Úvod    Archív čísiel    2014    August/September 2014

August/September 2014

Ruska sa netreba báť
Slovensko čaká dvetisíc stavieb
Plynová bieda či sláva Ukrajiny?
Poslovenčí Hlinkov pamätník Bratislavu?
Etnodedina Solaris
Sila Európy je v turizme
Výzvy pre kultúrny turizmus
Studená vojna NSA
Prezident Kiska čelí prvej sťažnosti
Zeda opozícii, vivat totalite!
Vedia Slováci, čo 29. augusta oslavujú?
Inštitút NAPS oslávil desiate narodeniny
V jeho hrdle znie lyrický barytón
Nedocenený národný buditeľ
Stavia babylonské veže
Brazília nemala dirigenta hry

Editorial
Ruska sa netreba báť  
Dozrel čas, aby sme sa konečne zastali Ruska. Aj verejne, nielen pri debatách pri káve, alebo pri víne. Nie preto, že sme Slovania, Slováci či stredoeurópania, ale jednoducho preto, lebo sa mu krivdí. Nekorektne je ,,trestané“ americkými, japonskými či európskymi sankciami, ktoré aj tak v konečnom dôsledku Rusku veľmi neublížia. Naopak, posilnia ho. Už teraz sa ukazuje, že účinnejšie sú ruské sankcie voči Európskej únie, ktorej potravinárski producenti a farmári už v prvom kole vyčíslili straty na 11 – 13 mld eur za stratu ruského trhu. Symbolické odškodné, ktoré výrobcom ponúkla bruselská byrokracia je skôr výsmechom ako reálnym odškodnením za to, že museli podporiť rozhodnutie politikov.
Na rozdiel od Ruska, títo výrobcovia sa nevedia tak rýchlo preorientovať na iné trhy a zisťujú, že to nebude ani také jednoduché. Už teraz je problém s predajom ich produkcie na európskom trhu.  
Určite sa potrebujeme vymaniť z čiernobieleho mediálneho a politického obrazu, ktorý nám o Rusku a voči Rusku vnucujú lídri Európskej únie, tlačové agentúry, európske či svetové médiá. Súčasné Rusko nie je našim nepriateľom ani bezpečnostnou hrozbou pre Európsku úniu, Slovensko, Poľsko, pobaltské štáty, USA či Ukrajinu. Takto ho chcú vidieť iba tí, ktorí Rusko nechcú akceptovať ako silný a suverénny štát a ktorým prekáža, že predstavuje inú životaschopnú alternatívu usporiadania a riadenia spoločnosti. Ruska sa netreba báť, naopak Rusko potrebujeme lepšie spoznať a rozumieť mu. Rusko nebuduje žiadne základne na cudzom území ani nepovažuje Európsku úniu za hrozbu pre Rusko. Za hrozbu predstavuje militantné kruhy v NATO a v USA, ktoré nás chcú napríklad presvedčiť o tom, že Rusko cez Ukrajinu zaútočí na Poľsko alebo pobaltské štáty. Číri nezmysel, ale veľmi dobrý mediálny program proti Rusom.
Rusko takisto nepredstavuje žiadnu druhotriednu či treťotriednu ľudskú a zaostávajúcu spoločnosť či ,,divočinu“, ktorú potrebujeme neustále ,,kultivovať“, poučovať a držať pod kontrolou. Skôr naopak, v mnohých veciach môže Rusko dávať užitočné lekcie nám v Európskej únii. Ak by bol Putin a jeho Rusko také zlé a nebezpečené, už dávno mohli zastaviť kohútiky na plynovode pre Európu. Na sankcie a ďalšie hrozby reagovalo oznámením, že podáva žalobu vo WTO a že zmrazí splácanie svojich dlhov. A takisto oznámilo, že budúce kontrakty chce realizovať iba v národných menách alebo v zlate.
Mnohí na Západe aj v Bruseli už chceli vidieť pravoslávne Rusko na kolenách a rozdelené na energetické kaganáty či privátne gubernie. Nestalo sa tak. Dnes sa pozerajú na hrdé Rusko, ktoré zosilnelo a slúži dokonca ako inšpirácia pre krízou unavené európske štáty a národy. Dokonca nás skúša z jednoduchej úprimnosti a kladie nám otázku: potrebujete iba náš plyn alebo chcete naozaj vidieť aj Rusko a rešpektovať ho? Aké sú naše odpovede? Naozaj Európska únia chce, aby Rusko bolo jej partnerom a priateľom alebo ho chce ,,držať“ čo najďalej od Európy?  
