Január 2014

Janukovyč odrazil útok opozície a tlak barónky Ashtonovej
Necítia sa ako outsideri
Ako funguje ,,svetové kasíno“?
Potulky po chorvátskej Istrii (5.časť)
Eufraziova bazilika
Lyžiarsky hit v Bulharsku
Tekutý medzimurský delikates
Antiruská skladačka
Zachráňte Ukrajinu!
Chce IKEA vygumovať otcov?
Vrcholné dielo protikresťanskej propagandy
Francúzsko padá na kolená
Euroázijská integrácia v roku 2013
Aké je čínske súdnictvo?
Jednota milovníkov národa
Aká má byť hudba v kostoloch?
Miniatúrne fantázie Ranky Čabrinovićovej
Po rokoch na Slovensku

Editorial
Janukovyč odrazil útok opozície a tlak barónky Ashtonovej
Viktor Janukovyč, dlhoročný ukrajinský politik, trojnásobný premiér a bývalý gubernátor Doneckej oblasti, čelí najťažšej politickej kríze na Ukrajine a vo svojej kariére. Prakticky od tzv. Oranžovej revolúcie v novembri 2004 zápasí prevažne s tými istými politickými súpermi a kritikmi. Aj témy tvrdého politického zápasu sú takmer rovnaké. A tak Ukrajinu už 10 rokov traumatizujú dve kľúčové otázky: zostane jednotným štátom alebo sa postupne rozpadne? Do ktorého integračného zoskupenia sa začlení, vyberie si konečne Západ a Európsku úniu alebo neodolá Rusku a novej Euroázijskej únii?
Zdravý rozum hovorí, že druhý najväčší štát v Európe by mal naďalej zostať neutrálny a mal by spolupracovať aj s Európskou úniou aj s Ruskom. Minimálne ako korektný a spoľahlivý hospodársky partner. Kto si však dnes želá takúto nezávislú a suverénnu Ukrajinu viac? Európska únia, ktorá chce postupne pohltiť celý Balkán a aj Ukrajinu, či Rusko, ktoré vníma Ukrajinu ako svojho prirodzeného ,,slovanského brata a spojenca“?  Inými slovami, Ukrajina je pre Rusko to, čo je Kanada pre USA alebo Rakúsko pre Nemecko. Čo chcú však samotní Ukrajinci či národy, ktoré žijú na území Ukrajiny? Určite sa zhodneme v tom, že chcú žiť v mieri a v stabilnom politickom aj hospodárskom prostredí, ktoré im zabezpečí primeranú životnú úroveň, rozvoj a perspektívu. A chcú to bez rozdielu na to, či žijú na Kryme, na západnej či východnej Ukrajine.
Myslím si, že súčasné vedenie EÚ, ale aj Poľsko, Maďarsko a Rumunsko, by mali dať Ukrajine pokoj. Mali by sa prestať miešať do jej vnútorných záležitostí a nemali by v nej vytvárať svoje piate kolóny, politické, hospodárske a občianske štruktúry.  Mali by prestať radiť Ukrajine čo je pre ňu dobré a zlé, čo je a nie je demokratické. Tieto štáty majú dosť problémov sami so sebou, aj s demokraciou a s rešpektovaním medzinárodného práva, ľudských a občianskych práv. Ak chce napríklad Európska únia pomôcť Ukrajine, mala by otvoriť svoj trh pre ukrajinské priemyselné a poľnohospodárske výrobky. Tak ako to robí Rusko a iné štáty  Spoločenstva nezávislých štátov. Má však EÚ o tieto výrobky záujem? Chce ich vôbec? Ak áno, budú chutiť napríklad Nemcom, Rakúšanom a Francúzom, keď im nechutia ani ,,poeurópštené“ a štandardizované české, maďarské, poľské a slovenské výrobky?
Namiesto konštruktívnej debaty o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Ukrajinou počúvame iba reči o akejsi možnej finačnej pomoci Ukrajine. Ale s podmienkou a tlakom barónky Ashtonovej na vytvorenie prechodnej či úradníckej ukrajinskej vlády. Má nahradiť vládu, ktorá vznikla po demokratických voľbách v októbri 2012. Kto však barónke schválil takúto požiadavku v Bruseli? Nespomínam si, že by o nej hovorili premiéri či prezidenti členských krajín EÚ, respektíve ministri zahraničných vecí. Alebo kto mlčí, ten svedčí?  
Jej požiadavka je tak zatiaľ vrcholom pomoci, ktorú prišla do Kyjeva demonštrovať. Potvrdila tak, že končiace vedenie EÚ nemá žiadny reálny a koncepčný Marshalov plán pre Ukrajinu. Nezodpovedne a jednostranne sa radšej postavilo na stranu zúfalej a nejednotnej opozície, ktorú musí dirigovať a usmerňovať, pretože nevie, čo má robiť. A pritom dobre vie, že aj Vitalij Kličko aj Arsenij Jaceňuk musia rešpektovať ukrajinskú ústavu a zákony demokratickej Ukrajiny, nielen prezident, vláda a gubernátori. A podobne aj bezdomovci a nezamestnaní, ktorí sa nasťahovali do stanov na kyjevské Námestie víťazstva, kde majú aspoň teplú stravu. Keďže však opoziční lídri nevedia získať podporu a väčšinu v parlamente, kričia a vyhrážajú sa, organizujú ,,pokojné demonštrácie“ s vyzbrojenými demonštrantami