Dimenzie č.3/2021

Editoriál

Ruské vysvedčenie Ukrajine

Ruská federácia po prvý raz vo svojej histórii podala medzištátnu sťažnosť proti Ukrajine na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a to na základe článku 33 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej obsahom sú udalosti, ku ktorým došlo na Ukrajine a v Krymskej republike od roku 2014, respektíve po násilnom štátnom prevrate, kontroverznom a krvavom Majdane vo februári 2014, ktorý podporili USA aj Európska únia, vrátane Slovenska. Generálna prokuratúra Ruskej federácie, ktorá celú sťažnosť pripravila, zosumarizovala desať hlavných tematických okruhov, v ktorých svojimi argumentami klasifikovala protiprávne konania na Ukrajine. Obsahom tejto sťažnosti je aj podrobný popis procesu prenikania nacionalistických síl do ukrajinských štátnych orgánov.

Prvou témou je smutne známa vodná blokáda Krymu v apríli 2014. Takzvane medzinárodné spoločenstvo, EÚ ani Slovensko ju doteraz oficiálne nekomentovali ani neodsúdili. Moskva ju  označuje za pomstu za to, že sa obyvatelia Krymskej republiky v referende vyslovili za nezávislosť a zjednotenie s Ruskou federáciou. Cynické odstavenie vodného kanála z Dnepra a ,,prerušenie“ dodávok pitnej vody v rámci Kyjevom nariadenej hospodárskej blokády Krymu a Donbasu malo pritom mimoriadne negatívne dôsledky: zhoršili sa životné podmienky pre celé obyvateľstvo Krymu a najmä tých najzraniteľnejších skupín – zdravotne postihnutých, starších ľudí, detí, tehotných žien. Podľa odhadov pracovnej skupiny Štátnej rady Krymskej republiky dosiahla výška škody spôsobenej rozpočtu republiky 819,52 miliárd rubľov.

Túto blokádu neodsúdila ani Rada Európy, ktorej riadnym členom je aj Ukrajina. Ruská generálna prokuratúra v tejto súvislosti pripomína, že rieka Dneper preteká cez územie troch štátov – Ruska, Bieloruska a Ukrajiny, pramení v smolenskej oblasti v Rusku, a teda ako cezhraničná rieka „nepatrí“ iba Ukrajine.
Brutálne vraždy na Majdane v Kyjeve vo februári 2014 a masaker v podpálenom Dome odborov v Odese v máji 2014, ktoré ukrajinské orgány doteraz nevyšetrili, sú stále ,,živou a mokvajúcou ranou“ pre etnických Rusov na juhovýchove Ukrajiny. Rusko od štrasburského súdu požaduje, aby tieto zločiny uznal v rámci porušenia zásad Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Generálna prokuratúra Ruskej federácie zdôrazňuje, že ukrajinské orgány nielenže neprekazili kroky ukrajinských nacionalistov – majdanovcov, ale ich aj povzbudzovali a kryli viac než sedem rokov bez toho, aby vykonali nezávislé a účinné vyšetrovanie týchto zločinov. ,,Ani organizátori, ani priami páchatelia trestných činov nikdy neboli postavení pred trestnú zodpovednosť,“ uvádza sa v sťažnosti.

Ostreľovanie Donbasu a vraždenie jej obyvateľov príslušníkmi ukrajinskej armády považuje Moskva za ďalšie vážne porušovanie zásad Európskeho dohovoru o ľudských právach. V tejto súvislosti poukazuje aj na prípady úmyselného znefunkčňovania Doneckej filtračnej stanice, ktorá zásobuje pitnou vodou asi 350 000 ľudí. Okrem toho nezmyselná občianska vojna, ktorá si doteraz vyžiadala viac než 10 000 ľudských životov, vytvorila neúnosné podmienky pre život ľudí na Donbase a vyvolala vlnu utečencov. Do Ruska doteraz za prácou, za pokojným a bezpečným životom odišlo viac než 2,5 milióna utečencov z Ukrajiny, najmä z Doneckej a Luhanskej oblasti. Dohodnuté prímerie sa neustále porušuje, ostreľovanie civilistov a objektov kriticky dôležitej civilnej infraštruktúry na východe Ukrajiny pokračuje aj v súčasnosti. Toto konštatovanie a dlhodobá neschopnosť či neochota Francúzska a Nemecka pritlačiť aj na Ukrajinu, aby dodržiavala minské dohody, mi pripomenuli aj radikálne vyhlásenie ,,plynovej princeznej“ Júlie Tymošenkovej. Keď ju počas tretieho dňa Majdanu ukrajinský parlament prepustil z väzenia, v štátnej televízii v debate emotívne navrhovala konečné vyriešenie tzv. ruskej otázky – všetkých etnických Rusov z Ukrajiny vyhnať a ich zem navždy spáliť, aby sa nemohli vrátiť, aby sa nemali kam vrátiť…Takto podobne postupovali aj kosovskí Albánci voči kosovským Srbom.

