Júl/August 2019

Editoriál

Výzvy pre slovenské životné prostredie

V priebehu nasledujúcich 11 rokov sa má Slovensko postupne transformovať na krajinu, v ktorej sa budú úspešne rozvíjať regióny a komunity, na štát, ktorý poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý a plnohodnotný život všetkých obyvateľov. Takýto je jeden zo základných cieľov navrhovanej vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, o ktorej sa však nevedú žiadne rozsiahlejšie odborné, verejné ani politické diskusie. Kľúčovou zmenou v prospech dosiahnutia tohto stavu má byť klimaticky neutrálne využívanie prírodných zdrojov a rešpektovanie schopnosti obnovy ekosystémov. Ako to chce však Slovensko dosiahnuť, akými nástrojmi a legislatívnymi opatreniami? A kto bude za tento cieľ zodpovedať? Ani na tieto otázky ešte odpovede nepoznáme.

Podľa hodnoty Indexu environmentálnej výkonnosti (EPI) Slovensko v roku 2017 patrilo medzi 30 krajín s najkvalitnejším životným prostredím. V prípade Slovenska je tento index na úrovni 71 %, čo ho zaradilo na 28. miesto na svete. Oproti roku 2007 však hodnota tohto indikátora klesla o 15 % (z 86%) a Slovensko kleslo o 11 priečok z pôvodného 17. miesta. Zo zloženia indexu vyplýva, že Slovensko si drží na vysokej hodnote indexu pretrvávajúcu vitalitu ekosystémov a solídny systém ochrany životného prostredia. Najhoršie hodnoty dosahuje kvalita ovzdušia (predovšetkým znečistenie tuhými časticami), stav lesov a kvalita habitatov (biotopov).

V najviac znečistených územiach žije stále takmer tretina z celkového počtu obyvateľov Slovenska a podľa štatistík znečistenie ovzdušia spôsobuje až 5 000 úmrtí ročne. To by pri nezmenenej situácii znamenalo stratu 60 000 životov do roku 2030. Slovensko nedosahuje požadované úrovne zníženia znečisťujúcich látok, ako sú oxid dusičitý (NO2), tuhé častice (PM10), jemné prachové častice (PM2,5), ozón a rakovinotvorný  benzo(a)pyrén. Nástroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú na znižovanie emisií, nie sú dostatočné, aby sa dosiahlo požadované zníženie emisií do roku 2030.

Slovensko taktiež zaznamenáva nárast negatívnych prejavov zmeny klímy. Podľa odhadov ekonomické straty z extrémov v dôsledku zmeny klímy dosiahli v roku 2013 hodnotu viac ako 1,2 mld. eur. Bez efektívnej politiky adaptácie ekonomiky a spoločnosti na tieto zmeny nie je možné očakávať ich pokles. Naopak, ďalší rast a celkovú hodnotu prevyšujúcu 14,4 mld. eur do roku 2030, ak Slovensko príjme aspoň aké-také efektívne opatrenia na zmiernenie tempa zmeny klímy. Slovenská ekonomika spotrebúva viac prírodných zdrojov na obyvateľa, ako je ich kapacita tvoriť tieto zdroje. Ekologická stopa slovenskej ekonomiky je negatívna, s deficitom 1,3 globálneho hektára. Slovensko zaostáva aj v ekologických inováciách za väčšinou krajín EÚ. V roku 2017 dosiahli tieto inovácie iba 74 % priemeru EÚ.
Udržateľné nie je ani súčasné pokrytie energetickej spotreby Slovenska, keďže jeho hospodárstvo patrí k energeticky najnáročnejším hospodárstiev v Európskej únii. Žiaľ, väčšina využívaných energetických zdrojov je neobnoviteľných. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahuje iba 12 %, zatiaľ čo v roku 2016 v celej EÚ (bez Slovenska) to bolo 17 percent. Kritická situácia je v sektore dopravy, kde najväčší podiel spotreby palív tvorí konečná spotreba kvapalných palív (97 %), zatiaľ čo podiel konečnej spotreby elektriny je veľmi nízky. Problém spotreby energie a najmä obnoviteľných zdrojov energie úzko súvisí aj s energetickou chudobou, ktorá sa na Slovensku stala významným faktorom nielen kvality života, ale priamo aj kvality životného prostredia. Zelené obstarávanie tvorí len nepatrný podiel na celkovom objeme obstarávaných tovarov a služieb.

