Úvod    Archív čísiel    2015    Júl-August 2015

Júl-August 2015

Utečenci či organizovaný obchod s ľuďmi?
Zruší veľkokapitál súkromné ambulancie?
Tvorca slovenskej historiografie
Turistické hity Miškolca
Lillafüredská perla
Termálne jaskynné kúpalisko
Nová atrakcia v Tapolci
Rekreačné a zábavné kúpele
Hrad kráľovien v Diosgyőri
Kto zruší nezákonnú (politickú) inšpekciu?
Analýza nezákonnosti inšpekčnej služby
Spolitizovaný rozvrh práce
Ukrajinskí vydierači ponižovali Slovensko
Kamufláž v obrane Európy
Zánik ,,východného Ríma“
Hudobná ikona Ameriky
Majster s paličkou
Päťdňová gruzínsko-ruská vojna
Smrteľný šmyk v Suzuke

Editorial
Utečenci či organizovaný obchod s ľuďmi?
Od roku 2010, keď sa v Sýrii rozpútala nezmyselná a nanútená občianska vojna, opustili svoju krajinu viac než 4 milióny jej občanov. Za päť rokov sa väčšina z nich usadila v susedných štátoch, najmä v Turecku (1,8 mil., 45%), Libanone (1,2 mil.) a v Iraku (630 000), menej v Jordánsku a v Egypte. Ďalších viac než 7,6 mil. Sýrčanov sa presídlilo v rámci Sýrie. A ďalších 270 000 občanov požiadalo o azyl v Európe, najmä v Nemecku a v západných krajinách EÚ.  Toto sú tragické doterajšie výsledky občianskej vojny proti tzv. režimu prezidenta Baššára al-Asada, ktorý mocensky odolal násilnej vlne ,,Arabskej jari“. Túto vojnu, ktorej cieľom je nedemokratická zmena režimu, podporujú USA a EÚ (najmä Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko), vyzbrojená opozícia, americké stíhačky a bezpilotné lietadlá, a sunitské vojenské zložky bývalých vysokých dôstojníkov a vojakov Husajnovej armády v Iraku. Títo suniti z večera na ráno vytvorili (obnovili) tzv. Islamský kalifát na časti územia Iraku a Sýrie a takisto vedú vojnu proti prezidentovi Asadovi. Samozrejme, s neoficiálnou podporou USA a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, ktoré na ,,prekvapenie celého sveta“ zrazu nevedia vytvoriť silnú a ,,víťaznú“ medzinárodnú koalíciu, aby bleskovo zlikvidovali tútu tzv. teroristickú, ale s najmodernejšími americkými zbraňami vyzbrojenú organizáciu. A najmä nevedia presvedčiť Rusko a Čínu, aby sa pridali a podporili americký plán na rozdelenie Sýrie na tri časti.   
Podľa Antónia Guterresa, vysokého komisára OSN pre utečencov, exodus Sýrčanov je najhorší celosvetový exodus občanov z jednej krajiny od roku 1992. Horšie na tom boli iba Afgánci. Po ,,importe americkej demokracie“ a ,,boji s ál-Kajdou“ Afganistan postupne opustilo až 4,6 milióna utečencov. K týmto utečencom musíme ešte prirátať aj tisícky utečencov z Líbye, Jemenu, Jordánska, Egypta, Alžírska, Tuniska – aj oni sú dielom tzv. arabských povstaní od roku 2010, ktoré destabilizovali a ďalej ničia severnú Afriku. Mnohí z nich žijú pod hranicou chudoby a biedy, sú bez práce, žobrú, predávajú detskú prácu alebo deti na sobáš, aby prežili.
Podľa informácií z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, napríklad až 86 % sýrskych utečencov, ktorí žijú mimo utečeneckých táborov v Jordánsku, žije pod hranicou chudoby (3,2 USD za deň) a v Libanone až 55 % utečenov žije iba v prístreškoch, ktoré sú ešte jednoduchšie ako sú prístrešky niektorých rómskych komunít na Slovensku, Maďarsku alebo v Rumunsku.  Spojené štáty sú ,,ochotné“ v tomto roku prijať iba čosi viac ako 5 000 azylantov zo Sýrie, čo vyvoláva značný úsmev na tvári. Prečo len toľko? V každom prípade dúfajme, že to nebudú iba akýsi politickí utečenci a žoldnieri, ktorých zajala Asadova armáda a bezpečnostné zložky za vojnové zločiny a škody, respektíve vojnu proti štátu.   
