Poľský premiér Donald Tusk prednedávnom oznámil, že Poľsko vybuduje nový komplexný systém bezpečnostnej a vojenskej infraštruktúry na východnej hranici Poľska. Jeho takzvaný ,,Východný štít“ bude pozostávať z rôznych obranných štruktúr, systémov detekcie a včasného varovania, ako aj sofistikovanejšej vojenskej logistiky. Ďalším prvkom bude využívanie a rozširovanie hustých lesov a močiarov, ktoré majú brániť prenikaniu na poľské územie. Podľa Varšavského podnikateľského inštitútu bude systém pokrývať 700 kilometrov východných a severných hraníc Poľska (hranica s Ruskom) a vyžiada si takmer 10 miliárd zlotých (viac než 2,5 miliardy dolárov).
Nový systém má nielen zvýšiť mobilitu vojsk brániacich poľské územie, ale aj zdržiavať pohyb prípadného agresora betónovými opevneniami alebo protitankovými priekopmi. Budovaný systém bude súčasťou podobných obranných systémov, ktoré v súčasnosti budujú pobaltské krajiny v súvislosti s údajnou agresívnou ruskou politikou, ako aj migračnou hrozbou, ktorú údajne vytvárajú Rusko a Bielorusko.
Ak si spomenieme na jeseň 2021, keď sa do ,,slobodnej EÚ“, respektíve do Nemecka chceli dostať húfy nelegálnych migrantov najmä z Blízkeho východu z územia Bieloruska, poľská reakcia bola jednoznačná – žiadny vstup, vytlačenie migrantov do Bieloruska a do ,,zóny nikoho“ (územie medzi štátnymi hranicami), niektorých z nich boli zabití. Kritika Bieloruska z organizovania migračnej vlny urýchlila budovanie ostnatých plotov na poľsko-bieloruskej hranici. Vtedy v Poľsku vládol premiér Mateusz Morawiecki a pravicová a národne-konzervatívna strana Právo a Spravodlivosť. Dnes Poľsku vládnu liberáli z Občianskej platformy Donalda Tuska, bývalého predsedu Európskej rady. Sám o sebe hovorí, že má poľsko-nemecké korene a že sa považuje za Poliaka, Kašuba aj Európana. Tvrdí, že po atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica čelí rôznym vyhrážkam fyzickej likvidácie. O dôvodoch veľmi nehovorí.
V roku 2021 Poľsko odmietlo rešpektovať ľudské práva a túžby migrantov odísť za lepším životom a slobodou do Európy. Koná tak aj teraz a opäť pod vplyvom silnej rusofóbie.
Poľsko však doteraz nepredložilo Bruselu, NATO ani OSN žiadne dôkazy o ,,migračnej hrozbe“, ktorú údajne organizuje Ruská federácia a Bielorusko.
Myslím si, že pre poľskú vládu je oveľa závažnejším problémom ďalší osud 1,5 milióna ukrajinských občanov, ktorí ušli do Poľska po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Dodajme – prevažne zo západných regiónov Ukrajiny.
Aktuálna otázka pre poľskú vládu: Deportuje ukrajinských mužov na Ukrajinu a vyhovie tak novému ukrajinskému mobilizačnému zákonu alebo ich nedeportuje s argumentom, že rešpektuje ich vyjadrenú vôľu, ľudské a azylové práva? Nechajme sa prekvapiť. Čosi už ale naznačuje ohlasované obmedzovanie štedrých finančných príspevkov a množiace sa sťažnosti Poliakov na nevhodné a agresívne správanie sa niektorých ukrajinských utečencov v mestečkách a obciach, kde už tvoria väčšinu.
Poľský minister obrany sa už nechal počuť, že ukrajinských mužov-utečencov vláda pomôže vrátiť na Ukrajinu. Mali by posilniť obranu a zapojiť sa do novej Zelenským avizovanej letnej ofenzívy voči ruskej armáde. Cieľ ,,ukrajinskej obrany“, ktorú podporuje 50 štátov dodávkami zbraní a munície, respektíve novými pôžičkami, je bojovať až do ,,posledného Ukrajinca“. Je to ,,úžasný cieľ“ z pohľadu prežitia a budúcnosti ukrajinského národa, ktorý pravdepodobne vyhovuje aj Poľsku a jeho mocenským ašpiráciam. Hypotetická otázka: kto bude potom a znovu osídlovať Ukrajinu a prevažne ktoré jej časti? Poliaci, Briti, Američania, Nemci či Francúzi? Zatiaľ sa nechajme prekvapiť budúcimi výsledkami druhej ukrajinskej ofenzívy, pokiaľ ju ukrajinská armáda bude vôbec môcť začať. Doterajšie výsledky hovoria skôr o opaku a Rusi sú v bojoch úspešnejší.
