Máj/Jún 2015

EÚ sa vzdiaľuje od Ruska
Rusko chce silnú Európu
Baroková pevnosť na Sáve
Svätojakubská cesta
Kolonizácia Ukrajiny s GMO
Obamova ,,dojná krava“
Konzervatívci vždy vyhrajú
Dedičstvo Bitky pri Rozhanovciach
Vznikla Všeslovanská únia
Hlinku z Paríža vykázali
Muž s nadprirodzenými schopnosťami?
Najhranejší slovenský dramatik
Očami umeleckej fotografie
Do politiky nevstúpi

Editoriál
EÚ sa vzdiaľuje od Ruska
Európsky parlament 10. júna 2015 rozhodol, že Rusko už nie je strategickým partnerom Európskej únie. Z celkového počtu 751 poslancov hlasovalo 698 a z nich 494 poslancov podporilo 24 – bodovú protiruskú ,,obžalobu“ a čierno-biele uznesenie, ktoré zbytočne vzdiaľuje a izoluje Európsku úniu od Ruska. Určite aj oslabuje, pretože EÚ bez hospodárskej a energetickej spolupráce s Ruskom bude ešte slabšia a zraniteľnejšia. Sergej Lavrov, matador ruskej zahraničnej politiky, sa teda konečne dočkal chvíle pravdy, na ktorú čakal minimálne od októbra 2014 - EÚ a Rusko sú naďalej geopolitickými súpermi a nie strategickými partnermi.
Pravdu povediac, takýmito súpermi boli neustále. Vzájomné vzťahy síce občas otepľovali pragmatické hospodárske záujmy nadnárodných spoločností a najmä výhodný obchod s plynom, ale v konečnom dôsledku od rozpadu ZSSR sa Rusko doteraz nedočkalo úprimnej a priateľskej ruky zo strany Bruselu a západných štátov. Vždy to bola podávaná ruka z rozumu, s istými obavami a s kalkuláciami v rámci hospodárskeho prežitia. V skutočnosti mala a má táto už dvadsaťpäťročná hra s Ruskom viac americký ako prirodzene ,,európsky“ rukopis. Možno s výnimkou kratšieho obdobia Prodiho éry a boomu Gerharda Schrodera, keď sa zdalo, že EÚ (Nemecko) a Rusko môžu vytvoriť efektívny tandem pre silnú a hospodársky prosperujúcu Európu a Rusko. Vtedy ešte aj EÚ snívala svoj sen o tom, že hospodársky doženie USA a Japonsko a stane sa silným hráčom. Import americkej krízy do Európy a Clintonovej komediálny ,,reštart“ v americko-ruských vzťahov po Saakašviliho vojenskom pokuse násilne integrovať Abcházsko a Južné Osetsko do Gruzínska, však rozhodol o inej trajektórii partnerstva medzi EÚ a Ruskom. Výsledkom nebolo medializované otepľovanie, ale zhoršovanie a ochladzovanie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Američania očakávali, že Rusi budú automaticky podporovať každú ,,americkú protiteroristickú kampaň“ vo svete, aby mohli ďalej spoločne zarábať na rekordných svetových cenách ropy. Lenže Rusi mali opačný názor na Arabskú jar i americkú vojenskú podporu protivládnych síl v Sýrii. Kritizovali Američanov za ich politiku, čím nastavili zrkadlo aj Európskej únii, ktorá privítala a podporila Arabskú jar.
Americký klin do rusko-európskych vzťahov neskôr posunul Brusel a lídrov EÚ do pozície odpočúvaných konzultantov, ktorí museli kopírovať názory a oficiálnu zahraničnú politiku Bieleho domu a amerických spravodajských služieb. Práve neschopnosť EÚ formulovať a presadzovať objektívnu a nezávislú zahraničnú politiku, sa podpísala aj na stagnácii rusko-európskych vzťahov. Okrem racionálneho a nevyhnutného biznisu s plynom, ktorý nevedia nahradiť alternatívne či obnoviteľné zdroje energie, je na stole iba jednostranný zoznam politických požiadaviek voči Rusku. Ten však neobjektívne zasahuje do vnútorných záležitostí Ruska, keďže je veľmi čierno-biely. Zámer takejto hry voči Rusku bol a zostal jasný – vytvoriť zdanie, že chceme byť partnermi, ale v skutočnosti nimi nechceme byť. Nás zaujíma iba ruský plyn. A keďže sa Ruska bojíme, vytvorme radšej zoznam politických požiadaviek, ktoré musí Rusko splniť, aby sme