Pozrime sa teraz na tzv. exodus utečencov, migrantov či azylantov, ktorí začali masívne prichádzať aj do Európy v tomto roku. najmä počas letných mesiacov. Už sa stalo pre nich typické, že si krížom-krážom prekračujú južné schengenské hranice Európskej únie na lodiach alebo na pevnine. A pritom ide o hranice, ktoré majú byť perfektne monitorované a strážené, inými slovami nepriepustné. Pravda je však úplne opačná. Španieli, Taliani a Gréci ľahúčko a bez výraznejšieho odporu púšťajú do schengenského priestoru občanov z nečlenských krajín EÚ zo severnej Afriky a západnej Ázie. Napríklad tí z Líbye prichádzajú po mori do Talianska a Taliani ich naspäť nevrátia, keďže pravdepodobne požiadali o azylové konanie alebo za nich hovorí Červený kríž či Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UHCR). Zo Sýrie a Iraku prichádzajú utečenci či migranti najprv do Turecka. Potom sa loďami (možno aj letecky) dostanú do Grécka, členskej krajiny EÚ. Pýtate sa, ako je to možné? Alebo azda logicky - získali schengenské víza ešte v Sýrii alebo v Iraku, či na gréckom veľvyslanectve v Ankare? Alebo si kúpili zájazd do Grécka? Alebo už nebodaj prešli oficiálnym azylovým konaním na nemeckom veľvyslanectve v Ankare a stali sa ,,pútnikmi“ za lepším životom do Nemecka?
Zaujímave je sledovať ich ďalšie ,,putovanie“. Z gréckeho schengenského priestoru (legálne či nelegálne?) vstúpia na územie Macedónska, ktoré nie je členskou krajinou EÚ. Keď macedónska polícia zasiahne na hraničnou priechode v Gevgeliji, v tomto macedónskom Las Vegas, a nechce ich vpustiť na územie svojho štátu, ale vrátiť do Grécka, už je zase nový cirkus. Utečenci či migranti protestujú, veď majú predsa akési právo pokračovať v ceste. To, že sa nechcú vrátiť do Grécka, ale násilne chcú prekročiť hranice iného štátu, už také podstatné nemusí byť. A bruselskí úradníci namiesto toho, aby ocenili Macedónsko za príkladnú bezpečnostnú politiku a radšej kritizovali grécku vládu z porušovania schengenského režimu, začnú kritizovať macedónsku vládu. Za to, že zatvorila hranice, že vyhlásila stav núdze a použila donucovacie prostriedky, aby nastolila poriadok na svojom území a macedónsko-gréckej hranici. Keď Skopje neskôr oznámi, že z finančných a bezpečnostných dôvodov nezvláda nápor ,,utečencov“ či ,,migrantov“ a že nemá peniaze na vybudovanie záchytných táborov, z Bruselu nezaznie ani jedna správa o finančnej pomoci. Naopak, udalosti komentuje Červený kríž s UHCR a Brusel tlačí na Skopje, aby prejavilo väčší humanitárny prístup a pomoc utečencom. Macedónsko po niekoľkých dňoch podľahne tlaku a nečakane otvorí hranicu. Medzitým sa v Preševe, prevažne albánskom meste na juhu Srbska v blízkosti hranice s Macedónskom a tzv. Kosovskou republikou, zrazu objaví 10 000 nových utečencov, podľa správ UHCR. Len za jeden deň. Odkiaľ prišli – z Bulharska, Macedónska, Grécka či z tzv. Kosovskej republiky, protektorátneho štátu Európskej únie a NATO? To nikto nevie s istotou povedať. Pripomína to spravodajstvo CNN, ktoré v roku 1999 dezinfomovalo svetovú verejnosť o masovom vyháňaní albánskeho obyvateľstva z Kosova a Metohije, aby sa neskôr ukázalo, že do Kosova masovo prichádzali Albánci z opačnej strany...
Podstatné má byť čosi iné – tzv. utečenci chcú ísť ďalej a do schengenského priestoru sa chcú dostať cez srbsko-maďarskú hranicu v srbskom Horgoši. Keď od začiatku tohto roka túto hranicu začali testovať kosovskí sociálni a hospodárski migranti (ako prešli kosovsko-srbské hranice?) so srbskými či kosovskými pasmi, na poplach začala biť maďarská vláda. Aj srbské či maďarské obyvateľstvo vo Vojvodine, ktoré sa zo strachu pred možnými nepokojmi začali vyzbrojovať, keďže časť kosovských Albáncov oznámila, že chce zostať vo Vojvodine v Srbsku. Brusel bol ticho. Neskôr kritizoval maďarskú vládu, ktorá oznámila, že pripravuje výstavbu plota na srbsko-maďarskej hranici, aby obmedzila prílev nelegálnych migrantov (o azylové konanie v Maďarsku už požiadalo 120 000 ľudí).
