Úvod    Archív čísiel    2015    Február/Marec 2015

Február/Marec 2015

Ako Rusko ohrozuje Slovensko a NATO?
Aký bude Kiskov reparát?
Druhý príchod Christa a Apokalypsa?
Prezident Kiska mlčí
Poklad macedónskej antiky
Kolomojsky sa chystá zničiť Ukrajinu
Charitatívne menu pre ,,tábor na dožitie“
Kristocentrista a majster slova
Čaká Vojvodinu vojna?
Prioritou Gruzínska je EÚ
Nová pravica a náboženstvo (1. časť)
Najslávnejší karibský pirát
Nezlomný bežec i zajatec
Cyrano analytického herectva
Abstraktné kompozičné hry
Spravodlivý trest či protekčný väzeň?

Editorial
Ako Rusko ohrozuje Slovensko a NATO?
Slovensko by malo byť neutrálne a malo by vystúpiť z NATO. Táto aliancia dlhodobo nepresadzuje mierové riešenie sporov v duchu Charty OSN. Naopak, zamotáva sa čoraz viac do geopolitických hier USA a začína ohrozovať aj bezpečnosť občanov Slovenska. Ako? Pripravuje ich na možnú vojnu proti Rusku. Z tohto pohľadu nie je dôležité hovoriť iba o budovaní či nebudovaní tzv. logistických centier a vojenských základní NATO na území Slovenska. Oveľa dôležitejšie je opýtať sa ministra obrany Martina Glváča a prezidenta Andreja Kisku, či súčasné Rusko ohrozuje Slovensko a bezpečnosť ďalších európskych členských štátov Severoatlantickej aliancie. Ak ohrozuje, mali by povedať ako. A v tejto súvislosti vysvetliť, či vojenské základne NATO na Slovensku budú v réžii iba Ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo aj v réžii napríklad americkej armády, či budú mať útočný alebo obranný charakter.   
V každom prípade, ak slovenská vláda ani prezident doteraz nedefinovali Ruskú federáciu ako nepriateľa Slovenskej republiky, je zbytočné hovoriť o nových základniach a umiestňovaní logistických centier a zahraničných vojsk na území Slovenska. Aký by mali mať zmysel? Zabezpečovať s americkými špeciálnymi jednotkami Schengenskú hranicu EÚ pred pašerákmi drog, ako nás o tom chceli dezinformovať v prípade cvičenia v Lešti? Na takýto účel stačia predsa špeciálne jednotky Policajného zboru Slovenskej republiky. Ak je však v hre možná invázia americkej armády a jednotiek NATO (vrátane slovenskej armády) na Ukrajinu, slovenskí ústavní činitelia to musia povedať národu. A požiadať ho o súhlas, inak hrozí, že Slovensko sa nedemokraticky pridá k Poľsku, Litve a Lotyšsku, kde sa už udomácnili americké jednotky.
Minister Glváč ani prezident Kiska zatiaľ nemajú odvahu o tom otvorene komunikovať so slovenskou verejnosťou, teda s občanmi. Ich nepísaným ,,hovorcami“ sú paradoxne premiér Fico a minister Lajčák, ktorí nás chcú presvedčiť o tom, že Slovensko v rámci vyriešenia krízy na Ukrajine presadzuje politický dialóg a nie vojenské riešenie. V prípade Krymu, kde sa kríza vyriešila mierovou cestou a politicky, však už hovoria o neprijateľnej ruskej anexii.
 
 
 
