Dimenzie č.1/2021

Editoriál

Kto zvíťazí a zabezpečí mier na Donbase?

V zahraničnej politike USA sa deje presne to, čo sme očakávali od senilného a skompromitovaného amerického prezidenta Joea Bidena. Ešte ani poriadne neprevzal svoj úrad a už sa začali diať veci, ktoré zvýšili napätie v niektorých regiónoch sveta. Američania rozohrali novú ,,jadrovú hru“ proti Iránu, v Sýrii začali opäť bombové atentáty, v Afganistane a v Nemecku sa zastavil odsun amerických jednotiek. A na bidenovsko-obamovsko-clintonovský spôsob už viac-menej štandardne zosilneli verbálne aj diplomatické útoky voči Ruskej federácii. Paralelne s nečestnou západnou hrou okolo ,,chudáka“ Navaľného, ktorého chce Kremeľ neustále ,,otráviť“, zosilneli protiruské sankcie zo strany USA a EÚ. A súčasne v blízkosti demarkačnej línie na ukrajinsko-ruskom Donbase sa začali posilňovať a zhromažďovať armádne jednotky. Tie ukrajinské (útočné) pod dohľadom Američanov, tie luhanské a donecké (obranné) pod dohľadom Moskvy. Rozpútajú Američania na Donbase novú vojnu, do ktorej opäť vženú Ukrajincov a Rusov, zahraničných žoldnierov, drony a vycvičené špeciálne jednotky?

Na túto otázku zatiaľ nepoznáme odpoveď. Slovensku však hrozí, že bude zatiahnuté do tohto konfliktu minimálne tak, ako to bolo v prípade bombardovania bývalej ,,malej Juhoslávie“ na jar 1999. Súčasné utajované presuny amerických vojenských jednotiek cez územie Slovenska pripomínajú obdobie, keď Slovensko, ako nečlenský štát NATO a EÚ, otvorilo svoj vzdušný priestor pre bombardéry USA a Veľkej Británie, respektíve poskytlo svoju železničnú infraštruktúru na prevoz ťažkej vojenskej techniky ďalej na Balkán.

Vieme, že bombardovanie infraštruktúry a vojenských pozícií na území Srbska bolo nelegálne a v rozpore s medzinárodným právom. Dodnes sa Američania ani Briti neospravedlnili Srbom za hospodárske ani za vojnové škody. Výsledkom bombardovania nebol iba vznik bábkového štátu pod názvom Kosovská republika, ale aj vojenská okupácia časti srbského územia a vybudovanie veľkej americkej vojenskej základne na území Kosova a Metohije bez súhlasu juhoslovanskej a po rozpade ,,malej Juhoslávie“ (federácie Čiernej Hory a Srbska) srbskej vlády. Tento fakt sa už viac než 20 rokov prekrýva diplomatickými krokmi OSN a EÚ, ktoré cez rôzne vojenské a bezpečnostné misie (UNMIK, EULEX) takisto naďalej de facto aj de jure okupujú suverénne územie Srbskej republiky na území Kosova a Metohije. Takzvaná Kosovská republika je stále protektorátom OSN a EÚ, stále nie je členským štátom OSN, keďže na takéto členstvo nezískalo podporu a súhlas Belehradu. Napriek proklamovanému diplomatickému úsiliu sa Bruselu a jeho vyjednávačom ani po takmer ôsmich rokoch nepodarilo presvedčiť kosovských Albáncov, aby začali uplatňovať v praxi všetky body Bruselskej dohody z apríla 2013 medzi tzv. Kosovskou republikou a Srbskom. Tento stav sa nedarí pozitívne zmeniť ani Miroslavovi Lajčákovi. Rokovania večných rokovaní uviazli v slepej uličke. V tejto súvislosti je otázne, či prezident Biden bude pokračovať v obchodných a investičných dohodách, ktoré so Srbmi podpísal prezident Donald Trump ešte začiatkom septembra 2020, alebo vyvinie tlak na Belehrad, aby uznal nezávislosť Kosovskej republiky.

