Úvod    Archív čísiel    2018    September/Október 2018

September/Október 2018

Blúdenie v EÚ pokračuje
Čínske impulzy pre Slovensko
Belehradská pevnosť
EÚ sa podkopáva sama
Ako Kyjev trestal Krymčanov
Nová aliancia vo Východnom Stredomorí
Ako a v čom Rusko ohrozuje bezpečnosť EÚ a USA?
Helsinský digitálny hit
Sarkastickí právnici
Monopol psychológov a psychiatrov má prakticky nulovú postihnuteľnosť a nulovú zodpovednosť za svoje zlyhanie

 

Editoriál
Blúdenie v EÚ pokračuje

Jean-Claude Juncker, unavený a končiaci predseda Európskej komisie, predniesol 12. septembra 2018 svoju poslednú správu o stave EÚ v Európskom parlamente. Tá ďalšia už bude v réžii nového predsedu. Médiá a prevažne znechutenú európsku verejnosť zaujala iba na niekoľko hodín.Veľmi rýchlo vychladla, keďže sa o nej diskutovalo iba na pôde Európskeho parlamentu. Pre mnohých občanov a ľudí žijúcich v národných členských štátoch EÚ, nie pre európskych byrokratov a federalistov, bola opäť plná nezrozumiteľných fráz, návrhov a nejasných vízií o budúcnosti Európskej únie. Inými slovami, nebola to opäť štandardná komplexná a štrukturovaná správa o reálnom stave EÚ, o pomeroch v nej a o konkrétnych riešeniach problémov. Mala úroveň výrazne politického a ideologického referátu presvedčeného bruselského centralistu a federalistu, ktorý je dlhodobo odtrhnutý od skutočného života obyčajného človeka. Kto vie, ako by tento vyštudovaný právnik bez praxe riadil nejakú súkromnú spoločnosť alebo advokátsku kanceláriu. Žiaľ, tento bývalý predseda luxemburskej Kresťansko-sociálnej ľudovej strany (Chrëschtlech Sozial Vollekspartei) sa na konci svojej politickej ,,európskej“ kariéry viac preslávil so svojimi utopistickými víziami a sklonmi k alkoholu než ako razantný, zrozumiteľný a konsenzuálny ,,premiér európskej vlády“, ktorá sa za svoju činnosť zodpovedá Európskej rade a Európskemu parlamentu. 

Paradoxne pán Juncker začal svoju správu položením si základnej otázky: Vakom stave je Európska únia dnes, v roku 2018? Vzhľadom na celkový obsah a charakter jeho nemasnej a neslanej správy by sme sarkasticky mohli povedať, že táto otázka bola súčasne aj jej dramatickým vyvrcholením. Aj preto, že sme v nej nepočuli a nečítali ani štipku hodnotenia a zamyslenia sa napríklad nad súčasnou kvalitou života občanov Európskej únie - obyčajných ľudí, pracujúcich i nezamestnaných, podnikateľov, živnostníkov, študentov či dôchodcov. Alebo o tom, ako rastie či klesá životná úroveň a bezpečnosť v EÚ, aké účinné opatrenia a riešenia Komisia navrhuje na zníženie alarmujúceho počtu ľudí, ktorí žijú v pásme biedy a chudoby (30 % občanov EÚ).  

Ak Junckerovu správu porovnáme s jeho minuloročnou správou, zistíme, čo všetko sa súčasnej výborne platenej Komisii stále nedarí plniť a presadzovať. Začnime napríklad s vypracovanou Bielou knihou s piatimi scenármi o budúcnosti EÚ do roku 2025. Komisia ich prezentovala ešte v marci 2017 a prvé závery z mnohých diskusií k nej mala Európska rada prijať ešte na svojom zasadaní v decembri 2017. Aká je skutočnosť? Európska rada sa tejto téme vôbec nevenovala, prednosť dostal brexit a reforma tzv. migračnej krízy. Prečo však túto tému vo svojej tohtoročnej správe vynechal pán Juncker a nevysvetlil čo sa stalo? Európskych daňových poplatníkov by iste  zaujímalo, ako boli efektívne vynaložené peniaze na organizovanie rôznych stretnutí, podujatí a diskusií, ktoré mali ilustrovať a dokazovať ,,veľký záujem“ občanov o budúcnosť nejednotnej a rozdelenej Európskej únii. Európski federalisti sa v minulom roku dokonca nezabudli pochváliť, že o túto tému prejavilo záujem až 30 miliónov ľudí. A pán Juncker vo svojej správe o stave EÚ vseptembri 2017 presviedčal poslancov Európskeho parlamentu, že ,,už nastal čas pre prvé závery z diskusie, od úvah k akcii, od diskusií k rozhodnutiu.“