V macedónskom Kumanove (ihneď za srbsko-macedónskou hranicou) medzitým prepukla víkendová vojna medzi macedónskymi policajtami a albánskymi a kosovskými ,,bojovníkmi za slobodu“. Vzápätí na to sa v Skopje začal macedónsko-albánsky opozičný majdan proti ,,skorumpovanej vláde“ v réžii amerického veľvyslanca a niektorých veľvyslancov krajín EÚ. Aj preto je macedónska vláda viac než ostražitá a znepokojená. V hre je bezpečnosť malej krajiny a možná demontáž štátu, v ktorom si už 40-percentná albánska menšina prisvojila status druhého štátotvorného národa. A tak máme na stole ďalšiu znepokojujúcu otázku – môže sa zneužiť tzv. migračná kríza v EÚ na prílev albánskeho obyvateľstva z tzv. Kosovskej republiky, aby sa opäť zmenila etnická štruktúra v Macedónsku? Pred nepokojmi v roku 2001 prišlo z Kosova viac než 150 000 Albáncov, ktorí úplne zmenili etnickú štruktúru napríklad v meste Tetovo, aby ho neskôr mocensky ovládli a kontrolovali. Veď kto zistí, koľko moslimských utečencov z tzv. Kosovskej republiky sa zamiešalo medzi migrantov zo Sýrie či Iraku? Aké pasy a občianstvo majú, kto zistí, koľko z nich chce zostať v Macedónsku či vo Vojvodine alebo v Preševe v Srbsku, o ktorom sa už dlhší čas hovorí ako o ďalšom ohnisku možného konfliktu medzi Albáncami a Srbmi?
Zostaňme ešte na Balkáne. V tieni víťazného postupu sunitského moslimského Islamského štátu a ukrajinskej krízy Európe unikajú udalosti v Bihači na západe Bosny a Hercegoviny, v ďalšom protektorátnom štáte Európskej únie a tzv. medzinárodného spoločenstva. V tomto meste polícia zatkla niekoľko moslimských aktivistov, ktorí na niekoľkých domoch vztyčovali vlajky Islamského štátu. Je to ďalšie a nové riziko pre EÚ? Alebo to bola iba nevinná provokácia počas uhorkovej sezóny? Tak či tak - Bihač je od Viedne a Budapešti vzdialený iba 500 km a od Záhrebu len 160 km. Pamätníci nešťastnej vojny v bývalej Juhoslávii však dobre vedia, čo znamená radikálny islam a aké formy boja používalo islamské žoldnierske vojsko.
Všetko nasvedčuje tomu, že prílev utečencov do Európy ktosi perfektne organizuje. A nejde len o majiteľov lodí, ktorí prepravujú utečencov na talianske, grécke či španielske brehy, ktoré tak ,,znepokojili“ Brusel či Európsky parlament. Ide aj o ľudí, ktorí utečencov púšťajú ďalej. Balkánska cesta do Maďarska už teraz krikľavo pripomína obľúbenú cestu obchodníkov s drogami, bielym mäsom a so zbraňami, ktorú už niekoľko rokov monitoruje aj misia EULEX.
Z pohľadu obyčajných ľudí EÚ, vrátane Slovenska, je však zrejmé, že občania čakajú na jednoduché odpovede od kompetentných úradov. Sú ľudia, ktorí násilne, nelegálne či legálne prekračujú hranice naozaj utečenci, imigranti alebo azylanti? Prichádzajú do krajín EÚ s platnými schengenskými vízami alebo bez nich? Vstúpili a vystúpili zo schengenského priestoru legálne alebo nelegálne? Prečo sa schengenské hranice nezatvoria a prečo sa nebudujú utečenské tábory v Sýrii, Iraku a ďalších štátoch? Kto pomáha a organizuje autobusy a železničnú dopravu? Prevádzači alebo štátni úradníci? Väčšina tzv. utečencov sa pre médiá vyjadruje, že smeruje najmä do Nemecka a do západoeurópskych štátov. Iná časť tvrdí, že prišli pre to, aby sa o nich postarala Európska únia. Očakávajú, že im zabezpečí prácu, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Ak je pravda, že Nemecko je naozaj ochotné prijať ďalších 800 000 prisťahovalcov - utečencov, nie je efektívnejšie a lacnejšie, keď pre nich pošle svoje lietadlá a dopraví ich priamo do Nemecka, ako bude ďalej zaťažovať štátne rozpočty a bezpečnosť iných európskych krajín? Srbský predseda vlády Aleksander Vučič už vyhlásil, že za celú utečeneckú krízu nesú zodpovednosť Grécko a Nemecko. Grécko za otvorenie hranice nikto netrestá, pretože dôležitejší je balíček finančnej pomoci a stabilita eura. Nemecko, ktorému vládne vyhoretá kancelárka, si nedovolí nikto kritizovať, pretože je vraj stále hnacím motorom eurozóny a EÚ. O prínose Francúzska radšej pomlčme, stačil nám cirkus s časopisom Charlie Hebdo. V každom prípade je schengenská hranica a jej režim dôkazom zlyhania spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a neschopnosti povedať občanom aspoň základnú pravdu.  
Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Zruší veľkokapitál súkromné ambulancie?
,,Reštrikčné opatrenie považujeme za nebezpečný pokus zdravotných poisťovní preniesť na lekára zodpovednosť za neprípustnú formu šetrenia,“ konštatuje Andrej Janco, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov.
 