Tak či onak, vo vedení NATO nerozhoduje ,,slovenský názor“, ale notová osnova z Bieleho domu. Pre Slovensko je smutné a dehonestujúce, že je členom NATO bez mandátu referenda občanov, ktoré sa nekonalo. A či si to chceme alebo nechceme priznať, pre súčasné USA a velenie v NATO nie je nepriateľom číslo 1 ,,medzinárodný terorizmus a islamský radikalizmus“, ale Ruská federácia. A bola ním stále, aj počas existencie ZSSR a Varšavskej zmluvy, aj po ich zániku. Pre NATO a Američanov Rusko nikdy nebolo skutočným partnerom, pretože ho nechcú uznať a rešpektovať ako partnera. Uznať niekoho za partnera minimálne znanemá, že ho akceptujeme takého aký je. Ak by bolo Rusko naozaj partnerom pre NATO (ako ním údajne bolo za čias labilného Borisa Jeľcina), prečo sa Severoatlantická aliancia neustále rozširuje a približuje k ruským hraniciam? Ako by sa cítili Američania či Európania, keby Rusko vytvorilo novú vojenskú alianciu a začalo by ju rozširovať k hraniciam EÚ a Spojených štátov? V každom prípade, ak sa cíti byť Rusko ohrozené zo strany NATO, má plné právo rozmýšľať aj takto.
Na rozdiel od Ruska agresívna nie je ruská, ale americká zahraničná politika. Washington jednostranne uveril mýtu, že má právo hrať sa na svetového policajta a diktovať iným štátom aj bezpečnostnú a hospodársku politiku. A čo je najhoršie, v posledných desaťročiach nepresadzuje mierové, ale iba vojenské riešenie konfliktov. A funguje to jednoducho - najprv sa vymyslí nepriateľ a lož, potom sa klamstvo premení na pravdu a nebezpečenstvo pre USA a celý ,,demokratický svet“. V mene tejto pravdy a eliminácie ,,hrozby“ sa spustí diplomatický tlak na ,,spojencov“, aby ,,pravda a dôkazy“ získali medzinárodnú podporu na jediné možné riešenie - ,,vojenský zásah“ a následnú okupáciu. Zo scény už ako nepriateľ nenápadne mizne Al-Kájda, ktorú zatieňuje úspešné ťaženie inej teroristickej organizácie, ktorá vznikla z večera na ráno - Islamského štátu a to na území Iraku, ktorý od tyrana Hussajna oslobodili práve USA...
V tejto súvislosti môžeme iba ľutovať občanov USA, že vďaka nedokonalému americkému politickému systému nemôžu vážnejšie zmeniť obsah americkej zahraničnej politiky. Môžu síce protestovať pred Bielym domom proti vojne a prezidentovi, ale prakticky nedokážu nič ovplyvniť. Skutok sa totiž vykoná skôr, rýchlejšie a na základe mediálnej kampane, aby ho po ,,vytriezvení“ náhle demaskovali tie isté ,,slobodné médiá“ a povinne vyšetrila komisia Kongresu...
Aj súčasné mediálne PR (píár) bruselskej centrály NATO postupuje rovnako. Ako príklad stačí uviesť Ukrajinu. Pre verejnosť nemá byť podstatná pravda o tom, že tam ,,ktosi“ s podporou USA a EÚ zorganizoval štátny ozbrojený prevrat za minimálne 5 mld dolárov, ale klamstvo, že Ukrajinu napadli Rusi a preto je potrebné jej vojensky pomôcť. Nie priamo, keďže dôkazy o ruskej agresii opäť chýbajú, ale sofistikovane. Šéf NATO najprv vyhlási, že aliancia musí ,,čeliť“ novej bezpečnostnej situácii vo svojom okolí a zabrániť Rusku, aby napadlo pobaltské štáty... Prečo by ich malo napadnúť a odkiaľ – z Kaliningradskej oblasti? Aj keď Ukrajina nie je členom NATO, na jeho summite v Bruseli zaznie jednoznačne, že aliancia musí posilniť svoju ,,kolektívnu obranu“, zvýšiť výdavky na zbrojenie a hľadať spôsob vojenskej a technickej pomoci Ukrajine. Medzitým sa v Poľsku, v Litve a v Lotyšsku umiestnia americkí výsadkári, špeciálne jednotky a tanky, ktoré majú zabrániť ruskému útoku. Neskôr sa časť vojakov presunie na západnú Ukrajinu (do Ľvova), kde už cvičia a technicky pomáhajú ,,zle vyzbrojenej“ ukrajinskej armáde.
V médiách ani vo vyhláseniach politikov už ale nezaznie informácia, dokedy budú títo ,,vojenskí poradcovia“ pomáhať a trénovať na území Ukrajiny. Pritom je každému jasné, že NATO sa jednoznačne postavilo na stranu novej ukrajinskej moci, aby ,,podporilo“ jej cestu do EÚ a možnú konfrontáciu s Ruskom. Do éteru sa takisto vypustí informácia, ako ruské vojenské letectvo intenzívne narúša a testuje vzdušný priestor niektorých členských štátov NATO, ale zabudne sa už upresniť, či ide o odvetné kroky za narušovanie ruského vzdušného priestoru letectvom krajín NATO. Samozrejme, výsledkom má byť pocit ohrozenia a strach z Ruska a následný tlak verejnosti na ďalšie opatrenia proti Putinovi.  
Neúprimnosť a nejednoznačnosť oficiálnej slovenskej politiky voči Rusku, NATO a EÚ (USA) škodí Slovensku a jeho občanom. Nemožno sedieť rovnako a naraz na dvoch či troch stoličkách. Súčasný vývoj v EÚ a v NATO, kde sa naďalej prehlbuje názorový rozkol v otázke spolupráce či konfliktu s Ruskom, umožňuje Slovensku, aby sa vymanilo z područia slepej poslušnosti a jasne povedalo, ktorú pravdu a ktoré hodnoty bude obhajovať. Malo by byť natoľko hrdé a morálne silné, že ich dokáže obhajovať aj za cenu vystúpenia z NATO a aj z Európskej únie, ak bude pokračovať jej neobjektívna a škodlivá konfrontácia s Ruskom. Všetko má svoje hranice a raz sa každý pohár preleje.
Čas je neúprosný a čoskoro ukáže, či slovenská politika morálne zlyhá podobne ako v prípade nelegálneho bombardovania bývalej Juhoslávie a následnej okupácie Kosova a Metohije. Vtedy morálne zlyhala, pretože tlačila Slovensko do NATO a EÚ za každú cenu. Slepo a naivne verila, že sa dá v Európe vybudovať spoločný európsky dom na princípe trvalej mierovej spolupráce a vzájomného porozumenia všetkých štátov v Európe. Teda aj s Ruskou federáciou. Žiaľ, tento európsky sen je v protiklade s americkou politikou, ktorá nechce vidieť silnú a jednotnú Európu. Nešťastný prezident George Bush, ml. ju už kedysi rozdelil na ,,novú“ a ,,starú“. Teraz sa delí na pro-ruskú a proti-ruskú.        
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Aký bude Kiskov reparát?  
,,Ide výlučne o vyriešenie právneho problému aplikácie ústavy pri realizácii kreačnej právomoci prezidenta,“ hovorí sudca Juraj Sopoliga, sťažovateľ a opätovný kandidát na vymenovanie sudcu Ústavného súdu SR.
 