Klesá aj kvalita povrchových a podzemných vôd. Počet obyvateľov, ktorí sú napojení na kanalizáciu, predstavuje iba 65,2 % celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky.
V aglomeráciách nad 2 000 obyvateľov iba 58 percent. Kapacita vodných nádrží na zadržiavanie odtoku vody z krajiny je na úrovni tretinových ročných potrieb Slovenska.
Až 51 % z celkového množstva odpadu končí na skládkach, pri komunálnom odpade dokonca 66 percent. Miera recyklácie komunálneho odpadu je na úrovni 23 %, čo je jedna z najnižších v Európe. Z 1963 evidovaných environmentálnych záťaží na Slovensku sa do roku 2016 podarilo vykonať prieskum iba v 141 lokalitách a vykonať sanáciu 19 lokalít. Z celkovej rozlohy Slovenska je viac než 37 % území definovaných ako chránené územia. Ale paradoxne iba na malej časti z nich (1,75 %) je príroda ponechaná bez zásahov. Spôsob hospodárenia v chránených parkoch a chránených krajinných oblastiach sa nijako nelíši od využívania iných území.
Od roku 2000 Slovensko stráca lesy. Zhoršuje sa kvalita pôdy a zvyšuje sa erózia. Z hygienického hľadiska je 99 % poľnohospodárskeho fondu vyhovujúcich, avšak až tretinu tohoto fondu ohrozujú dusičnany. Takmer 60 % poľnohospodárskych pôd vykazuje slabo kyslú alebo kyslú pôdnu reakciu. Vodnou eróziou je ohrozených 38,6 % a veternou 6,7 % poľnohospodárskych pôd. Ekologicképoľnohospodárstvo zaberáiba 9,5 % rozlohy.

V programovovom vyhlásení slovenskej vlády na roky 2016 – 2020 sa vláda zaviazala k viacerým aktivitám. Napríklad, že bude viesť dialóg v rámci tzv. „zelenej  tripartity“ so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami. Alebo že v oblasti implementácie environmentálnej politiky vypracuje novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja. Alebo že vytvorí predpoklady k prechodu na konkuriencieschopné obehové hospodárstvo prostredníctvom podpory  implementácie  existujúcich  a inovatívnych ekonomických  nástrojov. Alebo že vytvorí podmienky pre tvorbu „zelených“ pracovných miest a investícií, ekoinovácií a aplikovanie zeleného verejného obstarávania. Vláda takisto prisľúbila občanom, že zníži emisie skleníkových plynov minimálne o 20 % do roku 2020 oproti roku  2005 a že pripraví „Nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050“, ktorá podporí dlhodobé investície  do nízkouhlíkových a čistých technológií šetrných k životnému prostrediu. Žiaľ, musíme konštatovať, že vláda aj rezortné ministerstvo životného prostredia (Most-Híd) tieto sľuby plnia minimálne a nestihnú ich splniť ani do konca svojho funkčného obdobia, respektíve do parlamentných volieb vo februári 2020.

Našťastie pre vládnu koalíciu sa tieto témy akosi ,,vyhýbajú“ slovenskej ,,starej i novej opozícii“. Bližšie ich nekomentuje ani dosluhujúca Junckerova komisia v Bruseli. Tá si začiatkom roka 2019 všimla iba ,,nenáležitú ochranu prírody“ na Slovensku, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva a nerešpektovanie smerníc EÚ o biotopoch a vtákoch. Podľa Bruselu slovenská strana zlyháva v oblasti právnych predpisov pri schvaľovaní plánov obhospodarovania lesov a pri ťažbe dreva v chránených územiach patriacich do sústavy Natura 2000. ,,Slovenské plány lesného hospodárstva a ich zmeny, ako aj asanačná ťažba, aby sa zabránilo zamoreniu škodcami, by sa mali posudzovať z hľadiska ich účinkov, avšak takéto ustanovenia v slovenských právnych predpisoch chýbajú,“ konštatovala Európska komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku zaslanom Slovensku.  Komisia skonštatovala, že jedným z nepriaznivých dôsledkov je napríklad pokles populácie tetrova hlucháňa, ktorý je najväčším vtákom z čeľade bažantovitých na svete. Európska komisia vytýka Slovensku, že neprijalo dostatočné osobitné ochranné opatrenia pre tetrova hlucháňa, ako sa to požaduje v smernici o vtákoch, ani plány riadenia pre príslušné osobitné chránené územie.

