Srbsko skáče do budúcnosti

Vaša Excelencia, chceli ste byť diplomatom? Čo rozhodlo, že ste sa ním stali?

Celý svoj život som žil v prostredí viacerých národností a kultúr. Odmalička som vyrastal v takomto prostredí, nalepilo sa na mňa. Okrem iných profesií mi život ponúkol aj pôsobenie v diplomatických službách Srbskej republiky. Ako poradca primátora mesta Nový Sad som mal na starosti medzinárodné vzťahy a spoluprácu. Keď som dostal ponuku, aby som pracoval na ministerstve zahraničných vecí a využil svoje skúsenosti, neváhal som a túto ponuku som prijal s veľkou vďakou a pokorou.

Slovensko je prvým štátom, v ktorom pôsobíte ako veľvyslanec. Pred príchodom na Slovensko ste boli generálnym konzulom Srbskej republiky v chorvátskom meste Vukovar. Aká bola vaša hlavná agenda v tomto pre srbskú menšinu citlivom prihraničnom regióne, v ktorom má silnú pozíciu pravicový Domovinski pokret (Vlastenecké hnutie), v súčasnosti koaličný partner Plenkovićovej vlády?

Mojou prioritou bolo vyvíjať a podporovať také aktivity, ktoré pomôžu zabezpečiť a udržať mierový a dôstojný život pre srbskú menšinu žijúcej na území dlhom 350 km – od východného po západné Slavónsko, v historických regiónoch Baranje a západného Sriemu. Bol som zodpovedný najmä za prehlbovanie a rozvoj bilaterálnych vzťahov s Chorvátskom, podporu srbskej menšiny a posilňovanie jej pozitívneho vzťahu k Srbsku. Na starosti som mal aj kultúrnu spoluprácu a výmenu, starostlivosť o srbské deti a mládež v oblasti vzdelávania a športu.

Vo Vukovare sa narodil môj otec, veľmi dobre poznám toto mesto, mám v ňom mnoho priateľov. V tomto meste pred občianskou vojnou žilo 48 000 obyvateľov, z nich bolo 35% Srbov. Teraz v ňom žije iba 14 000 obyvateľov, počet Srbov klesol pod 30 percent. V ére Juhoslávie vo vukovarskom kombináte na výrobu obuvi (Borovo) pracovalo 26 000 ľudí (teraz 500), bolo to zlaté obdobie pre toto mesto na brehoch Dunaja. Bol tu silný odevný priemysel a najväčší prístav na Dunaji. Po slovinskom Maribore bol Vukovar druhým najsilnejším priemyselným centrom v Juhoslávii. Žiaľ, v súčasnosti Vukovar a regióny, v ktorých žijú aj Srbi, charakterizujú prestarnuté obyvateľstvo, náročné životné podmienky, depopulácia a odchod mladej generácie či nedostatok pracovných príležitostí. Pomaly vymierajú nielen Srbi, ale aj Chorváti.

Ako s odstupom času hodnotíte súčasné chorvátsko-srbské vzťahy? Nastal už čas na vzájomné odpustenie a zmierenie? Alebo sú ešte stále tieto vzťahy v tieni chorvátskej reintegračnej Operácie Búrka (Oluja) a vyvolaného pogromu (exodu) Srbov v auguste 1995?

Čas nastal dávno, ale ešte nedozrel. Chýba vzájomné pochopenie a porozumenie. Filozofia kolektívnej viny na jednej či na druhej strane nie je správnou cestou pre tento proces. Aj niektorým súčasným politikom na národnej či regionálnej úrovni vyhovuje, ak v súčasných chorvátsko-srbských vzťahoch prevládajú emócie kolektívnej viny nad racionálnym uvažovaním o individuálnej zodpovednosti jednotlivcov v ich konaní počas vojny. Našťastie, mladé generácie sa na dedičstvo nešťastnej vojny a vojnovej politiky pozerajú už optikou mierumilovných a priateľských vzťahov.      