Nie je to iba osobnosť Vladimíra Putina, ale aj ruské duchovné fluidum a pravoslávie, ktoré neustále priťahujú našu pozornosť. V Európskej únii medzi občanmi dokonca vyvolávajú túžby po väčšej hospodárskej a kultúrnej suverenite štátov, ktorej sa ,,dobrovoľne vzdali“ v prospech Európskej hospodárskej a menovej únie. V strednej Európe sa o to pokúša najmä Maďarsko. Rusko ukázalo iný smer a ukazuje, že sa dá žiť, rozmýšľať a konať inak, ako to ,,predpisujú“ anglosaské dogmy a modely demokracie, globalizácie či unifikácie kontrolovaných národov. Nová Euroázijská hospodárska únia, v ktorej hrá Rusko prvé husle, je toho taktiež dôkazom. Nepotrebuje komisiu komisárov ani 30 000 úradníkov či Euroázijský parlament so sídlom v Astane a pracovnými stretnutiami v Moskve či v Minsku. Ďalším príkladom je aj nový rusko - čínsky strategický pakt, ktorý sa pokúšajú rozbiť Američania.    
Na rozdiel od politickej elity Európskej únie, jej občania chcú žiť ,,normálne“ a poznať pravdu takú aká je, aj keď je blokovaná alebo definovaná ako ,,konšpiratívna teória“. A spoznať túto pravdu znamená opustiť ,,ríšu zla“ a odpojiť sa od virtuálneho sveta, ktorý vytvára najmä politický marketing a biznis. Vo svojej podstate je kombináciou zla, egoizmu, vydierania a nepravdy. Ja oklamem Teba, Ty zase iného a ten iný mňa. Alebo ja okradnem Teba, Ty iného a On zarobí zase na mne. Zlo plodí zlo a nepravda ďalšiu nepravdu. Takýto marketing a takáto politika na úkor všeobecného a verejného dobra vlastne likviduje všetko to, čo nám bolo v detstve dané ako prirodzené, čisté, morálne aj humanistické.
Politické elity Európskej únie nie sú populárne, pretože nechcú hovoriť pravdu. Rôzne agentúry ich učia iba to, ako pravdu nepovedať alebo zamlčať. A ľudia to cítia. Možno aj preto sa neorganizujú žiadne európske prieskumy verejnej mienky o popularite a dôveryhodnosti európskych lídrov, komisárov Európskej komisie alebo európskych inštitúcií. Priniesli by asi katastrofálne výsledky a hanbu. Veď ktorý súčasný európsky politik a člen Európskej komisie je taký populárny ako prezident Putin? Čím sa však pán Putin ,,previnil“, že je taký populárny? Klame či hovorí pravdu? Vzdoruje Američanom? Buduje Rusko, pomáha mu alebo ho ničí a rozkráda?
Keď prednedávnom v kanadskom parlamente rečnil ukrajinský prezident Petro Porošenko, poslanci mu búrlivo zatlieskali, keď žiadal nové zbrane a pomoc na vybudovanie ukrajinskej demokracie. Prezident žiada zbrane a za to mu tlieskajú...Vo chvíli, keď som sledoval priamy prenos jeho prejavu, som začal premýšľať nad tým, či mal a kedy mal podobné prejavy v zahraničí Vladimír Putin? Viete si predstaviť, že by žiadal napríklad Francúzsko či Nemecko o nové zbrane, aby posilnil budovanie a rozvoj ruskej demokracie? Našťastie to nepotrebuje. Počas Porošenkovho zájazdu v Kanade na východe Ruska cvičilo 150 000 ruských vojakov rôzne obranné a útočné formácie.
Žiaľ, súčasná Európska únia nemá takého populárneho politika ako je prezident Putin. Angela Merkelová stratila svoju tvár vďaka zbabranej ukrajinskej kríze a americkému tlaku na zastavenie výstavby plynovodu Južný potok. Jej Deutschland podporil štátny prevrat a vojnu na východe Ukrajiny. David Cameron je na tom ešte horšie, pretože sa mu postupne rozpadáva ríša Jej Veličenstva. Francúzsky prezident sa stal zase rukojemníkom agendy novej generácie homosexuálnych párov, gayov a lezbičiek. O Talianoch a talianskych názoroch už takmer nič nepočuť, ešte šťastie, že žije pán Berlusconi.
