Apríl 2015

Kam sa stratil spoločný európsky dom?
Štrajková pohotovosť pokračuje
Slavónsky antistresový raj
Zabudnuté východisko pre Slovákov
Kríza medzi pánom a vazalom
Zradí Mario Draghi Európu?
Rozhodovacia (ne)činnosť odvolacích súdov
Košice ocenili prácu soroptimistiek
Nová pravica a náboženstvo (2. časť)
Iný pohľad na históriu Slovenska
Zmenil Rusko na veľmoc
Večer plný umenia
Oľúbený filmový advokát
Zapredal dušu ,,práci s perom“
Básnik farieb
Futbalový rekordér

Editorial
Kam sa stratil spoločný európsky dom?
Spomínate si ešte na tie vzletné slogany a prejavy o tom, ako budeme v rámci slobodnej Európskej únie budovať jeden spoločný európsky dom a spoločnú Európu? Zjednotení na spoločne zdieľaných hodnotách, spoločnej histórii a kultúre. A na prosperujúcej európskej budúcnosti, ktorá nám zabezpečí mier a stabilitu...
Na túto perspektívnu víziu pod taktovkou Romana Prodiho a čiastočne aj Josého Barossa naivne naleteli aj štáty v strednej a vo východnej Európe, o ktorých sa rozšírila Európska únia v rokoch 2004 a 2007. Týmto cieľom horlivo a nezodpovedne obetovali takmer všetko, najmä svoju politickú a hospodársku suverenitu a nezávislosť. Vzdali sa ich v prospech ,,spoločnej Európy“, ktorá sa však po historickom rozšírení niekam vyparila a netransformovala sa do očakávanej federácie či konfederácie národných štátov. Ale iba na akýsi hybrid - ,,eurozónu“ a ,,zvyšok“, na negatívne plody Lisabonskej zmluvy. Ako si ešte dobre pamätáme, pôvodne mala zreformovať EÚ, vdýchnuť jej nový život, zachrániť ju od hospodárskej krízy, urobiť ju akčnejšou, jednotnejšoj a najmä konkurencieschopnejšou voči Amerike a Ázii, respektíve Rusku a SNŠ. A európske inštitúcie a Brusel mala dokonca viac priblížiť k občanom. K tým európskym občanom, ktorí už 7 rokov čakajú na hospodársky zázrak a rast v EÚ. K tým občanom, ktorých trápi ,,nezrozumiteľnosť“ byrokracie a európskej politiky, aby zvýšili ich dlhodobo nízku účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jedinej inštitúcie, ktorá sa vytvára na základe výsledkov slobodných a priamych volieb.
Zásluhou Lisabonskej zmluvy sa od roku 2009 nebuduje federálna či konfederatívna EÚ, ale centralistická moc Európskej komisie a jej úradníkov, Európskej centrálnej banky a ďalších európskych inštitúcií. Partnerský či rovnoprávny vzťah medzi Bruselom a národnými vládami je iluzórny. Nahradil ju riadený diktát cez smernice či nariadenia (lobistov), ktoré sú národné vlády povinné zapracovať do tzv. národnej legislatívy. A častokrát bez väčšej diskusie a pod hrozbami sankcií. Lisabonská zmluva, ktorú splodila finančná a hospodárska kríza v USA, takto paradoxne zastavila proces prehlbovania integrácie štátov a občanov v Európskej únii. A po šiestich rokoch  rokoch je zdrojom pokračujúcej krízy v EÚ a narastajúceho odporu v členských štátoch zo strany národných vlád aj občanov. Posilňovanie centralizmu lezie na nervy nielen iba Britom a Grékom, ale už aj Maďarom, Francúzom, Rakúšanom, Nemcom, Fínom a Španielom. Veď namiesto diskusií o harmonizácii (zjednocovaní) napríklad ceny práce, platov, dôchodkov, životných nákladov, daní, ktorá by pomohla znižovať regionálne či medzištátne rozdiely, sa hovorí radšej o skoncovaní nadvlády Bruselu a ECB. Proces federalizácie EÚ sa dotiahol iba na úroveň bankovej a fiškálnej únie pod taktovkou Európskej centrálnej banky, ale iba v rámci eurozóny, nie celej EÚ. Nadiktované reštriktívne opatrenia, večná bitka o peniaze a eurofondy, boj proti korupcii a za spravodlivé prerozdeľovanie daní začali dokonca ohrozovať nielen integritu medzi ,,eurozónou a zvyškom“ v Európskej únii, ale aj jednotlivé členské štáty. Najvypuklejším príkladom je prehlbujúca sa kríza v hospodárskej a politickej únii v rámci Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Škótsko a Wales chcú viac politickej a hospodárskej suverenity od Londýna. Chytrí Angličania síce hovoria o akceptovaní škótskych a waleských požiadaviek, ale celý problém chcú prekričať a zastaviť tzv. referendom o ďalšom zotrvaní Británie v EÚ. Zdá sa však, že Škótom aj Walešanom je bližšia vlastná košeľa ako britský či bruselský kabát. Podobne to buble aj v Spolkovej republike Nemecko, kde s politikou Angely Merkelovej a s bruselským centralizmom sú najmenej spokojní Bavorčania. A takto by sme mohli pokračovať ďalej - s nespokojnými Katalánčanmi, Korzičanmi, Baskami...
