Kultúrne dedičstvo Veszprému

Pripravili: Dimenzie
Róbert Matejovič
Foto: autor

Kedysi korunovačné mesto uhorských kráľovien, dnes nová destinácia na mape kultúrneho turizmu v strednej Európe. Veszprému, jednému z najstarších miest v Maďarsku, ktoré sa hrdí minimálne tisícročnou históriou, výrazne pomohol titul Európske hlavné mesto kultúry 2023. Rozsiahle investície za viac než 109 miliónov eur do 71 projektov novej a revitalizovanej kultúrnej infraštruktúry zatraktívnili nielen mesto, ale aj 116 obcí v priľahlom regióne pohoria Bakony a jazera Balaton.

V priebehu celého roka 2023 navštívilo šesťdesiattisícový Veszprém (sídlo Vezsprémskej župy) viac než 1,6 milióna ľudí z Maďarska a zo zahraničia, najmä z Rakúska, Nemecka, Holandska, Slovenska a Česka. Prilákala ich nielen bohatá ponuka kultúrnych a umeleckých programov, podujatí a festivalov v rámci ,,Kultúrneho roka Veszprém-Balaton 2023“ (v ponuke bolo viac než 3500 kultúrnych akcií v 24 rôznych žánroch), miestna gastronómia, ale najmä zrekonštruovaný komplex kultúrnych pamiatok – domov, palácov, cirkevných, súkromných a verejných budov v barokovej hradnej štvrti so svojimi uličkami a námestiami. Samozrejme, hlavným destinačným bodom pre zahraničných aj domácich turistov je jazero Balaton, ktoré je od mesta vzdialené iba 11 km.

Osud hradnej pevnosti  

Hradná štvrť je najatraktívnejšou časťou mesta, jeho pýchou a historickým jadrom. Rozprestiera sa na Hradnom vrchu, na dolomitovom skalisku, ktoré sa týči 40 metrov nad riekou Séd. Mesto a jeho okolie bolo kedysi postavené na piatich skalnatých pahorkoch (Hradnom, Jeruzalemskom, Cintorínskom, Krížovom a pahorku Cserhát), tak to tvrdí legenda. Podľa inej legendy až na siedmich pahorkoch podobne ako Rím…

História zaznamenala, že v ére Arpádovcov (900 – 1301) prežíval Veszprém (po slovensky Bezperín, v meste kedysi žila aj chorvátska, srbská a slovenská menšina, okrem početnejšej nemeckej) svoje zlaté obdobie. Na mieste pôvodnej franskej pevnosti z 9. storočia bola na Hradnom vrchu vybudovaná nová pevnosť – kamenný hrad s rozsiahlym opevňovacím systémom. Hradby ochránili pevnosť v období nájazdov Mongolov. V roku 1380 boli svedkom ničivého požiaru mesta, ale aj ozdobou viac než storočného rozvoja stredovekého kresťanského a renesančného sídla. Po nástupe tureckej invázie v polovici 16. storočia, keď Turci pevnosť a jej hradnú štvrť vypálili, poškodili a ľudí povraždili, dlhých 150 rokov čakali na obnovu mesta a svojich zničených múrov. Žiaľ, novej renesancie sa nedočkali. Osud hradnej pevnosti a jeho pôvodného opevnenia definitívne spečatili Habsburgovci, ktorí ich začiatkom 18. storočia nariadili zbúrať. Z hradieb zostali iba menšie časti. Po odchode Turkov síce nastala nová éra – osídľovanie mesta a jeho prestavba v barokovom aj neoklasicistickom štýle, ktorá dala hradnej štvrti súčasnú tvár a podobu. Ale pevnosť ani pôvodné opevnenie sa už nepodarilo obnoviť.

Prvé biskupstvo v Uhorsku

Z celkového počtu 71 investičných projektov bolo vo Veszpréme zrealizovaných 52 rôznych projektov. Prevážná časť z nich bola zameraná na obnovu a revitalizáciu kultúrnych pamiatok v hradnej štvrti. Nemožno sa tomu čudovať. Mesto je kolískou šírenia pôvodného kresťanstva  do iných regiónov uhorského kráľovstva. Spočiatku bolo sídlom kniežaťa, neskôr aj kráľa. Štefan I., zakladateľ uhorského štátu, v ňom v roku 1009 založil prvé biskupstvo v kráľovstve. Pôvodnú Katedrálu Sv. Michala (dnes baziliku), ktorá sa nachádza na námestí, založila Gizela Bavorská, jeho manželka. Od roku 1216 do roku 1916 boli v nej slávnostne korunované uhorské kráľovné. Korunoval a pomazával ich vezsprémsky biskup. Poslednou korunovanou a pomazanou hlavou bola rakúsko-uhorská kráľovná Zita. Aj preto sa mestu dodnes hovorí, že je ,,mestom uhorských kráľovien“. Žiaľ, toto jedinečné kultúrne a historické dedičstvo v súčasnosti nezviditeľňuje žiadny kultúrny program. A ani jedna pamätná tabuľa, napríklad v bazilike či v bývalom Paláci kráľovien, so zoznamom všetkých korunovaných panovníčok, manželiek monarchov. Určite to môže byť nová výzva nielen pre vedenie mesta, ale najmä pre veszprémskeho rímskokatolíckeho arcibiskupa. Nechajme sa prekvapiť. Veď okrem tohto dedičstva sa táto stredoveká ,,kresťanská bašta“ preslávila aj vynikajúcim cirkevným školstvom a šírením katolíckej viery, ktoré najviac zviditeľňovala veszprémska Vysoká cirkevná škola.

Spojenie s Nitrou

19. novembra 2023 veszprémsky arcibiskup György Udvardy navštívil sídlo Nitrianskej diecézy, ktoré bolo zriadené ešte v roku 880. Počas pontifikálnej svätej omše v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade odovzdal nitrianskemu biskupovi ako dar relikvie Gizely Bavorskej. K relikviám uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava, a uhorského kniežaťa sv. Imricha, ktoré sa už v nitrianskej katedrále nachádzajú, pribudla aj táto relikvia v pozlátenom relikviári. Takýmto spôsobom sa Gizela symbolicky vrátila na miesta, kde so sv. Štefanom, vtedy nitrianskym kniežaťom, pobývala pred jeho korunováciou za uhorského kráľa.

Gizela pochádzala z Bavorska. Bola dcérou bavorského vojvodu Henricha II. a sestrou nemeckého cisára Henricha II. V roku 1031 predčasne zomrel jej syn sv. Imrich. O sedem rokov neskôr (1038) stratila i manžela. Jeho synovec a nástupca Peter Orseolo dal zhabať ovdovenej kráľovnej všetko imanie. Chudobná a opustená Gizela odišla v roku 1045 z Uhorska a utiahla sa do ženského benediktínskeho kláštora v Niedernburgu pri Pasove. Tam sa stala i opátkou. Zomrela okolo roku 1060. Pochovali ju v kláštore, kde prežila posledné roky života. Počas života štedro dávala almužny a obety na cirkevné účely. Založila niekoľko kláštorov a chrámov. V roku 1996 bola kosť jej ruky ako svätá relikvia prevezená z Nemecka a uložená v Katedrále sv. Michala vo Veszpréme.

Zdroj: Dimenzie, č.4/2023