Udržiava ho nielen stredoveká hradná pevnosť, ale aj autentická a rozprávková dedina Hollókő, ktorá je zapísaná do Zoznamu lokalít svetového dedičstva UNESCO.
Pripravili: Dimenzie
Róbert Matejovič
Foto: autor
Keby nebolo hradu, nebola by ani dedina. Túto vzájomnú historickú spojitosť a previazanosť reprezentuje aj Hollókő (slov. Holovce), jedna z najkrajších zachovaných palóckych dedín v Novohradskej župe v severovýchodnom Maďarsku. Jej dejiny, podľa zachovaných dokumentov, sa začali písať v 13. storočí, keď sa aj na území súčasného maďarsko-slovenského pohraničia začali usadzovať Palóci (slov. Polovci), potomkovia bielych Kumánov a Slovanov.
Vtedy, po mongolskom vpáde, uhorský kráľ Béla nariadil vybudovanie hradných pevností na ochranu obyvateľstva. Po roku 1260 začali členovia rodu Kacsicsovcov stavať najprv strážnu vežu, najstaršiu časť budúcej hradnej pevnosti. Postavili ju na skalnatom kopci sopečného pohoria Cserhát (Cerová vrchovina) pod hrebeňom Szárhegy, v blízkosti zaniknutej osady Szárhegy a neďaleko mestečka Szécsény (slov. Sečany).
Prežila Turkov, ale nie Habsburgovcov
Od roku 1311 hradnú pevnosť 150 rokov budovali, rozvíjali a vlastnili Szécsényiovci. Prežila boje s husitmi a bola svedkom podpísania dohody o prímerí s nimi. Prežila aj viac než 130-ročnú tureckú okupáciu, aj víťazné protiturecké ťaženie vojsk poľského kráľa Jána Sobieskeho. Jej osud paradoxne spečatil cisár Leopold I., ktorý vydal príkaz na jej zbúranie v roku 1701. Prečo? Chránila mesto Szécsény, jedno z centier protihabsburských povstaní. Cisár sa ale jej zbúrania nedožil. Hradnú pevnosť začali búrať až po roku 1711 po porážske povstania Františka II. Rákociho a podpísaní mieru s Habsburgovcami v Satu Mare.
Rozoberanou zrúcaninou bola až do roku 1966. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov sa stala predmetom výskumu, jej múry postupne spevňovali a reštaurovali. A v roku 1996 bola sprístupnená verejnosti ako najlepšie zrekonštruovaná stredoveká hradná zrúcanina v Maďarsku, ktorú ročne navštívi 150 000 turistov. Posledné renovačné práce tu boli ukončené v rokoch 2021 a 2022.
Zdroj: Dimenzie č. 2/2024
Toto je úryvok z članku. Celý si ho môžete prečítať v archíve
s prístupom k obsahu všetkých časopisov Dimenzie
Prosím Log In. Nie ste členom? Pridajte sa k nám