Všetko nasvedčuje tomu, že v prípade ďalšieho osudu minských dohôd sme svedkami podobného scenára. Večne ,,ukrivdení“ Ukrajinci, podobne ako kosovskí Albánci, sa vyhýbajú plneniu dohôd, presadzujú rôzne obštrukcie a spoliehajú sa na politický a vojenský tlak USA (NATO) proti Rusku s podporou EÚ, rusofóbnych médií a politikov. Tzv. Kosovskú republiku a súčasnú Ukrajinu do istej miery spája ,,obmedzená štátna suverenita“. Rozdiel je len v tom, že tzv. Kosovská republika nikdy nebola suverénnym a zvrchovaným štátom. Ale Ukrajina bola, presnejšie do štátneho prevratu a tzv. februárového krvavého Majdanu 2014. Po štátnom prevrate sa v rámci ,,derusizácie a integrácie do EÚ“ stala politickou a hospodárskou bábkou v rukách USA, EÚ, MMF a Svetovej banky, ktoré ju finančne udržiavajú pri živote rôznymi pôžičkami a úvermi. A to za cenu vnútropolitického chaosu, korupcie, drastického zvyšovania cien, rozpredaja štátneho majetku, ornej pôdy, narastajúcej biedy a chudoby. A samozrejme vyzbrojovania armády a súkromných polovojenských či vojenských zoskupení.

Táto medzinárodná kuratela, ktorá má údajne pomôcť Ukrajine na ceste do EÚ a možno aj do NATO, si na Ukrajine ,,vypestovala“ nielen svoj biznis, politické a oligarchické klany (medzi nimi aj Bidenov klan v plynárenskej spoločnosti Burisma holdings), ale spôsobila, že sa od Ukrajiny osamostatnila autonómna a prevažne ruská Krymská republika. A na základe referenda sa na jar 2014 začlenila do Ruskej federácie.

Jej príklad a odpor voči novej protiruskej moci v Kyjeve rezonoval aj na Donbase. Žiaľ, rezonoval vojenským konfliktom, ktorý rozdelil Donbas a splodil na jeho území dve samozvané národné republiky – Doneckú a Luhanskú. Aj keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, inak výborný herec a komik, sľuboval mier pre Donbas a novú dohodu s Ruskou federáciou, za takmer dva roky čo je vo funkcii, nesplnil to, čo sľúbil v prezidentských voľbách, v ktorých porazil oligarchu Porošenka. Ukrajina sa doteraz netransformovala na federálny štát, neprijala novú ústavu a kyjevské centrálne orgány nerokujú s orgánmi samozvaných národných republík o ich hospodárskej autonómii ani o ,,postupnej reintegrácii“ ich občanov pod ukrajinskú jurisdikciu. Naopak, statisíce z nich už získali ruské občianstvo a pasy, aby mohli cestovať do zahraničia a pracovať aj v Ruskej federácii, keďže im Kyjev zablokoval napríklad vyplácanie dôchodkov a na samozvané republiky uvalil hospodársku blokádu a sankcie.

Keď tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda (UČK) začala na jeseň 1998 bojové operácie proti etnickým Srbom v Kosove a Metohiji, srbským policajtom a vojakom, ktorí bránili aj vtedajšiu juhoslovansko-albánsku hranicu, Washington na svojom zozname evidoval albánsku UČK ako teroristickú organizáciu. Neskôr ju začal vojensky, finančne aj politicky podporovať. Keď vtedajšia juhoslovanská (srbská) armáda úspešne eliminovala jednotky UČK a vytlačovala ich z kosovského územia do Albánska, americké vojenské lietadlá bombardovali srbské policajné a armádne jednotky bez súhlasu a mandátu OSN.

Ak na Donbase opäť prepukne vojnový konflikt medzi ukrajinskou armádou a armádami samozvaných republík, kto v ňom zvíťazí? Možeme očakávať, že Donecká republika aj Luhanská republika požiada o vojenskú pomoc Ruskú federáciu. A Moskva pomôže. Ako potom zareaguje Bezpečnostná rada OSN, keďže tieto samozvané republiky nie sú medzinárodne uznané?  Ukrajina bude tvrdiť, že chce naspäť svoje územie a svojich občanov, že má právo na vojenský útok. Tak ako kedysi čosi podobné tvrdili Srbi. A Rusi budú tvrdiť, že bránia mier, etnických Rusov a miestne obyvateľstvo. Ale čo sa stane, keď v rámci ruskej reakcie bude ukrajinská armáda nútená kapitulovať? A následne bude nútená podpísať povedzme podobnú ,,technickú dohodu“ o stiahnutí vojska a bezpečnostných zložiek z územia Donbasu, akú museli podpísať Srbi v Kumanove? Ak by nastala takáto situácia, potom môžeme očakávať, že na celom Donbase budú rozmiestnené ruské vojenské a policajné jednotky, a Ukrajina definitívne stratí aj hospodársky veľmi významný Donbas. Rusi pravdepodobne nedovolia na tomto území žiadnu základňu NATO. Ako o týchto témach rozmýšľa rusofóbny prezident Biden? Chce mier alebo novú vojnu proti Rusku? Na koho stranu sa pridajú Slovensko a Slováci?

