Január 2016

Európska únia potrebuje silné Slovensko
Slovensko bude (konečne) čistejšie
Západné Tatry pod Kasprovym vrchom
Pomôže zahraničným Slovákom lampáreň?
Sorosove hry
Deukrajinizácia karpatských Rusínov
Renesancia Daruvarských kúpeľov
Výsledky ruskej operácie v Sýrii
Šikanovanie sudcu v praxi
Anketa
Čo je ľudská ekológia?
Patróni vedy, techniky a remesiel (1. časť)
Francova vojna proti ľavičiarom
Mozart filmového sveta
Všestranný tvorca so svojským rukopisom
Galéria insitného umenia v Kovačici
Komentátorská legenda


Editorial
Európska únia potrebuje silné Slovensko

Slovensko potrebuje pokoj a vnútornú stabilitu aj po marcových parlamentných voľbách 2016. Potrebuje silného a ostrieľaného premiéra a silnú stabilnú vládu, ktorá bude schopná čeliť zložitým výzvam a riešiť náročné problémy. Takéto Slovensko chcú vidieť a cítiť nielen jeho susedia (najmä krajiny Vyšehradskej štvorky), ale celá Európska únia, ktorá sa už dlhší čas otriasa vo svojich existenčných, finančných, hospodárskych a bezpečnostných základoch. A takejto Európskej únii bude Slovensko predsedať od 1. júla 2016.
Ak sa po voľbách vytvorí na Slovensku široká koalícia tzv. pravicových a liberálnych strán, ktorých lídri sa nevedia obsahovo dohodnúť takmer na ničom, okrem toho, že chcú ,,spoločne vládnuť,“ to nestačí. Ak by platil opak, slovenská ľavica by vo voľbách čelila silnej a zrozumiteľnej pravici. V takomto prípade by volebnej kampani na Slovensku konečne  dominoval programový a hodnotový súboj o voliča s rétorikou o komplexnejších koncepciách možných riešení v záujme ďalšieho rozvoja Slovenska a Európskej únie. O koncepciách, ktoré ponúkajú uskutočniteľné reformy politík a rozhodnutí, ktoré sa ukázali, že sú chybné, nedotiahnuté a neživotaschopné. Namiesto toho však vidíme čosi iné. V pravicovo-liberálnom tábore prebieha súboj o tom, ktorá z pravicových a liberálnych strán je pravicovejšia, poctivá či nepoctivá, lepšia, spravodlivejšia a najmä rétoricky tvrdšia (čiže demagogickejšia) voči Robertovi Ficovi. Aktéri tohto súboja ponúkajú voličovi iba reprízu koaličných vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej, ktoré nakoniec rozložila korupcia, egoizmus, partikulárne záujmy, intrigy, vzájomné vydieranie sa, či zhoršovanie sociálnych pomerov na Slovensku v dôsledku rôznych hospodárskych, daňových a sociálnych experimentov.      
Žiaľ, volebná kampaň týchto strán iba potvrdzuje, že sa nepoučili z minulosti a že nie sú vyrovnaným ani silným súperom pre Roberta Fica a jeho stranu SMER – SD. Od odchodu Mikuláša Dzurindu tieto strany a jej nové satelity neboli schopné vygenerovať spomedzi seba silného lídra či hovorcu. Inými slovami osobnosť, ktorá by mohla konkurovať dominantnému postaveniu pána Fica na slovenskej politickej scéne a jeho medzinárodnej reputácii. V plnom rozsahu to potvrdzuje aj doterajšia skúsenosť s nevýrazným a jednofarebným prezidentom Andrejom Kiskom, ktorého tieto strany podporovali v prezidentských voľbách. A naďalej ho podporujú, keďže reprezentuje spriaznený ,,konkurenčný produkt“ v rámci ich politického zápasu proti ľavici a Robertovi Ficovi.
V každom prípade, za súčasný stav slovenskej pravice nenesú zodpovednosť voliči. Ani Robert Fico, Američania, Rusi, Európska únia či médiá. Zodpovední sú iba jej lídri a členská základňa.  A preto nás nemôže prekvapiť ani konštatovanie, že slovenská pravica stále nemá vodcu, ktorý by dlhodobo zaujal a inšpiroval aj strednú Európu. Napríklad, Ján Figeľ, aj keď bol členom Európskej komisie, takýmto lídrom nikdy nebol a ani nebude. Ak by bol, nebol by v kuloároch prvej Barossovej komisie hodnotený ako najslabší komisár Európskej únie v histórii a jeho KDH by nemalo dlhoročný problém získať viac 8 % platných hlasov. Richard Sulík, ktorý síce boduje v nemeckých a rakúskych médiách s názormi na grécku finančnú krízu, bruselský byrokratizmus a migračnú krízu, sa vyprofiloval len ako politik a predseda internetovej strany, s ktorým je veľmi ťažké sa dohodnúť. Viac - menej pôsobí ako sólista a nie ako tímový hráč. Politicky i psychicky labilný Radoslav Procházka, akási ,,nová hviezda“ časti pravice, ktorá zosieťovala široké spektrum protestných kariérnych aktivistov a politikov do strany SIEŤ, pripomína skôr stážistu v Európskom parlamente ako skutočného politika. Nechýbajú mu iba rozhodnosť a zrozumiteľnosť, ale najmä praktické skúsenosti.         