V minulom roku pán Juncker žiadal aj iné centralistické ciele z agendy Komisie - silnejšiu hospodársku a menovú úniu, silnejší jednotný trh. Navrhoval vytvoriť nástroj predvstupovej pomoci tým členským štátom mimo eurozóny, ktoré chcú prijať euro, či nové pravidlá financovania politických strán a nadácií. A žiadal aj vytvorenie bankovej únie: ,,Ak chceme, aby banky na celom našom kontinente dodržiavali rovnaké pravidlá a uplatňoval sa na ne rovnaký systém dohľadu, mali by sme podporovať všetky členské štáty, aby sa stali členmi bankovej únie. Dobudovanie bankovej únie je naliehavou záležitosťou,“ zdôrazňoval poslancom Európskeho parlamentu. Súčasne otvoril aj otázku možnej ,,transformácie“ EÚ na tzv. Úniu rovných pre všetkých pracujúcich: ,,Majú za rovnakú prácu na rovnakom mieste dostať rovnakú odmenu. Máme európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý dohliada na bankové normy, ale z nejakého absurdného dôvodu nemáme spoločný orgán práce, ktorý by garantoval spravodlivosť na našom jednotnom trhu. Preto ho vytvoríme.“ V akom štádiu diskusie sa však nachádzajú tieto centralistické návrhy a požiadavky po jednom roku? Píšem diskusie, pretože dodnes nie je známe, aké stanovisko k nim zaujali vlády, parlamenty a politické strany členských štátov. A naviac, o týchto témach sa nevedú žiadne konštruktívne debaty ani v národných parlamentoch, s občanmi či záujmovými profesnými organizáciami.

Pokračujme ďalej. Pre pána Junckera je veľmi dôležitou témou obchod. Tvrdí, že obchod znamená pracovné miesta a vytvára nové príležitosti pre veľké aj malé európske podniky. ,,Vývoz v objeme každej ďalšej miliardy eur podporí vznik nových 14 000 pracovných miest v Európe,“ zdôraznil v minuloročnom prejave v Európskom parlamente. Ak sa zamyslíme, ako napríklad protiruské sankcie vážne poškodili exportný potenciál ,,európskych podnikov a firiem“ a vznik nových pracovných miest, postačí poukázať na taliansku skúsenosť. V rokoch 2014 - 2017 stáli Taliansko takmer 4 mld eur. Ak by sme použili výpočet pána Junckera, tak len v Taliansku mohlo vzniknúť 56 000 nových pracovných miest. Bolo by iste veľmi zaujímavé, keby Komisia alebo pán Juncker konečne zverejnili informácie o vzniknutých finančných a hospodárskych stratách vo všetkých členských štátoch a o nevytvorených nových pracovných miestach. Pán Juncker považuje za veľký úspech pokles priemernej nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ na 14,8 percenta. Je údajne najnižšia od roku 2000. Nehovorí však o tom, v ktorých štátoch je najvyššia a najnižšia a prečo. Túto tému sa usiluje prekryť financovaním programu Erasmus, ktorý však problematiku zamestnanosti mladých ľudí nerieši a nevyrieši. Len ju odkladá na istý čas. Takisto nepoznáme ani celkový sumár doterajších finančných kompenzácií firmám a výrobným podnikom, ktoré poškodili protiruské sankcie. O týchto negatívnych dopadoch pán Juncker nehovoril ani v tohtoročnej správe o stave EÚ. A pritom veľmi rád obhajuje a podporuje multilateralizmus v obchodných vzťahoch. Podobne ako napríklad slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V prípade Ruska, Číny a Euroázijskej hospodárskej únie však multilateralizmus neexistuje, pretože Rusko a Čína už nie sú partnermi EÚ a predstavujú dokonca ,,hrozbu“ pre európsku dvadsaťsedmičku. Tieto krajiny v rámci nových dohôd o voľnom obchode majú nahradiť Kanada, Ukrajina, Mexiko, Južná Amerika, Austrália či Nový Zéland.

Na vine je tzv. anexia Krymu, kde však Krymčania proti anexii neprotestujú a nežiadajú návrat do Ukrajiny, ale naopak, sú šťastní, že sa na základe referenda ,,vrátili domov“, do Ruska. Čosi podobné sa stalo aj po Mníchovskej dohode v roku 1938 a Viedenskej arbitráži, keď sa do nacistickej Nemeckej ríše ,,vrátili“ Sudety a do Maďarského kráľovstva územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Ale bez referenda, na základe diktátu a rozhodnutia európskych mocností.