a prezidentovi kladú ultimatívne požiadavky. Navrhujú predčasné parlamentné a prezidentské voľby, potom žiadajú demisiu prezidenta a dávajú mu „ešte dva dni a potom zažije peklo“, len aby nad ním zvíťazili nedemokratickým a protiústavným spôsobom. A tak, okrem „pouličného boja s policajtami“ a protizákonným obsadzovaním budov ministerstiev a oblastných rád v mestách na západnej Ukrajine, nedosiahli žiadne výraznejšie výsledky. Samozrejme, ak nerátame hospodárske škody, desiatky zranených policajtov a demonštrantov, respektíve smrť niekoľkých radikálnych ,,bojovníkov za slobodu“ na kyjevských barikádach (medzi nimi jedného Bielorusa a Arména z Náhorného Karabachu). Európska únia ani Európsky parlament ich za to ale neodsúdili ani nekritizovali. Zodpovednosť za celý cirkus, násilnosti a smrť prisúdili vláde a prezidentovi, ktorý pôvodne navrhol, aby sa odložilo parafovanie asociačnej dohody s EÚ na neskoršie obdobie.       
Ukrajine a mieru v nej určite nepomôže ani novodobá ukrajinizácia, ,,derusifikácia
ani deputinizácia“, ako to požaduje Oleh Tjahnybok, tretí opozičný líder a vodca
ukrajinského nacionalistického hnutia Sloboda. Chce obnoviť Ukrajinu ako ,,jadrovú
veľmoc“ a navždy ju zbaviť „ruskej aj poľskej závislosti“. Vidí Ukrajinu v EÚ, ale nie v NATO a pod židovským vplyvom. Až do konca januára 2013 ho vedenie EÚ vnímalo ako súčasť ,,opozičnej trojky“, ktorá bojuje za Asociačnú dohodu a ,,európsku Ukrajinu.“ Najnovšie uznesenie Európskeho parlamentu mu však dáva jasne najavo, že s ním Brusel ďalej neráta. ,,Európsky parlament vyjadruje znepokojenie nad rastúcim vplyvom na Euromajdan a jeho kontrolou zo strany extrémne nacionalistickej a šovinistickej strany Sloboda, ktorá sa nikdy nedištancovala od historického dedičstva Ukrajinskej povstaleckej armády, zodpovednej za masové vraždy Poliakov, Židov, Čechov, Slovákov, Maďarov a Arménov v rokoch 1943 až 1947. Domnieva sa, že politická platforma Slobody je v rozpore so základnými európskymi hodnotami úcty k ľuďom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo presvedčenie.”
Zdá sa, že jeho pochody ulicami Kyjeva a iných miest na západnej Ukrajine už splnili svoju historickú úlohu v rámci súčasnej destabilizácie a radikalizácie pomerov na Ukrajine. V hre ešte zostáva ďalší politický extrémista - Vitalij Kličko a jeho nezmyselné politické údery hore - dole. Prezidentovi ani vláde zatiaľ k.o. neuštedril, pretože na to nemá intelektuálny potenciál. Vie iba hovoriť naučené frázy a to, čo mu dajú prečítať. Dá sa preto očakávať, že ho po istom vytriezvení v EÚ a v USA nahradí na poste lídra opozície či kandidáta na prezidenta Arsenij Jaceňuk, umiernenejší a zákulisný hráč, nástupca Júlie Tymošenkovej.
V hre o premiérske kreslo bol aj vo februári 2010, keď ho v rámci trojice kandidátov navrholala Verchovná rada (parlament) novozvolenému prezidentovi Janukovyčovi. Prezident si vtedy vybral Mykolu Aznarova. Začiatkom januára 2014, tesne pred Aznarovou demisiou v záujme vyriešenia krízy a zachovania celistvosti Ukrajiny, prezident ponúkol post premiéra Jaceňukovi. Ten to rázne odmietol. Neskôr však zmenil názor, samozrejme po konzultáciách s lídrami EÚ. Oznámil, že ponuku byť premiérom by prijal len vtedy, ak by boli následne vymenení všetci ministri a nahradení opozičnými nominantami. Janukovyč takúto podmienku neprijal. A 28.januára 2014 svojim dekrétom vymenoval Serhija Arbuzova za uradujúceho premiéra ukrajinskej vlády. Ten ešte v polovici decembra 2013, ako vicepremiér, oznámil, že Ukrajina čoskoro podpíše  asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode s EÚ, ale s prihliadnutím na strategické záujmy Ukrajiny. Loptička sa tak vrátila tam, kde bola pred summitom o východnom partnerstve EÚ vo Vilňuse. Vtedy prezident Janukovyč navrhol, aby sa ukrajinská integrácia do EÚ riešila na úrovni EÚ-Ukrajina-Rusko. Škoda ľudských životov a stratených troch mesiacov. Kedy ukrajinská opozícia, EÚ a USA prevezmú zodpovednosť za cirkus, ktorý spôsobili a podporovali?
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Necítia sa ako outsideri
,,Potrebujeme viac a nie menej Európy. Verím, že EÚ bude úspešná len vtedy, ak budú úspešní aj všetci jej členovia,“ zamýšľa sa Ivo Josipović, prezident Chorvátskej republiky.
 