Zaujalo nás
Druhý príchod Christa a Apokalypsa?
„Keď počujete, že Rusi obsadili Krym, vedzte, že čas Mesiáša sa už začal, že jeho kroky je už počuť,“ cituje rabína dopisovateľ Haaretzu.
 
Prezident Kiska mlčí
Ján Čarnogurský mu napísal niekoľko otázok ohľadne udalostí na kyjevskom Majdane a protiústavného prevratu na Ukrajine.
 
Fotoreport
Poklad macedónskej antiky
Kresťansko-židovské Stobi bolo kedysi hlavným mesto rímskej provincie Macedonia Salutaris. Mesto zničili pohanskí Slovania.   
 
Bez komentára
Kolomojsky sa chystá zničiť Ukrajinu
Je žiarivým príkladom ,,parazita“, ktorý vysáva štátny rozpočet.
 
Investstory
Charitatívne menu pre ,,tábor na dožitie“
Autistické sviečky a pomoc RC Košice Classic pre zanedbaný hospic v Jasini, ktorý nedokázali oživiť ani súčasní lídri Zakarpatskej oblasti.
 
Úspešný
Kristocentrista a majster slova
Slovenská literárna veda ešte nesplatila svoj veľký dlh Mons. Jozefovi Tóthovi.  
 
Zahraničie
Čaká Vojvodinu vojna?
Americkí neokonzervatívci chcú vraj využiť novú chorvátsku prezidentku a tretí sektor na eskaláciu napätia.
 
Interview
Prioritou Gruzínska je EÚ
,,Moskva pripravuje anexiu Abcházska a Južného Osetska,“ konštatuje Alexander Nalbandov, gruzínsky veľvyslanec na Slovensku.
 
Anketa
Je správne, ak prezident A. Kiska a lídri EÚ spájajú svoju neúčasť v Moskve na oslavách 70. výročia oslobodenia Európy od fašizmu s tzv. anexiou Krymu?
 
Reflexie
Nová pravica a náboženstvo (1. časť)
Bol ateizmus tým najnutnejším predpokladom pre boj komunistov za ,,sociálne práva robotníkov“?
 
Svet šoubiznisu
Najslávnejší karibský pirát
,,Keď som hral Jacka Sparrowa prvýkrát, všetci si mysleli, že mi preskakuje,“ zdôrazňuje Johnny Depp.
 
História
Nezlomný bežec i zajatec
Životná dráma Louisa Zamperiniho sa začala na palube bombardéra B – 24. Prežil japonské peklo.
 
Kultúra
Cyrano analytického herectva
,,Herec má veľkú zodpovednosť voči svojmu publiku,“ tvrdí zaslúžilý umelec Igor Hrabinský.
 
Umenie
Abstraktné kompozičné hry
Najnovšie olejomaľby a akavrelové kresby Petra Cábockeho.
 
Šport
Spravodlivý trest či protekčný väzeň?
Najslávnejší juhoafrický športovec Oscar Pistorius si odpykáva trest v najhoršej väznici v Južnej Afrike.