Rovinj sa považuje za najmalebnejšie, najromantickejšie a najfotogenickejšie mesto na západnom pobreží Istrie. So súostrovím 22 ostrovčekov sa prezentuje ako luxusná destinácia so širokou ponukou aktívneho turizmu.
Róbert Matejovič
Foto: autor, archív
Tomuto starobylému mestu s výrazným stredomorským koloritom vtisla svoju najvýraznejšiu architektonickú pečať Benátska republika. V jej správe bolo toto prístavné mesto viac než 500 rokov. Druhú architektonickú pečať získalo v 19. storočí, keď bolo súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Jej vďačí za začiatok a prvý rozvoj rovinjského cestovného ruchu.
Písal sa rok 1888, keď svoje brány otvorili morsko-klimatické kúpele Mária Terézia Seehospiz. Poskytovali liečbu najmä chudobným deťom trpiacim na skrofulózu (krčnú formu tuberkulózy) a krivicu. Toto kúpeľné stredisko prevažne navštevovali deti z Rakúsko-Uhorska, ale aj z Nemecka, Ruska a ďalších štátov. A luxusné vily a domy príslušníci aristokratických rodov a strednej vrstvy. A odvtedy sa píšu dejiny organizovaného cestovného ruchu v tomto regióne Istrie. Od Puly je Rovinj vzdialený iba 36 kilometrov.
Benátsky rukopis
Rovinj (tal. Rovigno) bol v časoch Byzantskej a Franskej ríše, respektíve v ére Longobardov ostrovčekom v bezprostrednej blízkosti pevniny. Poskytoval málo priestoru pre život. Práve nedostatok miesta určoval neskorší charakter miestnej obytnej zástavby – úzke vysoké domy stojace jeden tesne vedľa druhého, s balkónmi, bohatými portálmi a priechodmi, strmšie krivoľaké uličky a schodisko, ktoré terasovito stúpa k najvyššiemu bodu mesta – ku Chrámu sv. Eufémie, patrónky a ochránkyne mesta.
Benátčania mestský ostrov, ktorý bol kedysi významným námorným a obchodným prístavom na trase Blízky východ – Benátky, dôkladne opevnili ešte v 14. storočí. Z opevnenia sa síce mnoho nezachovalo, ale aj jeho skromné pozostatky prispievajú k malebnosti mesta, ktoré sa v roku 1763 spojilo s pevninou. Prieliv, ktorý ho oddeľoval od pevniny, bol natrvalo zasypaný.
K významným pamiatkam patrí aj románske baptistérium sv. Trojice (kaplnka-krstiteľnica) z 12. storočia. Zo siedmich mestských brán si zachovali svoj pôvodný vzhľad iba tri. K nim nepatrí Mestská brána, ktorej tu hovoria Gradska vrata (alebo Balbijev luk), ktorá prešla niekoľkými stavebnými úpravami. V súčasnosti je vďaka svojej polohe pri hlavnom námestí najznámejšou mestskou bránou tohto mestečka, v ktorom žije viac než 14 000 obyvateľov, prevažne Chorvátov, Talianov a potomkov pôvodných Histrov. Zaoberajú sa najmä cestovným ruchom a jeho službami, pestovaním vínnej révy, olív, ovocia a zeleniny. Na viniciach v okolí sa pestuje predovšetkým cenená odroda malvazija. Bývalé priemyselné podniky na spracovanie rýb a tabaku boli presťahované do vnútrozemia.
Zdroj: Dimenzie, č. 2/2024
Toto je úryvok z članku. Celý si ho môžete prečítať v archíve
s prístupom k obsahu všetkých časopisov Dimenzie
Prosím Log In. Nie ste členom? Pridajte sa k nám
