Niekoľkomesačná kríza s ilegálnymi migrantami na štátnych hraniciach Bieloruska s Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Ukrajinou odhaľuje ďalšie pokrytecké konanie lídrov Európskej únie, USA a NATO. Na začiatku leta 2021 sa na spoločných hraniciach ešte nestavali žiadne ostnaté ploty ani bariéry. Organizované skupiny solventných a prevažne kurdských, afgánskych, irackých a sýrskych migrantov, ktorí prilietavali najmä boeingami z Dubaja do Minska aj so svojimi rodinami, prekračovali bez väčších problémov ,,zelenú hranicu“ členských štátov Európskej únie. Pašeráci ľudí (Poliaci, Litovci, Ukrajinci, naturalizovaní Nemci) ich organizovane dopravovali najčastejšie cez územie Poľska do Nemecka autami a minibusmi. Cena tohto ,,biznisu“ s migrantami na bieloruské štátne hranice sa pohybovala na úrovni 3000 USD. Títo migranti či ,,utečenci“ verili tomu, že stále platí pozvanie bývalej kancelárky Angely Merkelovej a ňou nariadená ,,otvorená náruč Nemecka“ pre húfy migrantov. Brusel, Washington, Berlín, Paríž a dokonca ani Bratislavu tento biznis nevzrušoval. Ani svetové či európske vplyvné médiá a tlačové agentúry. Začínalo leto, uvoľňovala sa kovidová koronavírusová hystéria a nastalo obdobie dovoleniek.
Situácia sa začala radikálne meniť po spoločných vojenských cvičeniach NATO, USA a Ukrajiny v Odese a na pobreží Čierneho mora v júli (Morský vánok), ktoré sa konali pod rúškom podpory ,,územnej celistvosti Ukrajiny a posilnenia bezpečnosti v oblasti Čierneho mora“. Ešte pred týmito cvičeniami Američania a NATO, s typickou anglosaskou ,,salámovou metódou“ a silnou rusofóbnou propagandou, posilňovalo svoje zoskupenia nielen v Poľsku, ale aj v pobaltských štátoch a to pod zámienkou ,,ochrany východných hraníc EÚ“ pred možnou agresiou Ruskej federácie. Samozrejme, bez toho, aby verejnosti oznámili akékoľvek dôkazy o tom, že sankciami trestané Rusko chce zaútočiť na členské štáty EÚ a NATO, respektíve na Ukrajinu a dokonca tieto štáty vojensky obsadiť…
Ruská federácia vojenské cvičenia v blízkosti svojich západných hraníc a Bieloruska, respektíve na pobreží Čierneho mora dlhodobo označuje za cielené provokácie. Podobne aj septembrové vojenské cvičenia NATO, USA a Ukrajiny, ktoré sa paradoxne konali súbežne so spoločným strategickým cvičením Ruska a Bieloruska pod názvom Západ 2021. Toto cvičenie sa konalo na polygónoch v Ruskej federácii a v Bielorusku na území od Baltického mora po ruskú Voronežskú a Nižgorodskú oblasť. Zúčastnilo sa ho takmer 200 000 vojakov, medzi ktorými boli aj vojaci z Arménska, Indie, Kazachstanu, Kirgizska a Mongolska, operačné skupiny dôstojníkov z Uzbekistanu, Pakistanu a Srí Lanky, a ako pozorovatelia aj vojaci z Číny, Vietnamu a z Barmy.