Reflexie
Tvorca slovenskej historiografie
Láska ku kresťanstvu a k Slovensku ho motivuje hľadať pravdu, napísať a  obhajovať ju. Zdravica F. Vnuka k 90. narodeninám Milana S. Ďuricu.   
 
Magyar Dimenzie (príloha)
Turistické hity Miškolca
Lillafüredská perla
Obnovený hotelový palác Hunguest Hotel Palota**** superior a jeho svet pod jazerom Hámor.
 
Termálne jaskynné kúpalisko
Jeho raritou je sobotňajšie nočné kúpanie a nočné saunové seansy.   
 
Nová atrakcia v Tapolci
Moderné wellnessové centrum a saunové veže v parku obnoveného letného kúpaliska.    
 
Rekreačné a zábavné kúpele
Legendárne mestské kúpalisko Selyemréti rozšírilo svoje služby o programy vodného fitnessu a erobiku.     
 
Hrad kráľovien v Diosgyőri
Kráľ Ľudovít Veľký v ňom odovzdal zástupcom mesta Košice erbovú listinu ako prvému mestu v Európe. V rokoch 2012 – 2014 bol takmer celý postavený do výšky dvoch poschodí.  

Justícia
Kto zruší nezákonnú (politickú) inšpekciu?
,,Nemôžeme čakať od ministra vnútra Kaliňáka, že sa prizná k sedemročnému porušovaniu zákonov,“ zdôrazňuje Štefan Harabin, predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
 
Analýza nezákonnosti inšpekčnej služby
,,Minister vnútra nedostal legislatívne splnomocnenie, aby rozhodol o zrušení  inšpekčnej služby v Policajnom zbore a vytvorení inšpekčnej služby na ministerstve vnútra,“ píše sa v analýze.  
 
Spolitizovaný rozvrh práce
Podľa sudcu Štefana Harabina, predsedníčka súdu nemá zákonný podklad na hodnotenie rozsudkov Harabinovho senátu, lebo nie je v pozícii nadriadeného súdu, respektíve senátu.   
 
Zaujalo nás
Ukrajinskí vydierači ponižovali Slovensko
Vraj je zodpovedné za ukrajinské problémy. Komisár Maroš Šefčovič ani EÚ však nevedia garantovať, že prečerpávaný plyn nezmizne z podzemných zásobníkov plynu na Ukrajine.   
 
Zahraničie
Kamufláž v obrane Európy  
Mýtus o hrozbe z Iránu a Severnej Kórei padol. Na zoznam cieľov ruských rakiet sa dostalo aj Rumunsko.  
 
Anketa
Čo si myslíte o výstavbe 175 km plotu na maďarsko-srbskej hranici? Je výsmechom alebo ochranou schengenského priestoru v EÚ, ktorá nezvláda svoju imigračnú politiku?
 
História
Zánik ,,východného Ríma“
Turci obliehali Konštantínopol 54 dní. Dobyli a zničili ho za 3 dni. Za chabú pomoc pápeža a Západu neskôr zaplatila celá Európa.  
 
Svet šoubiznisu
Hudobná ikona Ameriky
Bol fabrikou na milióny dolárov, ale vlastnú rodinu si nevybudoval. Extravagantný životný štýl a súkromný život Elvisa Presleyho ovplyvňovali lieky.   
 
Kultúra
Majster s paličkou
,,Dirigentské gestá sú rovnaké na celom svete a vďaka nim dirigent komunikuje s orchestrami,“ hovorí Rastislav Štúr, hlavný dirigent Opery Slovenského národného divadla.
 
Umenie
Päťdňová gruzínsko-ruská vojna
Veľvyslanectvo Gruzínska na Slovensku zorganizovalo výstavu dvoch britských fotografov venovanú násilnému vysťahovaniu gruzínskeho obyvateľstva z Južného Osetska a Abcházska.
 
Šport
Smrteľný šmyk v Suzuke
Jules Bianchi, talentovaný francúzsky jazdec Formuly 1, je obeťou chladného biznisu. Preteky v Japonsku nezastavil tajfún Phanfone, ale žeriav, do ktorého jazdec narazil.