Ak sú klamstvo a virtuálna realita hlavným nástrojom politického a ekonomického marketingu, čo je potom korupcia a lobing? Sú ich nadstavbou či pridanou hodnotou? Nám, občanom, sa každodenne servíruje iluzórny svet tradičných európskych hodnôt, ktoré v skutočnosti už neexistujú, sú iba na papieri. Chýba im napríklad tradičná kresťanská filozofia a základné Desatoro. Európska únia stratila nielen morálku a etiku, ale aj cit, srdce a dušu. Zmenila sa len na výrobňu zákonov, predpisov a nariadení, ktoré viac - menej slúžia nadnárodným koncernom, biznisu a finančným skupinám. Človek sa v tejto fabrike zmenil na ,,číslo v systéme“ a stal sa jej otrokom. Jeho hodnota a výkon sa posudzujú podľa rankingov, a nie v zmysle slobody, bratstva a rovnosti. Nečudo, kresťanské princípy vystriedala viera v človeka a v jeho schopnosti. Až tak, že sa dnes nemusia milovať a množiť sa v rámci klasickej rodiny a v rámci prirodzeného vzťahu medzi mužom a ženou. Láska sa mení na chémiu a ľudia na genetický materiál...Sme blízko či ďaleko od nacizmu?
Aj niektorí slovenskí politológovia a akademici tvrdia, že ,,ruská invázia“ na Krym znamená začiatok novej éry a koniec helsinskej paradigme o neprípustnosti vojny medzi európskymi štátmi. Aký zrazu dôraz na paradigmu a kritika ,,ruského utilitarizmu“ vo sfére svojho vplyvu. Kto sa však v EÚ zastal miliónov etnických Rusov na Ukrajine a kto v Bruseli odsúdil februárový prevrat na Ukrajine? Nikto. Zrazu máme chápať, že ani Európska únia nebola pripravená na Ukrajinu a zmeny, ktoré sa tam udiali. Pravda alebo lož? Ak by to bola pravda, Brusel by sa neponáhľal s asociačnou dohodou pre Ukrajinu a počkal by na novú ukrajinskú vládu a nový ukrajinský parlament. Nepočkal. A konal zase hlúpo, pretože dal na prvé miesto ,,úspech“ odchádzajúcej Európskej komisie. Je to však úspech, ktorý nikam nevedie. Ukrajinu čaká nové federatívne usporiadanie a pravdepodobne stratí Doneckú a Luhanskú oblasť. Nepomohla ani ďalšia lož a zohraté divadlo. Tesne pred schválením asociačnej dohody v ukrajinskom parlamente Porošenko a väčšina poslancov prijali zákon o špeciálnom statuse pre Donbas. Zrejme to bola podmienka Európskej únie, aby ukázala, ako podporuje územnú celistvosť a jednotu ,,novej“ Ukrajiny. A potom, 16. septembra 2014, Verchovna rada Ukrajiny a Európsky parlament narýchlo ratifikovali asociačnú zmluvu Ukrajiny s EÚ. Ukrajinci ju schválili dopoludnia, Európania popoludní. Čo na tom, že 26. októbra budú na Ukrajine predčasné voľby. Medzitým už prezident Porošenko poprel, že by Donbas získal špeciálny status. A Kyjev aj Brusel vyhoveli ruskej požiadavke, aby ekonomická časť asociačnej zmluvy začala platiť až od 1. januára 2016. Keď Rusko v novembri 2013 navrhlo rokovania na úrovni Rusko-Ukrajina-EÚ ohľadne tejto zmluvy, keďže Ukrajina nebola pripravená na vystúpenie zo zóny voľného obchodu s Ruskom, Brusel ani ,,revolučný Kyjev“ nesúhlasili s týmto návrhom. Musel však prejsť takmer rok a musela sa rozbiť Ukrajina. Pomohlo to Rusku alebo Európskej únie?   
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Slovensko čaká dvetisíc  stavieb
,,Žiaľ, ,,nad vodou” nás stále viac držia peniaze z európskych fondov ako zo štátneho rozpočtu. U mnohých politikov mi chýba hlbšie vnímanie povodňového rizika,” konštatuje Marián Supek, generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.
 