Zaujalo nás
Ako funguje ,,svetové kasíno“?
Globálny sociálny parazitizmus oslavuje storočnicu. Federálny rezervný systém USA pracuje ako vysávač svetových zdrojov pre tzv. Zlatú miliardu.  
 
Fotoreport
Potulky po chorvátskej Istrii (5.časť)
Eufraziova bazilika
Je dominantou a vyhľadávanou atrakciou Poreča. Jeho historické centrum a promenádu zdobia unikátne antické a ranokresťanské kultúrne i staviteľské pamiatky.   
 
Reportáž
Lyžiarsky hit v Bulharsku
Stredisko Bansko pod Pirinom ponúka typickú balkánsku architektúru, kultúru a gastronómiu, výborné svahy, wellness aj nočnú zábavu. A úspešne konkuruje alpským strediskám.    
 
Investstory
Tekutý medzimurský delikates
Je ním stopercentne čistý, prírodný a nerafinovaný tekvicový olej z Čakoveckých mlynov, a.s., ktorý by mohol obohatiť aj slovenský trh. Má výborné preventívne vlastnosti a blahodarné účinky na ľudský organizmus.
 
Názor
Antiruská skladačka
,,Vďaka Bohu, že Rusko nemá svoju Halič, odkiaľ by bolo možné dovážať celé bandy lacných zločincov a fašistov rôzneho druhu,“ píše Vladimír Jevgenievič Chomiakov, spolupredseda ruskej Veľkej vlasteneckej strany.
 
Bez komentára
Zachráňte Ukrajinu!
Marián Kotleba, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, vyzýva ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, aby neustúpil.
 
Chce IKEA vygumovať otcov?
Aliancia za rodinu požaduje od známej švédskej spoločnosti verejné ospravedlnenie za to, že propaguje ochudobnenie dieťaťa o otcovskú lásku a starostlivosť.  
 
Reflexie
Vrcholné dielo protikresťanskej propagandy
Je ním akési zlé svedomie v kresťanoch a najmä v katolíkoch. Podľa profesora Léa Moulina propaganda do nich vštiepila neistotu, ak nie priam hanbu za ich dejiny.
 
Zahraničie
Francúzsko padá na kolená
Ničia ho vysoký štátny dlh, nové dane a sociálne dávky. Zachrániť ho chce populárna Marine le Penová, ktorá chce referendum o vystúpení krajiny z NATO aj z Európskej únie.  
 
Euroázijská únia
Euroázijská integrácia v roku 2013
Dohody medzi Ruskom a Ukrajinou dláždia cestu k užšej spolupráci medzi Kyjevom a vznikajúcou Euroázijskou hospodárskou úniou. Ukrajine to umožní oživiť celý rad high-tech odvetví hospodárstva.
 
Justícia
Aké je čínske súdnictvo?
Sudcovia až  90%  súdnych rozhodnutí napíšu pred uplynutím zákonnej lehoty. Využívajú už štvrtú generáciu elektronizácie, ktorá umožňuje on-line prenosy zo súdnych pojednávaní cez internet.
 
Anketa
Potrebuje Slovensko referendum o zákaze manželstiev párov rovnakého pohlavia? Alebo potrebuje zákon, ktorý zrovnoprávni alternatívy voči manželskému zväzku medzi mužom a ženou?
 
História
Jednota milovníkov národa
V tomto roku si pripomíname 170. výročie založenia spolku Tatrín. Aj keď existoval krátko, položil základy zjednotenia a spolupráce slovenskej evanjelickej a katolíckej inteligencie. Jeho základným cieľom bolo vzbudzovať, udržiavať a rozširovať duchovný život na Slovensku.  
 
Kultúra
Aká má byť hudba v kostoloch?
,,Ak nebudú v cirkvi akceptovaní odborníci, bude ohrozený organ ako liturgický aj koncertný nástroj,“ zamýšľa sa profesor Ján Vladimír Michalko, kantor a profesionálny organista.
 
Umenie
Miniatúrne fantázie Ranky Čabrinovićovej
Celý svoj život spojila s povolaním filmovej výtvarníčky, neskôr maliarky, konzervátorky a reštaurátorky umeleckých a sakrálnych diel. Jej najčastejšími motívmi sú kvety, krajinky a príroda v Bosne a Hercegovine.
 
Šport
Po rokoch na Slovensku
„Ak by som mala taký servis ako Serena Williamsová, tak hrám tenis stále,“ tvrdí Martina Hingisová.