Založenie Svetového ekonomického fóra (SEF) umožnilo Klausovi Schwabovi, aby sa stal jedným z najvplyvnejších ľudí na svete. Veľký rest, ktorý presadzuje na globalistickom poli, ho posunulo do role jedného z najdôležitejších vodcov súčasnej doby. Nie je preto divu, že napísať príbeh o ňom predstavuje komplexnú úlohu spojenú s osobným rizikom, utajovanými, a v niektorých prípadoch odstranenými a zrejme dôležitými informáciami. Uvedené dovoľuje predpokladať, že pán Schwab je človek s kvalitnou maskou, že hrá dobre inscenovanú rolu, že dáva prednosť byť v tieni a vychádza na svetla dňa vtedy, keď je to potrebné a nehrozí úpal, alebo prehriatie mozgu.
Príbeh rodiny Schwabovcov nás núti k tomu, aby sme si položili niekoľko otázok. Je pán Schwab naozaj priateľskou osobou, ktorá chce konať dobro pre ľudstvo alebo či, ako syn nacistického kolaboranta, pokračuje v práci svojho otca, ktorý aktívne pomáhal nacistom? Je pán Schwab podnikateľ, ktorému môžeme veriť, že chce vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť a pracovné miesta pre obyčajného človeka alebo je to človek, ktorý pomohol spoločnosti Sulzer Escher-Wyss k technologickej revolúcii a nelegálnej výrobe jadrových zbraní v juhoafrickom rasistickom režime apartheidu? Čo mal pán Schwab v roku 2006 naozaj na mysli, keď vyhlásil: ,,Znalosti budú čoskoro dostupné všade – hovorím tomu ,,Googlizácia“ globalizácie. Už to nie je o tom, čo viete, ale o tom, ako tieto znalosti používate. Musíš byť kardiostimulátor“.
Skutočnosť, že jednou z troch priorít Svetového ekonomického fóra (SEF) je nešírenie jadrových zbraní, protirečí faktu, že on a jeho otec Eugen pracovali na šírení jadrových zbraní, keď boli podnikateľmi. V prípade Schwabovcov história rodiny odhaľuje zvyk pracovať s genocídnymi diktátormi kvôli zisku a moci. Nacisiti a juhoafrický režim apartheidu sú dva z najhorších príkladov krátkozrakej orientácie Schwabovcov. Otázkou je, či to v tej dobe mohli alebo nechceli vedieť, a či prípadný obrat k priorite o nešírení jadrových zbraní je skutočne výsledkom funkcie (s)vedomia pána Schwaba.
On sa totiž úspešne pokúsil zakryť svoju účasť v nacistickej ére. Prostredníctvom SEF pomohol rehabilitovať politiku kontroly populácie pomocou eugeniky. Preto sa ponúkajú ďalšie otázky: Existuje nejaký dôvod sa domnievať, že sa pán Schwab zásadne zmenil a že nie je ničím iným než modernou tvárou starej agendy, ktorej prežitie musí byť zabezpečené? Neusiluje sa realizovať štvrtú priemyselnú revolúciu s cieľom vybudovať základ štvrtej ríše? K odpovediam na tieto otázky a iné otázky vedie okrem iného článok Johnnyho Vedmorea, nezávislého novinára z Cardifu (Wales): Schwab Family Values a taktiež The Bob Murphy Show.
Doporučujem zoznámiť sa s príbehom jeho otca – Eugena Schwaba, ktorý riadil nacistami podporovanú nemeckú pobočku švajčiarskej strojárskej firmy Escher-Wyss. Počas vojny bola vojenským dodávateľom a bola označená ako Nationalsozialistischer Modell-Betrieb. Táto spoločnosť využívala robotníkov v rámci nútených prác a podporovala úsilie nacistov vyrábať ťažkú vodu pre jadrový program. Mladý Klaus Schwab bol členom predstavenstva tejto spoločnosti. Tatiež sa podieľal na rozhodnutí, ktoré poskytlo rasistickému režimu apartheidu v Južnej Afrike potrebné vybavenie pre vstup do klubu jadrových mocností. Trochu histórie preto nikoho nezabije (https://unlimitedhangout.com/2021/02/investigative-reports/schwab-family-values).
Počítače a dáta sa považujú za dôležité pre budúcnosť, povedal pred viac než 50 rokmi pán Schwab. Toto sa odrazilo v reorganizácii spoločnosti Sulzer Escher-Wyss a modernej webovej stránky tej doby. V roku 1968 uviedla: ,,Činnosti materiálového inžinierstva sú zosilnené (Sulzer) a tvoria základ pre produkty lekárskej techniky. Začína sa objavovať zásadná zmena zo strojárskej spoločnosti na technologickú skupinu“. Pán Schwab preukázateľne pomohol premeniť Sulzer Escher-Wyss na technologickú skupinu rýchlo smerujúcej do high-tech budúcnosti a takto položil základ pre výrobu zdravotníckych prostriedkov.
Analýza mne dostupných dokumentov dovoľuje predpokladať, že túžba Schwabovcov po kontrole má neurotický pôvod so všetkými potrebnými charakteristikami. Sedeli na ihlách, aby utlmili a skrotili úzkosť úsilím o realizáciu svojich kontrolných ambícií na základe presvedčenia, že ich vízia je brilantná a dobrá pre svet. Usilujú sa preto aj v súčasnosti poraziť už aj tak silne obmedzenú slobodu človeka. Akým spôsobom? Ponúkam príklad na vysvetlenie.
Technologický pokrok v spoločnosti Sulzer Escher-Wyss nebolo jediným vylepšením, ktoré chcel Klaus Schwab dosiahnuť. Jeho cieľom bolo, a dodnes zostáva, zmeniť spôsob, akým spoločnosť premýšľala a premýšľa o štýle riadenia. Schwab a jeho blízki spolupracovníci presadzovali firemnú filozofiu, ktorá má umožniť ,,všetkým zamestnancom prijať potreby motivácie a poskytnúť flexibilitu a agilitu doma“. V januári 1969 na akcii Novinárskeho dňa strojárskeho priemyslu povedal: ,,Spoločnosti s autoritárskym štýlom riadenia sú schopné naplno jednať na základe ľudského kapitálu“. V tomto duchu pán Schwab vytvoril firemnú kultúru, ktorá pomohla Pretórii vyrobiť šesť jadrových zbraní a čiastočne zostaviť siedmu.
Svetové ekonomické fórum vzniklo v roku 1971. Predtým mladý Klaus Schwab napísal Európskej komisi a požiadal ju o pomoc pri zakladaní ,,nekomerčného think tanku pre európskych obchodných lídrov a ponúkol jej, aby prevzala patronát. Komisia vyslala Raymonda Barreho, francúzskeho politika a komisára EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti, ako intelektuálneho mentora budúceho fóra. Po odchode z Escher-Wyss pán Schwab v roku 1971 organizoval v Davose dvojtýždňovú konferenciu pre obchodných manažérov. A na svete bolo prvé zasadanie fóra, ktoré sa vtedy nazývalo European Management Symposium. Zúčastnilo sa ho približne 450 účastníkov z 31 štátov, väčšinou manažéri európskych spoločností, politici a americkí vedci. Projekt organizovali Klaus Schwab a jeho sekretárka Hilda Stollová, neskôr jeho manželka. Toto sympózium nebolo podľa spisovateľa Ganga Jey Aratnama originálnym nápadom. V roku 2018 napísal: ,,Duch Davosu Klausa Schwaba bol takisto ,,Duchom Harvardu“.
Nebolo to po prvýkrát, čo sa v Davose konala podobná konferencia. V rokoch 1928 až 1931 sa v hoteli Belvédère konali tzv. Davoské univerzitné konferencie. Ich spoluzakladateľom bol Albert Einstein a ich pokračovanie znemožnila Veľká hospodárska kríza a hrozba vojny. Podobné podmienky – pandémia, hospodárska kríza a hrozba vojny na prahu dňa si vynútili osobitné výročné zasadnutie fóra v Singapure v auguste 2021.
V roku 1968 taliansky priemyselník Aurelio Peccei a škótsky chemik Alexander King založili Rímsky klub počas súkromného stretnutia v rezidencii rodiny Rockefellerovcov v Bellagiu v Taliansku. Niet pochybností o tom, že po založení Svetového ekonomického fóra najvplyvnejšou skupinou, ktorá propagovala jeho sympóziá, bol Rímsky klub. Tento mozgový trust vedeckej a menovej elity tej doby sa odráža aj dnes v cieľoch SEF a je odhodlaný presadzovať globálny model vlády vedený technokratickou, ale nie politickou elitou. V ostatných rokoch elita Rímskeho klubu a SEF často tvrdila, že metódy kontroly populácie sú nevyhnutné pre ochranu životného prostredia. Nemožno sa preto čudovať, že SEF využíva klimatické a environmentálne otázky, vrátane Veľkého resetu, na presadenie nepopulárnych politických rozhodnutí v tieni fiktívnej demokracie.
Technokracia je vo svojej podstate ekonomickým systémom, nie politickým. Ide o neprirodzený a neorganický systém, ktorý vyžaduje neprirodzené prostriedky na prevádzku a údržbu. Všeobecne známe cenové mechanizmy, ponuka a dopyt, voľný obchod a ďalšie sú v tomto systéme modifikované alebo založené na energetických zdrojoch. Tie diktujú typy výrobkov, ktoré sa musia vyrábať, kupovať a spotrebovávať. Technokratický systém preto vyžaduje rozsiahly dohľad, kontrolu a technológie, ktoré je možné riadiť umelou inteligenciou. Energie a ich zdroje v podstate nahradzujú aj koncept peňazí ako komodity. Kto má zdravé oči a rozum, vidí a vie, čo to znamená.
V technokratickej ekonomike totiž existuje potreba nasmerovať spotrebiteľa, hoci aj násilne, aby konzumoval to, čo systém vyžaduje. Nie to, čo spotrebiteľ potrebuje. Pre požadovanú konzumáciu je predovšetkým potrebné vymyť mozog, to znamená zmeniť jeho kognitívne funkcie. Podľa pána Schwaba sa objaví spoločnosť, v ktorej budú ľudia zlúčení so strojmi a s umelou inteligenciou. Ako vedľajší efekt sa očakáva extrémna dlhovekosť, ak nie nesrmteľnosť prostredníctvom technologických prostriedkov, popierania potreby duchovných hodnôt a myšlienok spojených napríklad s prežitím duše. Technokrat neverí v nelokálnosť vedomia. A aj keby sa pokúsil veriť, začal by súčasne neveriť. Technokrat si myslí, že prostredníctvom technológií a umelej inteligencie bude možné nahradiť Boha a preformátovať prirodzený poriadok ľudstva umelými životnými formami podľa ich plánov a predstáv. Technokrat verí tomu, že je lepší a vyvinutejší než my ostatní. Preto si berie du rúk právo rozhodovať o osude ľudstva, o nás a bez nás. Odmieta predstavu slobodnej vôle.
Jan Campbell, analytik a komentár (nemecký občan českej národnosti)
Foto: Remy Steinegger, Copyright holder World Economic Forum/swiss-image.ch