Komentár
Plynová bieda či sláva Ukrajiny?
Aj keď Ukrajina nevládze či nechce splácať svoj dlh ruskému Gazpromu, politicky presadzuje diverzifikáciu nákupu a dodávok plynu z iných štátov Európskej únie.
 
Bez komentára
Poslovenčí Hlinkov pamätník Bratislavu?
Politickým úsilím takmer zabudnutého ,,Otca slovenského národa“ bolo uplatnenie prirodzeného práva Slovákov na ich samostatný politický, kultúrny, náboženský a hospodársky rozvoj.
 
Fotoreport
Etnodedina Solaris
Reprezentuje jedinečnú atrakciu chorvátskej turistickej ponuky v blízkosti Šibenika.
 
Report
Sila Európy je v turizme
Chorvátsku sa podarilo otvoriť stály medziparlamentný dialóg o udržateľnosti rozvoja cestovného ruchu v Európskej únii.
 
Interview
Výzvy pre kultúrny turizmus
,,Kultúrne dedičstvo našich predkov musíme pretaviť do vitálnej funkcie, aby sa opäť stalo súčasťou našej identity,“ zdôrazňuje Jasen Mesić, chorvátsky politik a národný poslanec.
 
Zaujalo nás
Studená vojna NSA
Americká Národná bezpečnostná agentúra a jej partneri zvyšujú agresivitu svojich špionážnych signálnych operácií voči Rusku a Číne.    
 
Justícia
Prezident Kiska čelí prvej sťažnosti
Konal pri odvolaní členky súdnej rady svojvoľne? Prečo vo svojom rozhodnutí neuviedol dôvody? Zasiahol nekompetentne do nezávislosti súdnej rady?
 
Anketa
Čo si myslíte o sankciách proti Rusku a odvetných sankciách Ruska voči EÚ a USA? Sú spravodlivé?
 
Zahraničie
Beda opozícii, vivat totalite!
V Charkove vládne policajný teror a ukrajinská tajná služba SBU. Bití, mučení, zmrzačení a väznení sú mnohí ruskí aj ukrajinskí aktivisti, ktorí nesúhlasia s novým kyjevským režimom.  
 
Duchovné slovko
,,Poslaním človeka na zemi nie je len naplniť určitý čas, ale ukazovať, svedčiť a pomáhať druhým,“ zamýšľa sa Radoslav Lojan, rímskokatolícky kňaz.  
 
Reflexie
Vedia Slováci, čo 29. augusta oslavujú?
Cieľmi ,,Slovenského národného povstania“ bolo obnoviť Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu a vrátiť Slovensko pod boľševickú vládu v Prahe,“ zamýšľa sa historik M.S. Ďurica.  
 
Charita
Inštitút NAPS oslávil desiate narodeniny
Tradičný ekumenický koncert sakrálnych spevov na podporu medzináboženského dialógu sa presunul z východného Slovenska do Bratislavy.
 
Kultúra
V jeho hrdle znie lyrický barytón
,,Usilujem sa o to, aby ma publikum aj naďalej akceptovalo ako koncertného umelca na slušnej úrovni,“ vyznáva sa barytonista Martin Babjak.
 
História
Nedocenený národný buditeľ
Životom ťažko skúšaný Gašpar Fejérpataky - Belopotocký bol priekopníkom slovenského ochotníckeho divadla, kníhkupeckého a vydavateľského života v Rakúsko-Uhorsku.       
 
Umenie
Stavia babylonské veže
„Vo svojich obrazoch rád staviam na nohy doráňané korpusy, zaujímajú ma aj ľudské tiene a ich spojitosť so svetlom. Ľudská figúra sa dá vynásobiť i deliť,“ tvrdí akademický maliar Ivan Pavle.  
 
Šport
Brazília nemala dirigenta hry
,,Dnes je futbal o efektivite. Náš bol krajší, slobodnejší, menej prešpekulovaný a menej taktický,” hovorí Carlos Alberto Torres, legenda brazílskeho a svetového futbalu.