Moskva obviňuje Kyjev aj zo smrti ruských štátnych občanov na územiach, ktoré hraničia s Donbasom, a zo systematického porušovania práv ruských občanov zo strany ukrajinskej moci.  Ide o civilných obyvateľov v Rostovskej oblasti, napríklad v Novošachtinsku, Donecku (mesto s rovnakým názvom v Rostovskej oblasti), v Kujbyševe a v ďalších sídlach, ktorí sa stali obeťami ostreľovania zo strany ukrajinskej armády. Ako uvádza ruská generálna prokuratúra, od júna 2014 doteraz ,,zahynulo značné množstvo ruských občanov, tak miestnych obyvateľov, ako aj pracovníkov kontrolných stanovísk (colníkov a príslušníkov pohraničnej stráže). Okrem toho došlo aj k zničeniu a poškodeniu hmotného majetku na území Ruska.“
Rusko požaduje, aby štrasburský súd uznal, že Ukrajina porušuje európske normy o zákaze mučenia a únosov ľudí. Poukazuje na značný počet ruských štátnych občanov, ktorých uniesli  príslušníci Ozbrojených síl Ukrajiny a iných ukrajinských vojenských jednotiek. V sťažnosti sa okrem iného uvádza únos ruského občana, ktorý sa pohyboval území Ukrajiny v rámci ruského civilného humanitárneho konvoja. Konvoj ostreľovali bojovníci ukrajinského polovojenského práporu Ajdar, ktorý je súčasťou Ukrajinskej národnej gardy. Doteraz sa nevie, kde sa tento ruský občan nachádza.

Sankcie proti ruským spoločnostiam, ktoré pôsobili na Ukrajine, sú ďalšou témou pre štrasburský súd. „V dôsledku politického prenasledovania a uvalenia sankcií zo strany ukrajinského vedenia mnohé veľké ruské spoločnosti pôsobiace v energetickom, bankovom a v telekomunikačnom sektore a (alebo) ich dcérske spoločnosti (napríklad Lukoil, a.s., Sberbank, a.s., VS Bank, Prominvestbank, VTB Bank, BM-Bank, sociálna sieť VKontakte, ktorá je súčasťou holdingu Mail.ru Group, ruský informačný holding Yandex a mnoho ďalších organizácií) museli prestať pôsobiť na ukrajinskom trhu, v dôsledku čoho utrpeli značné materiálne škody,“ konštatuje Generálna prokuratúra Ruskej federácie.
Rusko dlhodobo upozorňuje aj na pretrvávajúce útoky na opozičných novinárov na Ukrajine a na absenciu účinného vyšetrovania zločinov spáchaných proti nim. Moskva poukazuje na vraždy ruských novinárov, ktoré boli spáchané v čase, keď na Ukrajine vykonávali svoje profesionálne aktivity. Ide napríklad o prípad Anatolija Kľana, kameramana Prvého kanála, zvukového technika a spravodajcu Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti Alexandra Vološina a Igora Korneľuka, fotoreportéra tlačovej agentúry Rossija Segodňa Andreja Stenina, atentát na Fiodora Zavalejkova, ruského štátneho príslušníka a reportéra videoagentúry RT RUPTLY (súčasti televízneho kanálu Russia Today) či zajatie Jevgenija Davydova a Nikitu Konašenka, novinárov televíznej a rozhlasovej spoločnosti Zvezda, ktorých zadržali príslušníci Národnej gardy Ukrajiny a Pravého sektora s požiadavkou výkupného 200 000 dolárov.