napríklad zrušili vízovú povinnosť pre ruských občanov, o ktorej ešte v marci 2013 v Moskve spoločne rokovali ruský premiér Dmitrij Medvedev a José M. Barroso, bývalý predseda Európskej komisie, a ďalších 15 členov jeho komisie. Vtedy ešte Rusi verili, že Brusel oznámi časový plán zmierňovania vízovej politiky, respektíve očakávali, že zrušenie vízovej povinnosti pred zimnými olympijskými hrami v Soči 2014 potvrdí strategické partnerstvo medzi EÚ a Ruskom. Barroso opäť nemal mandát, aby odstránil túto hlavnú prekážku, pretože cieľom bolo čosi iné - opäť vyžadovať od Moskvy pokrok pri ochrane ľudských práv, ako aj v boji proti praniu špinavých peňazí a korupcii, s čím má možno Európska únia omnoho väčšie problémy ako Rusko. Inými slovami, zámerom rokovaní nebolo sa dohodnúť, ale ďalej pokračovať v pokryteckej hre - nerokovať s Ruskom na báze ,,rovný s rovným“, ale pod tlakom nových obvinení, výhovoriek a podmienok, ktoré v skutočnosti budú blokovať rozvoj ďalšej spolupráce. Tento charakter politiky Bruselu voči Rusku, ktorý chce konzervovať vzťah ,,medzi neomylným nadriadeným učiteľom“ a ,,poslušným podriadeným žiakom“, ktorý musí iba plniť domáce úlohy, už absolvovali aj stredoeurópske a pobaltské štáty, keď sa integrovali do Európskej únie a do NATO. Takýto ,,rovnocenný vzťah“ prežíva teraz aj rozbitá Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko cez asociačné dohody. Hlavný problém je v tom, že EÚ dnes nereprezentuje záujmy a vízie svojich občanov a vlád členských štátov, ale reprezentuje najmä záujmy bánk, nadnárodných spoločností a nadnárodných európskych inštitúcií, ktorým sa dobrovoľne podriaďujú vlády a občania členských štátov. Keďže EÚ nie je federálny štát ako napríklad Rusko, ale iba integračné zoskupenie štátov (klub) s medzinárodnou právnou subjektivitou, môže prakticky kamuflovať a zakrývať čokoľvek. Aj tzv. spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku, aj akúsi parlamentú demokraciu cez svoj Európsky parlament. Nemôžeme sa preto diviť, ak dospelí občania EÚ nerozumejú napríklad ani tomuto jednoduchému príkladu: ak nie je a nemôže byť pre EÚ strategickým partnerom Rusko, prečo pre nemecké, francúzske a talianske plynárenské firmy môže byť strategickým partnerom ruský Gazprom? Alebo prečo EÚ neuvalila protiruské sankcie aj na nákup a distribúciu zemného plynu z Ruska do krajín EÚ?  
Nekorektnosť lídrov EÚ a niektorých členských štátov voči Rusku sa prejavuje aj v tom, že za tzv. jednotu a spoločný postup EÚ voči Rusku sa ukrývajú záujmy americkej zahraničnej politiky. Aj keď možno celá dvadsaťosmička nesúhlasí s agresívnou americkou politikou v južnej a západnej Ázii, či v afrických krajinách, oficiálne to nikdy nepovie nahlas, nikdy nebude kritizovať Biely dom a požadovať od neho, aby dodržiaval medzinárodné právo či Chartu OSN. Alebo nikdy nebude požadovať od prezidenta Obamu, aby USA preukázali svoju ,,solidárnosť“ so svojim európskym spojencom a takisto prijímali utečencov z afrických štátov. V tomto prípade pokrytecky mlčí nielen Európsky parlament, ale aj Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia a ďalšie štáty. Už dávno sa z Bruselu aj z členským štátov EÚ vytratila politická odvaha pre spravodlivosť a zmysel pre pravdu, skutočnú slobodu slova a prejavu.