Mladá osobnosť
Neobrúsený diamant
,,Je už na čase, aby sa tvorcovia zákonov na Slovensku vybrali do terénu a zistili, aké dopady majú ,,ich zákony“ v praxi,“ tvrdí Karina Holešová, starostka obce Hlboké nad Váhom.

Galéria
Starý mlyn na rieke Buna v Blagaji

Fotoreport
,,Otvorená kuchyňa“
Je novým a obľúbeným gastronomickým hitom Ľubľany, ktorý ponúka kulinárske zážitky na svetovej úrovni.

Gurmánske destinácie na Krku
Tradičný Krk Food Fest motivuje čoraz viac reštaurácií na ostrove, aby prezentovali a ponúkali hosťom svoje jarné aj jesenné špeciality. 

Názor
Kocúrkovo pokračuje
Predseda Ústavného súdu SR sa vyhýba odpovediam na otázky. Občania Slovenskej republiky stále nevedia, či Zuzana Čaputová je legitímne platnou prezidentkou štátu.

Justícia
„Lex disciplinárny senát na Harabina“
Zuzana Čaputová je znepokojená z toho, že sudca Štefan Harabin vyhráva v disciplinárnych konaniach 14:0. Navrhuje preto inštitucionálnu zmenu, aby o sudcoch rozhodovali už ňou vymenovaní sudcovia.

Liberálne hrozby pre ústavu
Ich cieľom je likvidácia suverenity Slovenkej republiky, tradičnej rodiny a tradičného manželstva.

Zaujalo nás
Územie dialógu alebo konflliktu?
Rusko-čínska polárna hodvábna cesta cez Beringov prieliv je výzvou pre britskú geopolitiku.

Interview
Propagátor Božej prírody
,,Buďme múdri, poslušní a prívetiví ako Noe, zachráňme i my to, čo máme odovzdať ďalej,“ zamýšľa sa prírodovedec a spisovateľ Miroslav Saniga.

Report
Opustili pluhy, aby bojovali
V Bošáci si pripomenuli 80. výročie vzniku Česko-slovenského zahraničného vojska vo Francúzsku, ktoré bojovalo proti nemeckému nacizmu a za obnovenie Česko-Slovenska.

Anketa
Prečo liberalizmus západného typu nevie vyriešiť súčasné problémy v európskej spoločnosti a svoje navrhované riešenia presadzuje skôr diktátorským a neliberálnym spôsobom?

Reflexie
Imperializmus predstavivosti (1. časť)
A la carte stvorenia katolíckeho kresťanstva a ,,západnej komunity” pomohlo upevniť feudálny sociálno-ekonomický a politicko-vojenský systém v Európe. 

Sonda
Porazí Trump aj psychiatriu?
Psychiatri zcenzurovali kriminálne konanie a definovali hriech a zlo ako „duševnú poruchu“.

Spoveď spoza mreží
Z listu abstinujúcej ženy závislej od liekov, ktorej súd nariadil povinnú protidrogovú liečbu. 

História
Zabila ho infekcia
Anglický kráľ Richard Levie srdce počas križiackej výpravy porazil Saladinové vojská a obsadil Cyprus. Jeho najväčším súperom bol francúzsky kráľ Filip II., prvý manžel jeho matky.   

Kultúra
Zapadá do akéhokoľvek filmu
Chladnokrvný Jean Reno je rovnaký vo filme aj na ulici. Iba málokedy odloží tmavé okuliare, čierne tričko a koženú bundu.

Knihy a recenzie
Gustáv Murín
Dvojhra bez pravidiel(Pavol Rusko vs Marián Kočner)

Umenie
Vibrácie farieb
Amatérska výtvarníčka Martina Benková je presvedčená o tom, že farby svojou vibráciou dokážu ovplyvniť konanie človeka, jeho náladu či stav mysle.

Šport
Víťazný rekordér Tour de France
Peter Sagan je najlepšie zarabajúcim cyklistom v súčasnosti. Novak Djokovič za triumf na Wimbledone ale zarobil viac ako celý pelotón vo Francúzsku.