V rámci silnej rusofóbie a posilnenia ,,ukrajinských národných a štátnych záujmov“ bol na Ukrajine obmedzený alebo celkom znemožnený prístup k mnohým opozičným alebo ruskojazyčným médiám. Napríklad k ukrajinským opozičným televíznym staniciam 112 Ukrajina, NewsOne a ZiK, k ruskojazyčným kanálom Prvý kanál, Všeruská štátna televízna a rozhlasová spoločnosť, Zvezda, TNT, Ren-TV, TV-Centr, NTV+, RT, spravodajskej agentúre RIA Novosti (vrátane jej ukrajinskej pobočky) či internetovým platformám VKontakte, Odnoklassniki, RBC a Yandex.
Naopak, v záujme ideologického boja proti ,,ruskej propagande a triednemu proruskému nepriateľovi“ bol ešte v auguste 2014 vytvorený ukrajinský extremistický inernetový portál Mirotvorec s podporou ukrajinskej vlády. Podľa ruskej generálnej prokuratúry jej zámerom bolo účinnejšie sa zbavovať opozičných politikov a novinárov.“ Jej databáza k 14. marcu 2021 obsahovala informácie o viac než 240 000 osobách a nachádza sa v nej 3,5 milióna fotografií, ktoré boli získané nelegálnymi metódami a prostredníctvom tajného sledovania, a zverejnené bez súhlasu dotknutých osôb. Do databázy sú zaraďované nielen informácie o občanoch Ruska a Ukrajiny. V máji 2016 v nej boli zverejnené osobné údaje o novinároch, vrátane reportérov zo spravodajských agentúr AFP a Reuters, denníka Le Monde, televíznych a rozhlasových spoločností BBC a Al Jazeera či magazínu Forbes. Ani po vypuknutí tohto škandálu neprestal tento portál fungovať.

Aj keď je Ukrajina mnohonárodnostným štátom, v ktorom približne jedna tretina obyvateľstva považuje ruský jazyk za svoj materinský jazyk, novela ukrajinského jazykového zákona, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2021, uzákonila ukrajinský jazyk za ,,jediný úradný štátny jazyk“ na Ukrajine. Rusko túto novelu považuje za diskriminačnú voči etnickým Rusov a za zdroj nového napätia, ktoré vyprovokovala ukrajinská vláda. „Počnúc rokom 2014 ukrajinské vedenie prepúšťalo a naďalej prepúšťa zo vzdelávacích ustanovizní učiteľov humanitárneho profilu (ruský jazyk, literatúra, filozofia, atď.), okrem iného aj z toho dôvodu, že hovoria po rusky alebo kritizujú ukrajinské orgány. Učitelia zostávajú bez práce a prostriedkov na živobytie a sú nútení emigrovať do Ruska.“ Túto novelu jazykového zákona a zákon o vzdelávaní kritizuje aj Maďarsko, Rumunsko, Poľsko a Moldavsko, keďže obmedzuje práva národnostných menšín. Maďarsko dokonca zablokovalo približovanie Ukrajiny k NATO, pokiaľ Kyjev nevráti zakarpatským Maďarom menšinové práva, o ktoré prišli vďaka novému jazykovému zákonu. Stanovisko a prístup slovenskej diplomacie k tejto otázke je naďalej neznámy.

Čerešničkou na torte ruského vysvedčenia postmajdanovskému režimu na Ukrajine i v oblasti ochrany a dodržiavania ľudských práv a slobôd je kauza zostrelenia malajzijského dopravného
lietadla Boeing 777 nad Donbasom v roku 2014. Moskva odmieta akékoľvek vykonštruované dôkazy, ktoré Ukrajina predkladá, aby zvalila vinu na Rusko. Naopak požaduje, aby štrasburský
súd uznal zodpovednosť Ukrajiny za to, že v roku 2014 neuzavrela svoj vzdušný priestor. V sťažnosti sa konštatuje, že Ukrajina nevykonala nezávislé a účinné vyšetrovanie okolností, za
akých zodpovedné osoby neuzavreli vzdušný priestor štátu. ,,Ukrajina je plne zodpovedná za smrť cestujúcich a členov posádky a za spôsobené utrpenie príbuzných obetí.“
Na margo obsahu ruskej sťažnosti môžeme dodať, že ho sprevádza ticho a mlčanie zo strany tzv. medzinárodného (demokratického) spoločenstva, Európskej únie, Rady Európyči Európskeho parlamentu, ktorý tiež podporuje súčasný kyjevský režim v rámci ,,Východného partnerstva“ a Dohody o pridružení. Záhadne mlčí aj Slovensko, jeho minister zahraničných vecí Ivan Korčok či prezidentka Zuzana Čaputová. Alebo aj v ich prípade platí staré latinské príslovie: Kto mlčí, ten svedčí.

