Starý zámok

Pripravili: Dimenzie

Róbert Matejovič
Foto: Jozef Veselý

Bývalé v strednej Európe významné banícke mesto Banská Štiavnica, ktoré v 18. storočí malo prezývku ,,Strieborné mesto“ a bolo tretím najväčším mestom v Uhorsku (po Pešti a Debrecíne), vďačí za svoje historické a kultúrne dedičtvo najmä karpatským Nemcom a potomkom osídlovateľov z Tirolska a Saska, ktorí prišli do horského prostredia Štiavnických vrchov ťažiť striebro, zlato a iné drahé kovy ešte na začiatku 13. storočia. V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu, prvú vysokú školu svojho druhu na svete. Posledná baňa bola v meste zatvorená v roku 2001.

Vsúčasnosti patrí Banská Štiavnica k najkrajším a historicky najzaujímavejším mestám na Slovensku. Už takmer 30 rokov je na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V jej historickom jadre – v mestskej pamiatkovej rezervácii sa nachádza až 360 objektov umelecko-historických pamiatok.

Kamenná kronika mesta 

Jednou z nich je zachovalý a majestátny hradný komplex Starý zámok. Nachádza sa v centre mesta na úpätí Frauenbergského kopca vo výške 630 m n. m. Vznikol na prelome 15. a 16. storočia prestavbou a opevnením pôvodnej trojloďovej románsko-gotickej baziliky Panny Márie so štvorcovým presbytériom s cintorínom zo začiatku 13. storočia.

Podľa povesti baziliku vybudovali templárski rytieri prestavbou pôvodného kláštora. Usadili sa tu, aby sa najprv postarali o bezpečnosť mesta, neskôr aby ľsťou obrali Štiavničanov o ich chýrne bohatstvo. V podzemí v krypte pod oltárom vraj väznili tajne unášané či stratené miestne panny a ženy, aby získali štedré odmeny (zlato) za ich zinscenované vypátranie a oslobodenie. Po prezradení ich konania boli vraj z mesta vyhnaní a ich majster odvisol na šibenici.

Za kamennými múrmi Starého zámku sa stáročiami rozjímalo i rozhodovalo o osudoch mesta. Je to magické miesto. V 15. storočí bola bazilika s cintorínom čiastočne opevnené múrom. Začiatkom 16. storočia sa prebudovala na renesačnú protitureckú pevnosť. V rámci prestavby pribudli oblé bašty a strieľňové otvory na delá, priekopa a val. Výrazným spevnením múrov baziliky vznikla obranná pevnosť – mestský hrad, ktorý mal chrániť banské mesto. Neskôr bola klenba nad hlavnou loďou zbúraná, aby vzniklo hradné nádvorie. O gotickej prestavbe hovoria oporné piliere, točité schodisko a konzoly.

Atraktívne expozície

V architektúre Starého zámku, národnej kultúrnej pamiatke, dominuje gotická hradná veža s podjazdom. Svoj barokový vzhľad získala pri prestavbe na zvonovú vežu v roku 1777. Celý komplex dopĺňa karner – kaplnka svätého Michala. Jej nadzemná časť sa nazývala karnárium a podzemná časť ossarium – kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia.

V 19. storočí, keď sa pominula pôvodná funkcia pevnosti, slúžili jej priestory pre potreby mestského archívu, knižnice, mestskej polície, ale aj ako ľadovňa mäsiarov či telocvičňa.  V súčasnosti sú v jeho priestoroch stále expozície Slovenského banského múzea, napríklad archeologická expozícia pod názvom Baníci prichádzajú, Strelecké terče či Baroková plastika. Okrem iného si môžete pozrieť lapidárium, kováčsku vyhňu alebo poslednú fajkársku dielňu na Slovensku. O tom, ako sa dýchalo v stredovekom žalári a v mučiarni, sa dozviete viac vo veži Himmelreich, ktorá vám ponúka nielen pekný výhľad, ale aj ukážky historických hodinových strojov. V sakristii sú vystavené kópie obrazov z neskorogotického oltára tajomného Majstra M.S.