Podľa uznesenia Európskeho parlamentu Rusko od roku 2008 okupuje Abcházsko a Južné Osetsko, nezákonne anektovalo Krym, vedie ozbrojený konflikt a hybridnú vojnu proti Ukrajine, úmyselne ju destabilizuje, nerešpektuje hranice, porušuje medzinárodné záväzky, je zodpovedné za zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu na Kryme a na východe Ukrajiny... A preto už nemôže byť strategickým partnerom EÚ. A nielen preto. Aj preto, že Rusko (vraj) nedodržiava zásady právneho štátu, nerešpektuje základné práva, politické práva, občianske slobody a slobodu médií, keďže (a teraz pozor): ,,nedávne prijatie zákona o trestnom stíhaní takzvanej homosexuálnej propagandy viedlo k nárastu homofóbneho násilia a násilia voči LGBTI a k nenávistným prejavom...“.  Na strane druhej, namiesto komentára sú možno vhodnejšie jednoduché otázky na premýšľanie: Želajú si občania Krymu návrat pod ukrajinskú jurisdikciu a ak nie, prečo si ju neželajú? Je známe, že by sa Abcházsko a Južné Osetsko chcelo po 25 rokoch integrovať do Gruzínska? Kto okrem Ruska už viac než rok posiela na východnú Ukrajinu rozsiahlu humanitárnu pomoc a kto nariadil hospodársku blokádu východnej Ukrajiny? Koľko lietadiel či humanitárnych konvojov vyslala na Donbas Európska únia? Ako EÚ ochraňuje svojich občanov a spoločnosť pred zneužívaním a násilným presadzovaním homosexuálnej a rodovovej propagandy, ktorá je zdrojom napätia a rastúceho odporu?
Z uznesenia Európskeho parlamentu ďalej jednoznačne vyplýva, že protiruské sankcie zostanú v platnosti dovtedy, kým ,,tento polostrov nebude vrátený Ukrajine.“ Prakticky to znamená, že 66% poslancov Európskeho parlamentu svojvoľne rozhodlo za všetkých občanov Európskej únie a členské vlády EÚ, že sankcie voči Rusku ,,budú na večné časy“, pretože Krym sa môže Ukrajine (neskôr EÚ a NATO) vrátiť (ak sa Ukrajina nebude ďalej deliť) iba ,,vojenskou porážkou“ Ruska. Takáto nezodpovedná a dehonestujúca politika draho platených poslancov Európskeho parlamentu nemá obdobu v moderných dejinách Európy. Je minimálne smutné a škandalózne, že za takéto uznesenie hlasovali aj slovenskí poslanci. Toto uznesenie pripomína riadený cirkus polobláznov a bláznov, ktorí hovoria len preto, že musia hovoriť, a pritom nerozumejú tomu o čom rozprávajú. Na takúto politiku a zneužívanie demokracie by určite mali dať zrozumiteľnú odpoveď občania členských štátov EÚ. Mali by sa vyjadriť, či si želajú alebo neželajú spoluprácu s Ruskom. Veď doteraz im nikto z Bruselu ani z národných vlád nevysvetlil, prečo sa majú Ruska báť, v čom ich Rusko ohrozuje? Alebo prečo Európska únia podporila a toleruje štátny prevrat na Ukrajine, zhoršovanie životnej úrovne, hospodárske drancovanie a najmä nedemokratický režim medzinárodnej ukrajinskej vlády. Je preto veľmi dôležité, aby aj Európska únia kriticky prehodnotila svoju politiku na Ukrajine, svoje zámerné porušovanie demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva a toleranciu násilností a destabilizácie Ukrajiny. Takisto v plnej miere nesie zodpovednosť za viac než 6 000 obetí občianskej vojny a emigráciu viac než milióna občanov, keďže dala zelenú protiústavnému štátnemu prevratu.
Kedže sa finišuje proces finalizácie dohody o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a USA, všetko nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom európskych nadnárodných inštitúcií nie je strategické partnerstvo medzi EÚ a Ruskom, ale medzi EÚ a USA. Žiaľ, takéto partnerstvo môže definitívne pochovať víziu o silnej a slobodnej Európe a môže odštartovať proces vnútorného rozpadu Európskej únie.
Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Rusko chce silnú Európu
,,Politika vnucovania umelej voľby medzi Ruskom a Európskou úniou nie je pre Rusko ani pre cieľové krajiny Východného partnerstva ničím užitočným,“ zdôrazňuje Alexej L. Fedotov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike.
 