Osobnosť
Cez Rusko ďalej do Ázie
,,Väčšinu európskych tovarov, ktoré sa stratili z ruského trhu, nahradila ponuka výrobcov z Číny a z juhovýchodnej Ázie,“ hovorí  Sergej Stupar, riaditeľ Obchodného zastúpenia Ruskej federácie na Slovensku.

Galéria
Prístav na rieke Krka

Názor
Otvorenosť napriek minulosti
Vladimír Putin vo svojom článku potvrdil, že Rusko je za obnovenie všestranného partnerstva s Európou.

Zaujalo nás
Tragická bilancia ,,Búrky“
,,Zatiaľ čo Chorvátsko pompézne oslavuje vojenskú operáciu, Srbi smútia a pripomínajú si ignorované etnické čistky,“ zdôrazňuje Momčilo Babić, srbský veľvyslanec na Slovensku.  

Z archívu
Pravicový cirkus ovládol Slovensko
Retrospektívny pohľad na časopis a jeho témy. Časopis Dimenzie má 20 rokov.      

Komentár
Vybudujme spoločný „Veľký múr imunity“
,,Čína presadzuje vedecký prístup, rešpektovanie faktov a spravodlivosť v hľadaní pravdy o pôvode koronavírusu. Konšpirácie a klamstvá budú odhalené,“ tvrdí SUN Lijie, čínsky veľvyslanec na Slovensku.   

Reportáž
Kultový rákociovský kaštieľ
V zemplínskej obci Borša, v ktorej sa narodil František II. Rákoci, sa vďaka maďarskej finančnej podpore podarilo obnoviť kaštieľ aj naštartovať rozvoj cestovného ruchu.   

Zahraničie
Nástup Pekingu na Blízkom východe
Čína a Rusko zahájili spoločnú ,,globálnu ekonomiku odporu“ proti USA. Európska únia, ktorá sa zmieta v hospodárskej kríze, alibisticky čaká na ďalší vývoj. 

Report
,,Malý Verdun“ pod Dujavou
Na prihraničnom poľskom vojenskom cintoríne Konieczna-Beskidek odpočívajú spolu pravoslávni ruskí vojaci a Kozáci, aj katolícki českí, moravskí a slovenskí vojaci bývalej cisárskej rakúsko-uhorskej armády.  

Anketa
Ako hodnotíte súčasnú kresťanskú politiku na Slovensku a v Európe?

Justícia
Harabin kritizuje opozíciu
Páni poslanci Pellegrini, Fico, Blaha, Mazurek, Kotleba ani pán Taraba nehlasovali proti zákonu, ktorý môže pripraviť poctivých podnikateľov a radových občanov o všetko, vrátane ľudskej dôstojnosti.

Sonda
Aparteid legalizovala psychiatria
Môže byť slovenská rasa považovaná za menejcennú doma aj v zahraničí?

Svedectvo
Hojdačka s pervitínom
Z príbehu mladej ženy, ktorá 7 rokov predávala drogy. 

Šoubiznis
,,Madona Madridu“
Hereckú kariéru Penélopy Cruzovej sprevádzajú režiséri Pedro Almodóvar a Woody Allen, herec a manžel Javier Bardem.

História
,,Sibylla Severu“ (2. časť)
Kristína Švédska sa denne vzdelávala šesť hodín, šermovala, jazdila na koni, porovnávala sa s chlapcami a s mužmi.

Kultúra
Nestratil sa ani v Amerike
,,Moje aktivity som chápal akoby som bol vyslancom zo Slovenska, ktorý šíri už ochabnuté národné povedomie,“ zamýšľa sa Bohuslav Rapoš, rozhlasový herec, hlásateľ a umelecký fotograf.

Knihy a recenzie
Čierny humor v bielom plášti 3
Sonda do života a duší známych i menej známych slovenských lekárov očami humorných až neuveriteľných historiek. 

Umenie
Žije v záhrade snov
Výtvarník a pedagóg Andrej Smolák chodí do lesa počúvať štebot vtákov. Vie snívať o kráse a nežnosti. 

Šport
Zo Švédska do Turecka
Po návrate z Číny sa Marek Hamšík zotavil v IFK Göteborg, potom si zahral na šampionáte EURO 2020 a prestúpil do tureckého Trabzonsporu.