Mgr. Róbert Matejovič, šéfredaktor

Osobnosť
Svet jemnej medicíny
,,Efektívnymi hitmi v posilňovaní imunity človeka aj proti vírusu COVID-19 sú vysokokvalitné nápoje Aloe Vera, vitamínový koktejl Vita Active, Colostrum a bunková výživa Cell Essence,“ hovorí Ľubica Macková, dlhoročná obchodná partnerka nemeckého koncernu LR Health & Beauty Systems. 

Galéria
Námestie slobody v Novom Sade

Fotoreport
Východoindická loď Amsterdam
Replika slávnej holandskej nákladnej lode je pýchou nielen ,,Benátok severu“, ale aj Národného námorného múzea v Amsterdame.

Z archívu
Dimenzie majú 20 rokov
Retrospektívny pohľad na časopis a jeho témy očami redakcie a čitateľov.    

Bez komentára
Viete, aké sú ľudské práva?
Občianske združenie Mládež za ľudské práva ponúka v rámci svojho pilotného projektu bezplatný vzdelávací program o ľudských právach.

Názor
,,Napíšme spolu novú kapitolu“
Čína uvoľní svoj trh a v rámci vzájomnej spolupráce so štátmi strednej a východnej Európy presadzuje pragmatické prístupy,“ píše vo svojom komentári SUN Lijie, čínsky veľvyslanec na Slovensku.

Interview (Ruské Dimenzie)
Oportunizmus v slovensko-ruských vzťahoch
Nositeľmi rusofóbie sú potomkovia národov a ich režimov, ktoré boli porazené v prvej i v druhej svetovej vojne“, tvrdí Andrej Janco, vyznamenaný slovenský rusofil.

Zaujalo nás
Americká kríza legitimity
Aj keď prezidentská inaugurácia Joea Bidena prešla pokojne, nenadchla a nikto nemal chuť oslavovať.

Anketa
Ako hodnotíte dôveryhodnosť premiéra Igora Matoviča? Myslíte si, že zvláda osobnostne a odborne svoju funkciu?

Justícia
Pokuty neplaťte!
Právny manuál sudcu Štefana Harabina na odvolanie proti rozhodnutiam regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri ukladaní pokút za nenosenie rúšok a za odmietnutie podrobiť sa testovaniu.

Sonda
Hrôzovláda psychiatrie
Sú naozaj mentálne choroby ochoreniami mozgu? História ukázala, že v praxi psychiatri nikdy nefungovali ako lekári duše.

Svedectvo
Milovala heroín
Príbehy dvoch drogovo závislých žien, ktorým život veľmi skomplikovalo užívanie heroínu a pervitínu.  

Šoubiznis
,,Modrooký démon“
Vincent Cassel vďaka svojmu mužnému výzoru stelesňuje najmä chladných zloduchov, nekompromisných policajtov a mužov z podsvetia.

História
,,Vianočný futbal“ na území nikoho
Počas 1. svetovej vojny sa na západnom fronte v čase Štedrého dňa a sviatku Božieho narodenia v roku 1914 odohralo niekoľko zápasov medzi britskými a nemeckými vojakmi.

Kultúra
Lásku k husliam má v krvi
,,Naša ľudová hudba sa vie vo svete presadiť aj bez bicích nástrojov,“ zdôrazňuje Miroslav Dudík, uznávaný huslista a vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu.

Knihy a recenzie
Erupcia irónie
Vtipné postrehy a satirické diagnózy o celospoločenských problémoch, ktoré formujú peniaze, práca, strach a šťastie.

Umenie
Poézia vesmíru a ľudského tela
Výtvarníčka Martina Mináriková opracováva striebro, zlato, sklo, farebné kamene a rôzne zliatiny.  Jej dušu ovládli vesmírne telesá a dianie v mikro a makro svete. 

Šport
Maradonov príbeh
„Kto ho videl hrať, musel ho milovať. Kto ho videl žiť, musel nad ním plakať,“ povedal o ňom Pelé.