Máme však aj iný jednoduchší príklad. Logika budovania spoločného európskeho domu hovorí aj o potrebe mať jeden integrujúci či spoločný jazyk, s ktorým sa na celom území Európskej únie dohovorí každý jej občan v súkromnom i v úradnom styku. Tento jazyk by sa mal učiť povinne už od základnej školy a v každom členskom štáte, samozrejme popri národnom jazyku, ktorý by bol prvým úradným jazykom v danom štáte. Je však o túto tému vôbec záujem v bruselskej centrále a v členských štátoch? Asi veľmi nie, keďže sa viac hovorí a píše o menšinových či ohrozených jazykoch, ktoré treba v národných štátoch podporovať a ochraňovať. Samozrejme aj z európskych peňazí a fondov.
Hlavnou témou Európskej únie by sa mala stať otázka, či sa dokáže alebo nedokáže zmeniť na štát v podobe federálnej alebo konfederatívnej únie s jednou federálnou vládou a federálnym parlamentom. Alebo otázka jej rozpadu, aby finančne ďalej nezaťažovala členské štáty a oslobodila ich od povinnej uniformity a jednoty. Zdá sa však, že takáto debata je v nedohľadne asi tak ako debata o ochrane, podpore a rozvoji spoločnej európskej kultúry a civilizácie, o ktorej chce diskutovať iba tzv. krajná pravica.  
Súčasná Európska únia určite potrebuje dôsledný audit a sebareflexiu. Čelí vnútornému separatizmu a chaosu. Určite musí obnoviť svoju schopnosť hovoriť pravdu a naučiť sa ju hovoriť. Stráca sa v nej zdravý rozum a zamotala sa do spleti rôznych teórií a neprehliadných politík, ktoré slúžia menšinám menšín a nie väčšine. Odtrhla sa od ľudí a nie je schopná riešiť ich každodenný život. Naopak, komplikuje im ho. Správa sa ako drahá a dobre platená prostitútka, ktorá sa na druhej strane štedro rozdáva každému prisťahovalcovi z Afriky a z Ázie, sociálnym parazitom, takmer každej sexuálnej, rodovej či náboženskej skupine. Samozrejme na úkor daňových poplatníkov. Prestala slúžiť občanom, reprezentuje nástroj moci a nadvlády nad národnými vládami, nad spoločným trhom a životným priestorom pre 500 miliónov ľudí. Z nich už takmer 30 % žije na hranici biedy a chudoby. Raz ročne síce oslavuje svoj Deň Európy, ale jej mnohí občania žijú v mentálej a duchovnej klietke, v ktorej sa nepíšu a nespievajú ódy na radosť a krásu zo života, na Európu, ale na samovraždy, vzbury, peklo, hádky, underground či halucinácie. Jej multikulturalizmus skončil skôr než sa zbavil svojich utopistických plienok. Proklamovaná sila v jej kultúrnej rôznorodosti je v skutočnosti sila jej kultúrneho a civilizačného úpadku a rozkladu. Bojí sa svojho kultúrneho a historického dedičstva. Neodolala ani potravinovému terorizmu, ani zvyšovaniu neplodnosti a starnutiu.
A takúto nemastnú-neslanú EÚ nemá zachrániť reforma, ale nová dohoda s USA o vytvorení spoločného trhu (TTIP). Tento spoločný trh vraj pomôže aj farmárom, malému a strednému podnikaniu v EÚ, oživí podnikanie a zvýši zamestnanosť... Toto hovorí a sľubuje oficiálna propaganda. Čosi podobné sa hovorilo a sľubovalo v čase, keď Slovensko a ďalšie štáty v strednej Európe a v Pobaltí neboli členmi EÚ. Vtedy sa vymyslelo postupné rozširovanie EÚ na východ a budovanie spoločného európskeho domu. Západná Európa (EHS) vtedy prežívala hospodársku krízu a potrebovala prežiť. Prežila na úkor strednej a juhovýchodnej Európy, ktorú zaplavila svojími investíciami, technológiami, bankami, privatizačnými scenármi, tovarom, aj zbraňami v bývalej Juhoslávii. Takto ju však de facto postupne kolonizovala a podmanila si ju svojim myslením, politikou, pravidlami hry a kultúrou. Západ vtedy zmenil EHS na EÚ a hospodársky podmaneným štátom nadiktoval podmienky pre pridružené a riadne členstvo vo svojom ,,prestížnom klube“. Úspešne prenikol na trhy bývalého Sovietskeho zväzu. Niečo podobné sa môže stať aj v prípade integrácie EÚ s USA cez spoločný trh, obchod a investície.  Američania potrebujú zachrániť svoj nekrytý dolár a znížiť negatívnu obchodnú bilanciu s EÚ. V rámci svojho hospodárskeho prežitia však potrebujú pretrhnúť prirodzenú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom a postupne izolovať EÚ od Ruska (jeho plynu a ropy) a Euroázijskej únie. Musia oslabiť nielen Rusko, ale aj nehomogénnu Európsku úniu a jej eurozónu, aby si ju neskôr podmanili. Aj preto je možno silný spoločný európsky dom stále iba fikciou.     
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Štrajková pohotovosť pokračuje
,,V hre je zavedenie špecifickej platovej tarify a mzdový presun zamestnancov justície pod správu ministerstva spravodlivosti. Až 8 platových tried je pod hranicou minimálnej mzdy,“ hovorí Pavol Uhrík, člen predsedníctva Odborového zväzu justície Slovenskej republiky.
 