Skúsenosť s pravicovo-liberálnou vládou Ivety Radičovej, ktorá vydržala vládnuť iba niekoľko mesiacov, nás upozorňuje, že Slovensko si nemôže dovoliť chaos a ďalší pravicový experiment na úkor všetkých daňových poplatníkov. Riziko krachu pravicovej koalície je veľmi vysoké. Ak bude vládnuť nestabilná pravicová vláda, nestabilné a nepokojné bude aj Slovensko. A také isté bude aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Len si spomeňme, na čom padla Radičovej vláda – práve na európskej téme o finančnej pomoci Grécku (kauza Eurovalu). Ak budú Slovensko opäť dusiť koaličné, hodnotové a názorové spory, intrigy a rôzne experimenty, dusiť budú aj slovenské predsedníctvo. A takéto Slovensko a takáto vláda nebude pre Európsku úniu žiadnym prínosom, ale naopak veľkou záťažou a brzdou, čo iba zybtočne poškodí medzinárodnú povesť Slovenska.    
Z tohto uhla pohľadu je preto veľmi dôležité si uvedomiť, čo je pre Slovensko a Európsku úniu lepšie, čo je to tzv. menšie či tradičné zlo pre voliča. Mať opäť silnú, ale čitateľnú sociálnodemokratickú vládu jednej strany, alebo koaličnú vládu sociálnej demokracie a jej možného, ale zatiaľ neznámeho partnera? Alebo dať opäť šancu replike širokej pravicovej koalície viacerých strán? Prvý variant znamená, že budeme ďalej tolerovať i podporovať Roberta Fica, úspechy aj chyby jeho druhej vlády, respektíve vlády jeho strany. Dostane od nás šancu, aby opravil to, čo pokazil. Ak ho budeme voliť, budeme priamo či nepriamo podporovať aj jeho súčasné medzinárodné postavenie v rámci presadzovania národných a štátnych záujmov Slovenska v Európskej únii. Ale aj mimo nej, ktoré sú napríklad v prípade Ukrajiny a Ruska nejasné a protirečivé a zahmlievané tzv. spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Ale v otázke slovenskej politiky voči Ukrajine a Rusku sú labilné a nejasné aj ostatné parlamentné strany na Slovensku. A nielen v tejto téme. Vôbec sa napríklad nediskutuje o tom, či by sa mala a ako by sa mala reformovať Severoatlantická aliancia, aby sa skončila nadvláda amerického velenia v nej. Alebo o tom, či Rusko naozaj ohrozuje Slovensko a EÚ, respektíve prečo sa NATO ďalej približuje k hraniciam Ruskej federácie? Prestalo sa diskutovať aj o ďalšej federalizácii Európskej únie, ktorú Robert Fico a jeho SMER – SD podporujú. Nehovorí sa ani o možnosti zlepšenia vzťahov EÚ s Ruskom, ani o návrhu na vytvorenie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Euroázijskou hospodárskou úniou, ktorá by určite vyriešila nielen otázku protiruských a protieurópskych sankcií, ale najmä otázku hospodárskeho rastu Slovenska a EÚ.   
Slovensko bude predsedať Európskej únii, ktorá s veľkými ťažkosťami zvláda svoje vnútropolitické a zahraničnopolitické krízy. Nevie napríklad vyriešiť finančnú krízu v Grécku, nevie stabilizovať eurozónu, oživiť hospodárstvo a podnikanie, nevie zastaviť narastanie miliónov nezamestnaných občanov - mladých ľudí a ľudí žijúcich na hranici chudoby a biedy. Nevie presadiť mier na Blízkom východe a v severnej Afrike. A čo je najhoršie – nevie spoločne ochrániť ani svoje vonkajšie hranice a spoločne garantovať bezpečnosť svojim občanom, ktorých ohrozujú moslimskí utečenci a hospodárski migranti. A v takomto stave prevezme Slovensko od Holandska polročné predsedníctvo. V dobe, keď sa potvrdzuje, že lídri zo západnej Európy zlyhali, zamotali sa do fráz, neschopnosti a nerozhodnosti. Zrazu nevedia, čo majú robiť. Scenáre, ktoré dostávajú z lobistických zoskupení a z rôznych think – tankov expertov, sa nedajú aplikovať, sú virtuálne a nepoužiteľné. Ukazuje sa, že Európska únia potrebuje nových lídrov a politikov, ktorí vedia povedať aj pravdu, stáť si za ňou a ponúknuť riešenia. V strednej Európe, okrem Viktora Orbána, Miloša Zemana či penzionovaného Václava Klausa, môže takýmto politikom byť aj Robert Fico.     
Róbert Matejovič, šéfredaktor
 
Osobnosť
Slovensko bude (konečne) čistejšie

,,Ak chceme zvýšiť recykláciu odpadov, musíme najprv zásadne zvýšiť úroveň triedeného zberu, predovšetkým papiera a lepenky, skla, plastov a kovov,“ hovorí Vojtech Ferencz, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
 
Galéria
Západné Tatry pod Kasprovym vrchom
 
Bez komentára
Pomôže zahraničným Slovákom lampáreň?