Zdá sa, že novou srdcovou záležitosťou pána Junckera sa stala Afrika. Že by chcel vstúpiť do jej služieb po skončení svojho mandátu? Vidí v nej dokonca nového strategického partnera pre EÚ. Samozrejme, bez konzultácií s vládami členských štátov jeho Komisia navrhuje nové africko-európske spojenectvo, dokonca akúsi alianciu pre udržateľné investície a pracovné miesta. ,,Umožnila by v Afrike vytvoriť až 10 miliónov pracovných miest v nasledujúcich piatich rokoch. Chceme vytvoriť rámec, ktorý Afrike prinesie viac súkromných investícií. Nezačíname od nuly: vďaka nášmu vonkajšiemu investičnému plánu, ktorý sme odštartovali pred dvoma rokmi, zmobilizujeme vo verejnom aj v súkromnom sektore v Afrike investície vo výške viac ako 44 miliárd eur. Pričom projekty, ktoré sú už pripravené a dohodnuté, zmobilizujú 24 miliárd eur. Naše investície budeme smerovať tam, kde prinesú skutočný úžitok. Vďaka programu Erasmus Európska únia do roku 2020 podporí 35 000 afrických študentov a výskumných pracovníkov. Do roku 2027 by ich malo byť 105 000,“ povedal vo svojom prejave.

Keď sa Junckerova komisia ujala svojho mandátu, sľúbila, že vytvorí inovačný digitálny jednotný trh, rozsiahlu hospodársku a menovú úniu, bankovú úniu, úniu kapitálových trhov, spravodlivý vnútorný trh, energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy, vypracuje komplexnú migračnú agendu a vybuduje bezpečnostnú úniu. Súčasne si predsavzala, že sa nebude stavať chrbtom k sociálnemu rozmeru Európy, ale že ho posunie smerom k budúcnosti. Akej? To stále nevieme. K dnešnému dňu môžeme konštatovať, že z týchto cieľov sa Komisii a členským štátom podarilo naplniť minimum. 
Mgr.Róbert Matejovič
šéfredaktor

Osobnosť
Čínske impulzy pre Slovensko

,,Čoraz viac čínskych firiem prichádza na Slovensko vyhľadávať projekty s investičným potenciálom, vrátane prekladiska v Dobrej a možnej výstavby fabriky na elektromobily pri Košiciach,” hovorí pán LIN Lin, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku. 

Fotoreport
Belehradská pevnosť

Srbi museli prežiť 440 rokov, kým opäť získali Belehrad do svojich rúk.  

Svätá Petka Paraskeva
Pravoslávni kresťania ju považujú za ochránkyňu žien a pomocnicu nemocných, hladných a chudobných.

Názor
EÚ sa podkopáva sama

,,Žiadna vnútorná smernica Európskej únie, ktorá prekračuje a zasahuje do výlučnej kompetencie štátov dohodnutej v zmluvách o EÚ, nie je nadriadená ústave a zákonom členského štátu,“ píše sudca Štefan Harabin.

Reportáž
Ako Kyjev trestal Krymčanov

Ukrajina mosty s Krymom spálila, Rusko ich postavilo a stavia ďalej.

Zaujalo nás
Nová aliancia vo Východnom Stredomorí

Američania vytvárajú novú bezpečnostnú a plynovú koalíciu s Izraelom, Gréckom a Cyprom proti rusko-tureckému plynovodu. 

Anketa
Ako a v čom Rusko ohrozuje bezpečnosť EÚ a USA?

Zahraničie
Helsinský digitálny hit

Multimediálne expozície v múzeu Amos Rex.    

Justícia
Sarkastickí právnici 

,,Medzi právnikmi je rovnaký počet hajzlov, psychopatov a úchylov ako vo všetkých ostatných skupinách ľudí,“ tvrdí mladá právnička s päťročnou praxou. 

Sonda
Pomáha či je hrozbou? (4. časť)

Monopol psychológov a psychiatrov má prakticky nulovú postihnuteľnosť a nulovú zodpovednosť za svoje zlyhanie.

Reflexie
Kázeň apoštola Pavla
,,Viera v skutočné vzkriesenie ukrižovaného Krista bola živým centrom celého prvokresťanského života,“ zamýšľa sa profesor Ján Šafin.

História
Dvojnásobná kráľovná

Aj keď sa Beatrix Aragónska vydala za Mateja Korvína a Vladislava II. Jagelovského,  vytúženého vládnutia nad Uhorskom, Českým kráľovstvom a Chorvátskom sa nedočkala.

Kultúra
Husle jej vždy pomohli

,,Hra na hocijaký hudobný nástroj, ak je interpretovaná profesionálne a kvalitne, si vyžaduje nemalé obete,“ konštatuje husľová virtuózka a profesorka hudby Gréta Hrdá.

Knihy a recenzie
Keď sa povie Nestor

Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi, ktorý zachytáva udalostí ohľadom príchodu vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. 

Umenie
Maliar tatárskeho Povolžia
Zufar Faatovič Gimajev, rodák z Uzbekistanu, a jeho zátišia, krajinky a portréty.  

Šport
Trpezlivá jednotka
Rumunská tenistka Simona Halepová si musela operatívne zmenšiť prsia a potom zmeniť mentalitu z negatívnej na víťaznú.