Fotoreport
Slavónsky antistresový raj
Obnovená dedina Stará Kapela očakáva nielen slovenských turistov, ale aj pútnikov, ktorí cestujú cez Maďarsko a východné Chorvátsko do Medžugorja v Bosne a Hercegovine.
 
Bez komentára
Zabudnuté východisko pre Slovákov
Kam sa stratila schopnosť poznávať a viesť svet nie rozumom, ktorý baží po peniazoch, ale okom srdca, ktoré je z iného sveta, ako je mamona?
 
Zaujalo nás
Kríza medzi pánom a vazalom
Nemecká spravodajská služba sa rozhodla, že bude mlčať. A pokračovala v sledovaní objektov, ktoré jej určila americká NSA.   
 
Názor
Zradí Mario Draghi Európu?
,,Ak sa podpíše dohoda o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií medzi EÚ a USA, Európa navždy stratí

svoju finančnú a menovú suverenitu,“ tvrdí ruský ekonóm Valentin Katasonov
 
Justícia
Rozhodovacia (ne)činnosť odvolacích súdov
,,V rozhodnutí by mali uviesť, v čom prvostupňový súd pochybil, ako má ďalej konať, ktoré dôkazy by mal prípadne znova vykonať, doplniť a akým spôsobom,“ komentuje sudca Pavol Tomáš.   
 
Anketa
Európski ľudovci žiadajú, aby sa EÚ začala pripravovať na vojnu s Ruskom, ktoré chce údajne zničiť NATO a EÚ. Čo si myslíte o tejto požiadavke?
 
Charita
Košice ocenili prácu soroptimistiek
 
Reflexie
Nová pravica a náboženstvo (2. časť)
,,Všetky snahy nahradiť Boha viedli k povýšeniu ľudskej vôle na božskú, čo malo za následok iba potoky krvi,“ píše filozof Ján Litecký - Šveda.
 
Sonda
Iný pohľad na históriu Slovenska
,, V rámci kultu J. A. Komenského nám bolo úplne zamlčované, že bol Maďar menom Szeges János, ktorý emigroval na Moravu,“ konštatuje historik Milan Ďurica.   
 
História
Zmenil Rusko na veľmoc  
Ruský ,,cár pravdy“ rozprášil Zlatú hordu a obsadil Sibír, ale k svojmu cárstvu nedokázal pripojiť pobrežie Baltického mora.      
Aukcia
Večer plný umenia
Exkluzívna aukcia výtvarného umenia v rámci spomienky na majstra Milana Laluhu pod záštitou občianskeho združenia PATRIOT - Klub východniarov.
 
 
Svet šoubiznisu
Obľúbený filmový advokát
„Detská schopnosť pozerať sa na svet ako keby ho videli po prvýkrát, vracia veciam hodnotu a zmysel,“ zamýšľa sa Matthew McConaughey nad filmom Interstellar.
 
Kultúra
Zapredal dušu ,,práci s perom“
,,Ocenenia možno človeka potešia a povzbudia. Ale len hlupák ich preceňuje a chváli sa s nimi,“ tvrdí Emil Benčík, novinár a spisovateľ.
 
Umenie
Básnik farieb
V rôznorodosti výtvarných prejavov Michala Tótha, spontánnych i lacno imitujúcich, vidíme obrazy, ktoré stvárňujú svet okolo nás v ich integrite, celistvosti a senzuálnej realite.
 
Šport
Futbalový rekordér
,,Nemecko je najlepším turnajovým tímom na svetových šampionátoch v posledných desaťročiach,“ zdôrazňuje  Lothar Matthäus, držiteľ Zlatej lopty z rolu 1990.