Na toto sedemdňové rozsiahle cvičenie ostro či povinne zareagovali pobaltské štáty a Poľsko. Vyzvali EÚ a NATO, aby zaujali jednotné odmietavé stanovisko a súčasne ,,z večera na ráno“ obvinili prezidenta Alexandra Lukašenka, že jeho režim spustil ,,hybridnú vojnu“ proti nim, respektíve proti EÚ a NATO s podporou ruského prezidenta Vladimíra Putina. A čuduj sa svetu, ako dôvod ,,hybridnej vojny“ označili migrantov, ktorých Lukašenko a Putin ,,cielene zneužívajú“, aby vytvárali napätie a ohrozovali bezpečnosť EÚ a NATO. A preto v záujme ,,ochrany východných hraníc“ začali rýchlo budovať ostnaté ploty a bariéry na spoločných hraniciach. Takto sa začala ,,bieloruská migračná kríza“, ktorá vrcholila v novembri, keď sa na spoločnej bielorusko-poľskej hranici začali zhromažďovať tisícky už mrznúcich migrantov. Do Poľska, Litvy a Lotyšska sa nemohli dostať. Tých, ktorí sa najmä v noci prebili na územie EÚ, pochytali, zbili alebo násilne vrátili na bieloruské územie. Neskôr sa našli aj mŕtve telá migrantov, ktoré boli ,,prehodené“ naspäť Bielorusom. Nemecko a Európska únia zrazu odmietli Lukašenkovu požiadavku, aby sa vytvoril tzv. humanitárny koridor pre približne dvetisíc migrantov, ktorí by organizovane a pod kontrolou prešli na územie Poľska a následne lietadlami alebo autobusmi do Nemecka. Migranti nechceli zostať v Bielorusku ani v Poľsku, v Litve či v Lotyšsku. Aj keď sa malá časť irackých migrantov vrátila irackými vládnymi lietadlami domov, ostatní sa rozhodli čakať a zostali pod humanitárnou starostlivosťou a kontrolou bieloruských štátnych orgánov a lekárov. Dokonca ich jedného dňa navštívil aj prezident Lukašenko, ktorý im prisľúbil ďalšiu pomoc, keďže je medzi nimi mnoho žien a malých detí. V tejto súvislosti je zaujímavé konštatovať, že medzinárodné ľudsko-právne organizácie nebili na poplach a nežiadali od tzv. lídrov Európskej únie, aby migrantom pomohli. A do Bieloruska nevyslali ani svoje ,,zachranárske a vyjednávacie tímy“.
Medzitým Ukrajina propagandisticky vyslala na svoje hranice s Bieloruskom národnú gardu z údajnej obavy pred prílivom nelegálnych migrantov. Nič mimoriadne sa však nedialo. Súčasne sme boli svedkami dvojdňového mediálneho cirkusu okolo sporu medzi Francúzmi a Britmi, ktorí chceli vrátiť do Francúzska pašovaných migrantov cez kanál La Manche. Situáciu mala ,,upokojiť“ informácia, že nad týmto kanálom, respektíve nad severnou hranicou EÚ budú zrazu hliadkovať aj lietadlá pobrežnej a hraničnej stráže FRONTEX. Zatiaľ nie je známe, že prečo táto stráž nebola nasadená aj na ,,východnú hranicu“.
Myslím si preto, že za celou ,,bieloruskou migračnou krízou“ je projekt USA a NATO, ako sa dostať vojensky čo najbližšie k západným hraniciam Bieloruska a Ruska. Výsledkom tohto projektu je fakt, že pozdĺž takmer sedemstokilometrovej ,,východnej hranice“ (Poľsko, Litva, Lotyšsko) sú hermeticky rozmiestnené ďalšie silné vojenské zoskupenia, ktoré už toto územie pravdepodobne tak skoro neopustia. Strážia predsa hranice EÚ a NATO pred ruskou agresiou…Ale aj napríklad pred poľskými novinármi, ktorým bezpečnostné zložky bránili navštíviť pohraničné oblasti, aby sa mohli na vlastné oči presvedčiť o tom, ako sa vyvíja migračná kríza a aké požiadavky majú migranti, ktorých chytila poľská armáda a pohraničná stráž.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v reakciách na protiruskú hystériu vo vedení EÚ a NATO a nemiestne agresívne vyhrážky Rusku reagoval slovami: ,,V dokumente Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi Ruskom a NATO z roku 1997 sa hovorí, že v mierových časoch sa nesmú na území nových členov NATO trvalo rozmiestňovať nijaké podstatné bojové sily. Táto zásada sa dlhodobo porušuje dvoma spôsobmi. Po prvé, Západ sa kategoricky bráni diskusii o tom, čo sú to podstatné bojové sily. Podľa nás za podstatnú bojovú silu treba považovať príslušne vyzbrojenú brigádu. Chápanie brigády ako základnej bojovej jednotky sa dá spochybniť len ťažko. Druhý prefíkaný krok, ktorý urobil Západ, bol ten, že si v Pobaltí zabezpečil rotačnú trvalú prítomnosť: Kanada, Nemecko a Veľká Británia sa tu po niekoľkých mesiacoch navzájom striedajú. V skutočnosti ide o priame porušenie Zakladajúceho aktu. Výsledkom je to, že vojenská infraštruktúra a aktivita NATO sa už dávno nasťahovala na územie nových členov do bezprostrednej blízkosti hraníc Zväzového štátu Bieloruska a Ruskej federácie“.
Podľa Sergeja Lavrova súčasné vzťahy medzi Ruskom a NATO (USA) charakterizuje veľká nedôvera ruskej strany, keďže NATO hrubo porušilo rovnováhu, ktorá panovala v čase podpisu Zakladajúceho aktu z roku 1997. ,,Západ odmieta naše argumenty, je presvedčený o tom, že má právo robiť to, čo sa mu zachce napriek všetkému a všetkým. Pred niekoľkými rokmi náš generálny štáb oficiálne navrhol Severoatlantickej aliancii celú sériu opatrení na budovanie dôvery. Jedným z nich bolo súhlasiť s presunutím cvičení na našej strane aj na strane NATO do určitej vzdialenosti od kontaktnej línie. Nasledovalo kategorické odmietnutie. Rovnako vládne neochota dohodnúť sa na vzdialenosti, ktorú by bojové lietadlá a plavidlá Ruska a NATO nemali prekračovať. Nemáme nedostatok dobrej vôle, ale tento návrh ,,tvrdne“ v NATO už dva roky. Kategoricky odmietajú viesť dialóg po vojenskej linke, ktorý bol prerušený ,,za trest“ po udalostiach na Ukrajine a na Kryme. Sme ochotní viesť dialóg, ale profesionálne, nie emocionálnym, polohysterickým tónom,“ zdôrazňuje minister Lavrov.
Vieme, odkiaľ prichádzajú do Európy migranti. Zo štátov, ktoré vojensky a politicki rozvrátili Američania, Briti a ich západní spojenci. Teraz práve oni zvyšujú hlas a označujú kroky bieloruskej strany za „hybridnú vojnu“. Pripomeňme si, že prvýkrát sa problém nelegálnej migrácie objavil vtedy, keď NATO bombardovalo Líbyu a zničilo líbyjskú štátnosť. Líbya sa zo štátu, ktorý patril k jedným z najstabilnejších a najviac sociálne prosperujúcich, zmenila na „čiernu dieru“. Práve z nej a cez ňu začali prúdiť na juh do subsaharskej Afriky teroristi a pašeráci zbraní a drog. Dodnes tam pôsobia zoskupenia Al-Káidy a ďalších teroristických organizácií, ktoré sa cez Líbyu dostali do saharsko-sahelského pásma, kde desia tamojšie obyvateľstvo. A na sever cez Líbyu začali prúdiť nelegálni migranti do Európy.
Keď si chaotická a nejednotná EÚ uvedomila, že nezvláda nelegálnu migráciu a tzv. pandémiu COVID-19 (sociálny inžiniering), začala naliehať na všetkých ostatných vo svete, aby zdieľali zodpovednosť za osud týchto migrantov. Ale prečo by sa mali deliť o bremeno tejto zodpovednosti aj tie štáty, ktoré odsudzovali alebo nepodporovali agresívnu a nespravodlivú politiku USA, Západu a NATO v severnej Afrike či na Balkáne? Ospravedlnili sa za svoje konanie a zlyhanie, ako ho chcú napraviť? Agresívnou politikou voči Rusku a Bielorusku, vyvolaním energetickej a potravinovej krízy? Ako je možné, že po dobrodružstvách a ,,demokratickom poslaní“ Západu v severnej Afrike a po dvadsaťročnom pobyte USA a NATO v Afganistane, neustále utekajú ľudia z miest, ktoré už mali byť dávno ,,šťastné“. V akom stave je dnes Ukrajina? Je kolóniou americkej či natovskej politiky voči Rusku alebo suverénnym štátom? Alebo čo si môžeme napríklad myslieť o americkom ministrovi zahraničia Blinkenovi, ktorý zdôvodňoval škandalózny odsun amerických jednotiek z Afganistanu a nástup Talibanu k moci? Vyhlásil, že Afganci nie sú schopní účinne čeliť hrozbám, ich ozbrojené sily to nedokážu a ich vláda na to nemá vôľu. Skvelé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje, že USA dvadsať rokov školili takú vládu a také ozbrojené sily, ktoré nevedia, ako si majú plniť svoje povinnosti. Ozaj, koľko toto školenie stálo amerických a európskych (aj slovenských) daňových poplatníkov?