.,Keď sme upozornili na rôzne „nejasnosti“ v súvislosti s prideľovaním dotácií (netransparentosť, klientelizmus, tunelovanie), len sa útrpne usmiali,“ konštatuje Dušan Klimo, predseda Únie Slovákov v zahraničí.
 
Zaujalo nás
Sorosove hry  

Zmenil protiruskú rétoriku a opäť žiada nový Marshallov plán pre východnú Európu. Poprevratová postsorosovská a postobamovská Ukrajina je v podstate na mizine a bojuje s prekvitajúcou korupciou.
 
Interview
Deukrajinizácia karpatských Rusínov

,,Ukrajina má chorľavé nároky na celé staroruské dedičstvo. Rusínmi sa nazývali nielen predkovia Ukrajincov, ale aj predkovia súčasných Bielorusov, ba aj Rusov,” pripomína Michail Dronov, ruský historik.  
 
Investstory
Renesancia Daruvarských kúpeľov

Reprezentujú autentickú aj moderne koncipovanú liečebňu s vysokou úrovňou poskytovaných služieb v rámci liečenia reumatických a gynekologických ochorení, neplodnosti žien, wellnessu, rehabilitácie a športovej medicíny.
 
Zahraničie
Výsledky ruskej operácie v Sýrii

Rusko - americké vzťahy sa dostali do štádia, o ktoré sa Rusko už dlhú dobu usilovalo. Tieto dve veľké mocnosti sú zodpovedné za celosvetovú bezpečnosť.  
 
Justícia
Šikanovanie sudcu v praxi

,,Stupňujú sa útoky a škandalizovanie sudcov a ich súdnych rozhodnutí zo strany ústavných činiteľov, ba dokonca aj zo strany generálnej prokuratúry,“ odhaľuje Viliam Dohňanský, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
 
Anketa
Od 1. júla 2016 bude Slovensko predsedajúcou krajinou EÚ. Malo by iniciovať a zaradiť do svojej agendy aj zrušenie protiruských sankcií?
 
Reflexie
Čo je ľudská ekológia?

,,Príroda je nám k dispozícii nie ako „zhluk náhodne rozosiatych odpadkov“ (Heraklitos z Efezu), ale ako dar Stvoriteľa, ktorý jej určil vnútorný poriadok,“ zamýšľa sa Jozef kardinál Tomko.
 
Dedičstvo
Patróni vedy, techniky a remesiel (1. časť)

Svätý Peter a hodinárstvo. Bol prvým pápežom. Najstaršími hodinami sú slnečné hodiny, ktoré slúžili aj ako kalendár. Na Slovensku začínajú dejiny hodinárstva v 15. storočí.
 
História
Francova vojna proti ľavičiarom

Pred 80 rokmi vypukla v Španielsku krutá občianska vojna, ktorá likvidovala aj Katolícku cirkev. Kňazov zabíjali po mučení, mníšky znásilňovali  a potom zavraždili.
 
Svet šoubiznisu
Mozart filmového sveta

„Hudba musí vniknúť do filmu pomaly, nenápadne a s noblesou. Skladateľ nepíše motív, ktorý zaznie napríklad presne vo chvíli, kedy postava vstúpi do miestnosti,“ vysvetľuje slávny skladateľ Ennio Morricone.
 
Kultúra
Všestranný tvorca so svojským rukopisom

„Človek sa narodí kvôli tomu, aby sa vyjadril, aby povedal, čo si myslí o svojej existencii. Spôsob môže byť rozličný,“ komentuje svoju tvorbu akademický maliar Miroslav Cipár.
 
Knihy a recenzie
 
Umenie
Galéria insitného umenia v Kovačici

Plátno znázorňuje život a prácu sedliakov, ľudové zvyky a obyčaje, príchod Slovákov na Dolnú zem, sedliacke dvory a dedinské ulice.
 
Šport
Komentátorská legenda  

„Fandiť môže fanúšik, nie však novinár či komentátor. Súčasnému životu a hodnotám, ktoré niektorí ľudia dnes vyznávajú, celkom nerozumiem,“ hovorieval populárny komentátor Karol Polák.

Marec/Apríl 2019Čínska investičná ofenzíva čaká na Slovensko
Za zdravie zvierat i krajiny
Kamenný most v Konjici
,,Tunel spásy“
Vyhovie či zomrie?
,,Čínsky veriteľský imperializmus”
Jedno pásmo, jedna cesta
Ako a v čom Rusko a Čína ohrozujú politicky roztrieštenú EÚ?
Nech žije Republika Severné Macedónsko!
Slovanstvo a Európa bu...Čítať viac