Fotoreport
Baroková pevnosť na Sáve
Programy živej histórie a rozsiahla revitalizácia slávnej slavónskej bašty sú prioritami budovania turistickej destinácie mesta Slavonsky Brod.
 
Report
Svätojakubská cesta
Historická sieť dvanástich pútnickych ciest, ktoré vedú k hrobu svätého Jakuba v katedrále v Santiagu de Compostela v španielskej Galicii, má konečne aj slovenskú trasu.
 
Zaujalo nás
Kolonizácia Ukrajiny s GMO
Porošenkov režim posúva krajinu do nových rezervácií americkej spoločnosti Monsanto.
 
Názor
Obamova ,,dojná krava“
Ovláda Biely dom George Soros? Spojené štáty mlčali, keď sa našli americké pasy u mŕtvych teroristov z Kosovskej oslobodzovacej armády po ich vpáde do macedónskeho Kumanova.
Zahraničie
Konzervatívci vždy vyhrajú
Hlasovanie Škótov bolo prejavom hlbokého odporu škótskej verejnosti voči šetriacim Toryovcom. Úspech konzervatívcov znamená kopanie hrobu pre britskú úniu.
Anketa
Ako by EÚ mala konať voči tzv. Islamskému štátu a jej armáde, aby zastavila exodus utečencov z Afriky a ochránila Európu pred organizovaným terorizmom?
 
Reflexie
Dedičstvo Bitky pri Rozhanovciach
Zabezpečila obrovský príjem zlata pre Neapolské kráľovstvo a Rím. Zlato z Banskej Štiavnice sa vozmi posielalo do Talianska na kúpu titulov a majetku pre členov anjouovskej dynastie.
 
Slovanský svet
Vznikla Všeslovanská únia
Všeslovanský snem v Moskve podporil svoju novú medzinárodnú organizáciu, ktorej perspektívnym cieľom je založiť Spoločenstvo nezávislých slovanských štátov. Chorváti a Slovinci na snem neprišli.
 
História
Hlinku z Paríža vykázali
Na mierovej konferencii chcel upozorniť na krivdy voči Slovákom a odčiniť takto hriech slovenskej politickej reprezentácie v Prahe.  
 
Svet šoubiznisu
Muž s nadprirodzenými schopnosťami?
,,Obyčajní ľudia často netušia, akým spôsobom sa na vojakoch a ich životoch podpisujú vojnové konflikty,“ tvrdí americký herec Bradley Cooper na margo filmu Americký ostreľovač.
 
Kultúra
Najhranejší slovenský dramatik
,,V tichosti, ale cieľavedome som sa odopol od všetkého a už sa dívam akoby z balkóna na kultúru súčasnosti,“ hovorí Ján Solovič, spisovateľ a dramatik.
 
Umenie
Očami umeleckej fotografie
Rumunský fotograf Ovi D. Pop sa venuje krajinnej scenérii, leteckému a pouličnému fotografovaniu.
 
Šport
Do politiky nevstúpi
Fenomenálny Jaromír Jágr bystro a vtipne komentuje všetko - od hokeja cez výroky Václava Klausa až po nákup švédskych stíhačiek Grippen.