Poľský minister obrany uviedol, že nový obranný a bezpečnostný systém opevnenia hraníc bude úzko koordinovaný s prácami, ktoré sa vykonávajú na poľsko-bieloruskej hranici. Povedal, že tento systém bude najväčšou poľskou investíciou do obrany po roku 1945. A opäť poukázal na ten najhlavnejší dôvod – na reálnu hrozbu, ktorú predstavuje agresívna politika Ruska. Sú vám známe nejaké dôkazy o tom, že Rusko chce napadnúť Poľsko, že sa mu vyhráža a pripravuje vojenský zásah? Mne nie sú. Namiesto toho by bolo lepšie, keby poľský minister obrany konečne zverejnil údaje o tom, koľko poľských žoldnierov, vojenských inštruktorov a poradcov zomrelo na Ukrajine od februára 2022 v bojoch proti ruským jednotkám na ,,východnom fronte“. Ruské štatistiky tvrdia, že spomedzi zahraničných žoldnierov na Ukrajine padlo najviac Poliakov, Gruzíncov a Francúzov.
Vláda premiéra Morawieckého začala na hranici stavať múr, ktorý má slúžiť ako bariéra pre nelegálnych emigrantov aj proti ,,infiltrácii bieloruských a ruských tajných služieb“. Múr s oceľovou a betónovou konštrukciou bol postavený na úseku dlhom 186 kilometrov. Doplnil ho systém kamier a seizmických senzorov, ktoré majú pomôcť zachytiť nelegálne prekročenie štátnej hranice z Bieloruska. Výstavba múru a celá jeho logistika stála 1,5 miliardy zlotých a nemala vojenskú hodnotu. Teraz bude mať plánovaná infraštruktúra výsostne vojenský charakter. Analytik z Varšavského podnikateľského inštitútu upozorňuje, že plánovaná suma 10 miliárd zlotých môže byť značne podhodnotená. Podľa predbežných vyhlásení poľská vláda by chcela, aby časť nákladov na vybudovanie tohto systému pokryli fondy EÚ alebo NATO. Ktovie ako to naozaj bude po voľbách do Európskeho parlamentu a po vymenovaní novej Európskej komisie, respektíve po amerických prezidentských voľbách.
Na východnom krídle NATO sa ,,zabetónovali“ aj armády pobaltských štátov a viac než stotisícová americká armáda. Tie pod vplyvom rusofóbie naďalej šíria strach, podobne ako Poľsko, z ,,ruskej agresie“. Žeby tam už Rusi boli? Pán Stoltenberg, čo viete o tom? Ak sú už naozaj tam, čo tam vlastne robia?
Východné krídlo NATO sa týka aj Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska. Ako je možné, že súčasné Maďarsko a Slovensko o ruskej agresii voči členským štátom NATO nehovoria? Je to pre to, že požadujú mierové ukončenie ukrajinsko-ruského konflitu, nesusedia s Ruskom a neveria tomu, že ruské jednotky jedného dňa obsadia aj západné regióny Ukrajiny hraničiace s Maďarskom a Slovenskom? Alebo sa dívajú na celú rusofóbnu propagandu neutrálnymi očami a skôr sa obávajú toho, aby domácu politickú scénu a vzťahy medzi vládou a opozíciou nezasiahla karcinogénna majdanizácia a ukrajinizácia?
Po prvé, je škoda, že Poľsko, ktoré akokeby vo svojej histórii vždy stálo na tej nesprávnej strane, nepožaduje mierové rokovania, neponúka sprostredkovateľskú misiu a nenavrhuje Rusku kurz zlepšovania vo vzájomných bilaterálnych vzťahoch. Takáto politika by Poľsko určite zdobila viac ako neustále poľské šírenie strachu z Ruska a poľské prípravy na vojnu s Ruskom v rámci NATO. A po druhé, je na škodu aj Ukrajiny, že Poľsko, garant dohody medzi bývalým prezidentom Janukovyčom a opozíciou v roku 2014, alibisticky strčilo hlavu do piesku a na svoju úlohu zabudlo. Žeby muselo ustúpiť pani Nulandovej a chlapcom z Bieleho domu? Tak či tak vtedy bol v Tuskovej druhej vláde ministrom zahraničných vecí pán Radosław Sikorski. A je ministrom zahraničia aj v súčasnej tretej vláde Donalda Tuska. Čo vlastne chceš Rzeczpospolita Polska? Chceš byť suverénna alebo chceš byť vazalom amerických a britských jastrabov?
Mgr. Róbert Matejović, šéfredaktor
