavrije ,,zabojovala“ aj na kyjevskom Majdane. Podporila revolúciu, ale je proti integrácii Ukrajiny do EÚ.
 

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac