Kúzelné mesto nad Vltavou

Pripravili: Dimenzie

Róbert Matejovič
Foto: Jozef Veselý

Po Prahe je juhočeský Český Krumlov, v ktorom žije 13 000 obyvateľov, druhou turisticky najnavštevovanejšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Českej republike.

Svoj príbeh píše už viac než 700 rokov, v ktorom sa každé storočie natrvalo zapísalo do jeho tváre. Mesto sa pýši sa svojou magickou atmosférou a komplexom ničím neporušenej historickej zástavby, ktorá je od decembra 1992 zapísaná na listine svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Český Krumlov patrí k prvým trom mestám v Českej republike, ktoré sa dostali pod ochranné krídla tejto organizácie. Jeho historickým centrom preteká rieka Vltava. Na jednom jej brehu sa rozprestiera kúzelné mesto, ktoré nestratilo svoj stredoveký charakter, na druhom brehu sa nad skalou týči majestátny zámok. Hlavnou spojnicou medzi mestom a brehom je drevený Lazebnický most, za ktorým sa smerom do centra rozvetvuje spleť rozprávkových uličiek.

Námestie svornosti

Srdcom historického Starého (Vnútorného) mesta je Námestie svornosti. Jeho pôvodný štvorcový pôdorys bol vymeraný ešte v 13. storočí. Na ňom a v jeho priľahlých uličkách môžete obdivovať až 300 pamiatkovo chránených objektov a budov. Zachované meštianske domy s prepojenými priečeliami boli postavené v gotickom, renesančnom a barokovom štýle.

Dominantou námestia je barokový morový stĺp zo začiatku 18. storočia so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie a súsoším ôsmich svätcov, ktorí predstavujú patrónov mesta a ochrancov pred morom. Vztýčený bol na pamiatku morovej rany z roku 1680 a z vďačnosti za ukončenie poslednej morovej epidémie, ktorá zasiahla Čechov v roku 1682. K tomuto stĺpu bola v roku 1843 pristavaná šesťboká kamenná vodná fontána.

Medzi domami si udržiava svoj primát budova Českokrumlovskej radnice, ktorá vznikla koncom roku 1597 spojením dvoch starších gotických budov renesančným štítom. Fasádu čelnej budovy zdobia štyri znaky: mesta Český Krumlov, českého kráľovstva a šľachtické erby najvýznamenjších majiteľov bývalého panstva – rodu Eggenbergovcov a Schwarzenbergovcov.  V jej interiéroch vás najviac upúta vstupná sieň s hrebienkovou klenbou z druhej polovice 16. storočia, fragmenty nástenných malieb z prvej polovice 15. storočia (Klaňanie troch kráľov) a expozícia Múzea útrpného práva (mučiarne).

V mesiaci máj sa celé námestie každoročne premenuváva na kvitnúce Námestie lásky a romantiky, ktorá vyžaruje takmer z každej kaviarne, reštaurácie či priľahlej uličky.

Kostol sv. Víta

Je druhou dominantou historického centra mesta. Táto neskorogotická trojloďová stavba sa nachádza niekoľko metrov od Námestia svornosti a očarí vás so svojím krásne zdobeným interiérom – freskami z 15. storočia. Kostol bol postavený v rokoch 1407 až 1439. Až do konca 16. storočia bol obklopený cintorínom, ktorý dnes pripomína niekoľko náhrobných kameňov. Niekoľko desaťročí slúžil tento chrám aj ako pohrebisko majiteľov krumlovského panstva – Rožmberkovcov a Schwarzenbergovcov. Napríklad v barokovej kaplnke sv. Jána Nepomuckého boli uložené ostatky kňažnej Eleonóry Amálie zo Schwarzenbergu  a srdcia ďalších siedmich príslušníkov rodu. Zasvätenie tejto kaplnky tomuto svätcovi nebolo náhodné. Sv. Ján Nepomucký sa stal patrónom Schwarzenbergovcov, ktorý mu pripisujú zásluhu na záchrane rodu. Prečo? Spomínaná kňažná Eleonóra sa v dôsledku roztržky takmer dvadsať rokov nestýkala so svojím manželom Adamom Františkom zo Schwarzenbergu. Plodom ich vzťahu a zväzku nebol syn a rodu hrozilo, že vymrie. Až dovtedy, kým sa pohádaní manželia v roku 1721 náhodne nestretli pri hrobe Jána Nepomuckého v chráme sv. Víta na Pražskom hrade. Vtedy sa uzmierili a do roka, veriac v zásluhu českého svätca, sa im narodil vytúžený mužský dedič.