Jún 2016

Zastavili Briti federalizáciu EÚ?
Nechcú autonómiu Slavónska
Barokový drevený chrám sv. Bazila Veľkého
Obnova kaštieľa Pejačević
Zbojníkov adrenalínový park
Hľadá sa liek pre EÚ
Príbeh úspechu a rozmachu
Strana psychopatov?
Nezákonný výsluch sudcu
Nový spor medzi sudcami
Autentická dogmatika versus religiózna sociológia
Patróni vedy, techniky a remesiel (4. časť)
Svätý Tomáš, geodézia a kartografia.
Básnik dušehojivej poézie
V službách baletu
Čierna mamba opustila NBA

Editoriál
Zastavili Briti federalizáciu EÚ?

Referendom o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii vyvrcholila ďalšia so série kríz v Európskej únii, ktorej korene siahajú ešte do obdobia rokov 2000 – 2003. Vtedy sa na zasadnutiach Európskeho konventu a medzivládnej konferencie hľadali ,,recepty“ na zvýšenie demokracie, transparentnosti a efektivity v Európskej únii a v jej inštitúciách. Bolo to v čase, keď Európsku úniu poškodili korupčné škandály Santerovej komisie. Tie nielenže zatienili, ale aj spochybnili oficiálne zavedenie eura a tzv. spoločnej hospodárskej a menovej únie 1. januára 1999. Tak ako sa teraz po BREXIT-e živo diskutuje, aj vtedy sa živo debatovalo o ďalšej budúcnosti Európskej únie. Vtedy európski federalisti (najmä socialisti) na pozadí korupčných škandálov a vyšetrovaných finančných nezrovnalostí v rozpočte EÚ žiadali nové inštitucionálne zmeny a reformy. Takto si pripravovali pôdu a cestu pre ďalšiu etapu federalizácie EÚ, ktorá sa mala viac priblížiť občanovi. Nástrojom na riešenie krízy sa mala stať Zmluva o ústave pre Európu, zjednodušene Ústava EÚ. Hádky a polemiky o tom, či EÚ má byť úniou slobodných a nezávislých štátov alebo sa má začať transformovať na ,,európsky superštát“, trvali až do konca októbra 2004, keď návrh tejto ústavnej zmluvy v Ríme podpísali predstavitelia vlád všetkých členských štátov, aj Slovenska. V rámci ratifikačného procesu ju však jednoznačne odmietli Francúzi a Holanďania vo svojich referendách v máji a v júni 2005. Slovensko, ako novučký členský štát EÚ, ústavnú zmluvu ratifikovalo v parlamente. Bez hlbšej a kompetentnej diskusie s občanmi. Briti vtedy vypísanie konzultatívneho referenda odsunuli na neurčito a už ho ani nemuseli vyhlasovať, keďže Francúzi a Holanďania rozhodli aj za nich. Po tomto neúspechu, keď opäť nebolo občanom jasné, čo to vlastne Európska únia je a čo bude, prečo potrebuje toľko inštitúcií, prišla nová reforma v réžii federalistov – transformácia Zmluvy o ústave EÚ na Lisabonskú zmluvu v roku 2007. Tlak európskych federalistov bol silnejší a úspešnejší ako argumenty odporcov voči pokračujúcej centralizácii a inštitucionalizácii Európskej únie. Federalisti, poučení nevýhodami ľudového hlasovania pre európsky projekt, dokázali presvedčiť vlády členských krajín, aby proces ratifikácie legalizovali iba národné parlamenty (jednoduchou alebo trojpätinovou väčšinou). Výnimkou vtedy boli iba Íri, ktorí sa ako jediní rozhodli vypísať demokratické referendum. V prvom v júni 2008 Lisabonskú zmluvu odmietli. Po politickom a finančnom vydieraní však museli referendum zopakovať. A v tom druhom v októbri 2009 už boli ,,rozumní“ a dali Lisabonskej zmluve zelenú v záujme ,,ekonomickej obnovy“ krajiny. Paradoxne, britská kráľovná túto zmluvu podpísala v júni 2008 týždeň po prvom írskom referende, keď ju ešte pred konaním írskeho referenda ratifikovala Dolná komora aj Snemovňa lordov britského parlamentu. Posledným štátom, ktorý blokoval Lisabonskú zmluvu, bola Česká republika a najmä prezident Václav Klaus. Vďaka nemu a jeho výhradám začala Lisabonská zmluva platiť až od 1. decembra 2009, ale aj so zoznamom výnimiek pre niektoré členské štáty. ,,Lisabonská zmluva stavia občanov do centra európskeho projektu,“ vyhlásil vtedy predseda Európskej komisie J. M. Barroso. ,,Bude lepšie vybavená, aby riešila energetiku, klimatické zmeny, cezhraničnú kriminalitu a imigráciu. Na medzinárodnej scéne získava silnejší hlas,“ zdôraznil vtedy tento presvedčený socialista a federalista. Ako ďalší vývoj ukázal, stal sa pravý opak a EÚ sa občanovi vzdialila ešte viac. Namiesto rýchlejšieho, transparentnejšieho a spravodlivejšieho rozhodovania ,,kvalifikovanou väčšinou“ sa vytvorila légia viac než 30-tisíc úradníkov a zamestnancov európskych inštitúcií – presvedčených až dogmatických federalistov. Ak si niekto dovolil kritizovať efektivitu ich práce alebo nezmyselné nariadenia a míňanie peňazí, zrazu bol ,,protieurópsky“. Koordinácia politík a vzťahov medzi Európskym parlamentom, Európskou komisiou a ďalšími inštitúciami si vyžiadala ďalšieho komisára pre inštitucionálne vzťahy a administratívu. A Eurozónu a celú EÚ ,,nepostihli“ hospodárky rast a rast životnej úrovne, ale silná finančná a hospodárska kríza, grécka kríza, nárast chudoby a biedy, prehlbovanie regionálnych rozdielov, silnejúci centralizmus a rastúci odpor občanov, malých a stredných podnikateľov a farmárov voči Bruselu, ,,európskej vláde“ a Európskemu parlamentu. V rokoch 2014 a 2015 Európskou úniou zatriasli štátny prevrat na Ukrajine, protiruské sankcie, veľká migračná a schengenská kríza, rastúci terorizmus a strach občanov o vlastnú bezpečnosť. ,,Briti kladú zásadné otázky o Európskej únii: či prináša svojim občanom prosperitu, či sa činnosť EÚ zameriava na oblasti, v ktorých môže dosiahnuť hmatateľné výsledky, či je otvorená voči zvyšku sveta,“ povedal 9. septembra 2015 Jean - Claude Juncker, dosadený ,,premiér európskej vlády“ vo svojej správe o stave Európskej únie. Samozrejme, bez toho, aby dal konkrétne odpovede. Nepriamo tak zhodnotil desaťročné pôsobenie dvoch Barrosových komisií a šesťročnú efektivitu Lisabonskej zmluvy netušiac, že v júni 2016 sa britskí voliči rozhodnú pre definitívny odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Po britskom referende je na stole opäť tá zásadná a kľúčová otázka: Čo je cieľom projektu o Európskej únii? Chcú európske štáty vytvoriť jeden veľký federálny štát? V súčasnosti je Európska únia medzinárodnou organizáciou s právnou subjektivitou a s niektorými štruktúrami, ktoré má suverénny štát a ktoré sú už politicky, finančne aj kompetenčne nadradené členským štátom na základe Lisabonskej zmluvy. Ľudovo povedané, máme tu akýsi ,,pološtát“ medzi konfederáciou a federáciou štátov. Ale čo chcú občania? Podporujú tento projekt? Federalisti majú opäť riešenie, ako dostať EÚ z krízy, presnejšie Eurozónu – presadzujú politickú, hospodársku, fiškálnu a bankovú úniu. Koľko členských štátov takéto riešenie naozaj podporuje? Bolo by určite veľkým prínosom slovenského predsedníctva a slovenskej diplomacie, ak by sa na septembrovom bratislavskom summite podarilo otvoriť niekoľko tém v rámci hľadania ,,novej vízie“ a ,,novej energie“ pre otrasenú Európsku úniu. Napríklad otázku usporiadania spoločného referenda vo všetkých členských štátoch o tom, či si občania želajú transformáciu Európskej únie na federálnu úniu európskych štátov? Takéto referendum môže pomôcť nielen EÚ, ale aj členským štátom. Minimálne môže ukázať skutočnú vôľu občanov a odhaliť, ktoré členské štáty chcú alebo nechcú naozaj pokračovať v ,,prehlbovaní integrácie“. Môže tiež oslobodiť štáty od umelo vytvorenej európskej elity v Bruseli a povinného divadla, ktoré sa nazýva ,,európska jednota a solidarita za každú cenu“. Nestane sa nič také dramatické, ak by aj počet členských štátov EÚ klesol. Alebo ak by v Európskej únii zanikli tie inštitúcie, ktoré sú zbytočné. Projekt EÚ predsa nie je povinný a nie je jediným nástrojom, ktorý môže zabezpečiť prežitie a prosperitu európskym štátom a národom. Ak by sa aj Eurozóna transformovala na budúci federálny štát, tak štáty, ktoré nechcú byť v Eurozóne a nechcú nahradiť svoje národné meny eurom, by museli po istom čase sformovať inú koalíciu alebo by obnovili svoju štátnu a hospodársku suverenitu. Veľká Británia sa už rozhodla a chce byť nezávislým partnerom pre EÚ. Ukázalo sa, že vytvorenie spoločného trhu so slobodným pohybom pracovnej sily, kapitálu, tovaru a služieb, bolo maximom, čo chcela akceptovať a čo neohrozovalo britskú suverenitu a nezávisloť. Za akých podmienok bude ďalej spolupracovať s EÚ, to ukáže nová dohoda. Bratislavský summit by mohol otvoriť aj otázku konania predčasných volieb do Európskeho parlamentu, v ktorom postupne prestane pôsobiť 73 britských poslancov a takisto demisiu Junckerovej komisie, ktorá stále nenašla dlhodobejšie a efektívnejšie recepty na riešenie hospodárskej, bezpečnostnej, migračnej a sociálnej krízy v EÚ. Je čas, aby sa o Európskej únii a jej celkovom stave povedala objektívna pravda.

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor

Osobnosť
Nechcú autonómiu Slavónska
,,Naše poľnohospodárstvo je na kolenách. Najviac ho ničí dovozné lobby, keďže Chorvátsko neochraňuje domácu výrobu a má macošský prístup k domácim výrobcom,“ tvrdí Dragan Vulin, predseda regionálnej strany Chorvátske demokratické spoločenstvo Slavónska a Baranje.

Galéria
Barokový drevený chrám sv. Bazila Veľkého

Fotoreport
Podravina v malom Rodinná farma Zlatni klas v Otrovanci je lídrom v rozvoji vidieckeho turizmu vo virovitickom regióne. Ponúka zdravú kuchyňu predkov a jej špecialitami sú aj jedlá pripravované zo žihľavy, bodliaka aj chmeľu.

Investstory
Obnova kaštieľa Pejačević

Slavónsky magnet pre investorov
Virovitica chce byť chorvátskym dopravným a logisticko-distribučným Hot-spotom medzi západnou a juhovýchodnou Európou.

Report
Zbojníkov adrenalínový park
Čaká na vás pri Balatone v Bakonskom lese pri meste Ajka. Jeho najväčšou atrakciou je vtáči let pre superhrdinov.

Bez komentára
Hľadá sa liek pre EÚ
,,Európska únia 21. storočia si žiada svieži vietor. Potrebuje nový investičný impulz, nové pracovné príležitosti a najmä novú dôveru,“ zdôrazňuje slovenský premiér Robert Fico.

Anketa
Ak bude dezintegrácia EÚ pokračovať, pomôže Slovensku prehlbovanie integrácie v rámci Eurozóny, ktorú dusí dlhová kríza? Ako sa môže Slovensko zachrániť?

Zaujalo nás
Príbeh úspechu a rozmachu
Šanghajská organizácia pre spoluprácu sa rozširuje o Indiu a Pakistan a je naďalej nezávislá od vplyvu USA.

Zahraničie
Strana psychopatov?
Podľa londýnskeho analytika je Republikánska strana nepriateľom každého slušného, tolerantného a mysliaceho Američana.

Justícia
Nezákonný výsluch sudcu
,,Vyšetrovateľ aj prokurátori hrubo porušili základné a ľudské práva a slobody vypočúvaného sudcu a zneužili právomoci verejného činiteľa,“ píše Viliam Dohňanský, trestný sudca Najvyššieho súdu SR.

Nový spor medzi sudcami
Podľa Juraja Sopoligu, prezidenta Združenia sudcov Slovenska, Štefan Harabin nepozná alebo ignoruje záväznú judikatúru Ústavného súdu SR o povinnosti aplikácie teórie hraničného orgánu a doktríny nevyhnutnosti.

Reflexie
Autentická dogmatika versus religiózna sociológia
Ako každá mystika, aj „európska mystika“ sa orientuje na návrat k prapočiatočnému stavu sveta.

Dedičstvo
Patróni vedy, techniky a remesiel (4. časť)
Svätý Tomáš, geodézia a kartografia.

História
Česi a Slováci v španielskej vojne
V zime v bitke pri Teruele sa im ako prvým delostrelcom v histórii podarilo zostreliť nemeckú stíhačku Messerschmitt 109.

Svet šoubiznisu
Zlatá sieť lásky a hudby
Radojka Šverková, chorvátska a svetová diva rozkošného a autentického hlasu, oslávi na budúci rok polstoročie svojej umeleckej a speváckej kariéry.

Literatúra
Básnik dušehojivej poézie
Teodor Križka bol zhodený z koňa ako Šavol, aby nastúpil cestu podobnú tej, po ktorej išiel apoštol Pavol.

Kultúra
V službách baletu
,,Aj keď toto remeslo mnohí považujú za zoženštelé, ja si to nemyslím,“ zamýšľa sa Emil Bartko, tanečník, choreograf a pedagóg.

Umenie
Svet fantázie a farebnosti Vladimíra Miková sa vo svojej tvorbe venuje prírodným motívom prepojených s figúrou. Usiluje sa zachytiť atmosféru, ktorá ma silu fantázie a pôsobí až rozprávkovým dojmom.

Šport
Čierna mamba opustila NBA
Kariéru a myslenie Kobeho Bryanta najviac ovplyvnil spevák Michael Jackson.