S akými výsledkami skončil cezhraničný projekt pod názvom Dunaj nas spája? Jeho cieľom bolo spojiť príslušníkov národnostných menšín z oblasti Vukovarsko-sriemskej župy a z oblasti autonómnej Vojvodiny…

Cieľom tohto projektu bolo posilniť kultúrnu autonómiu národnostných menšín a podporiť  spoluprácu na obidvoch stranách Dunaja. Nositeľom projektu bola Vukovarsko-sriemska župa, zahŕňal spoluprácu viacerých partnerov, vrátane Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a národnostné menšiny Autonómnej oblasti Vojvodiny.

Jedným z jeho hlavných výsledkov bolo zvýšenie informovanosti a viditeľnosti národnostných menšín prostredníctvom médií, čo prispelo k lepšiemu porozumeniu a uznaniu ich kultúrnej identity. Dôležitou súčasťou projektu bola aj podpora turistických a gastronomických ponúk v oblastiach, kde žijú národnostné menšiny, vrátane rozvoja cykloturizmu, ktorý spája obidva regióny. Projekt kládol dôraz na to, aby jednotlivé aktivity neboli jednorazové, ale aby podporovali trvalú spoluprácu a integráciu medzi menšinami. Je úspešný v tom, že priniesol pozitívne zmeny pre komunity na obidvoch brehoch Dunaja.

Srbsko upevňuje svoju politickú a ekonomickú pozíciu na západnom Balkáne. Vykazuje slušný hospodársky rast (3,5%), rast zahraničných investícií a devízových rezerv, má stabilnú menu (dinár), zvyšujú sa nielen mzdy (priemerná mzda je 836 eur) a penzie (priemerná penzia 391 eur), ale aj životná úroveň. Aké ambície má najnovší Plán rozvoja Srbska do roku 2027 – kok do budúcnosti? Aké sú jeho prioritné investičné ciele v hodnote 17,8 miliárd eur?

Plán rozvoja Srbska do roku 2027, nazvaný „Skok do budúcnosti“, je ambiciózny program zameraný na strategické investície. Srbský prezident má veľmi dobré vízie a ťahá Srbsko dopredu. Cieľom tohto plánu je dosiahnuť hodnotu HDP na úrovni 92,7 mld eur na konci roka 2027. Medzi hlavné oblasti investícií patria dopravná infraštruktúra, energetická efektívnosť, digitalizácia verejných služieb, zdravotníctvo, vzdelávanie a ochrana životného prostredia. V priebehu troch rokov sa bude budovať metro a nová železničná stanica v Belehrade, v ostatných mestách sa postavia nové materské školy a základné školy, uskutoční sa modernizácia a výstavba nových nemocníc, pôrodníc, špeciálnych klinických centrá a zariadení.

V tomto roku sa napríklad začala výstavba nových 23 materských škôl a 67 základných škôl. Spomedzi veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré prezentoval prezident Vučić, má prioritu dokončenie výstavba 486 km nových diaľničných úsekov a ciest, modernizácia energetických výrobných zariadení, vodných a tepelných elektrární, budovanie kanalizácie a čistiarní odpadových vôd a zariadení na spracovanie komunálneho odpadu.

V rámci dopravnej infraštruktúry plán zahŕňa dokončenie výstavby diaľnice do Bosny a Hercegoviny, Sarajeva a Čiernej Hory, čím sa posilní regionálna konektivita. V oblasti energetiky je cieľom budovanie nových obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektivity.

A integrálnou súčasťou tohto plánu je aj spolupráca so Slovenskom. Aj za týmto účelom Slovensko nedávno navštívila srbská delegácia, v ktorej boli predstavitelia Inštitútu jadrových vied Vinča a Ministerstva baníctva a energetiky. Plán tiež ráta s realizáciou projektov financovaných z európskych fondov a medzinárodných finančných inštitúcií, čo prispieva k jeho dlhodobej udržateľnosti a úspešnej implementácii.

V rámci Plánu rozvoja Srbska do roku 2027 sa v Belehrade na ploche 25 hektárov buduje EXPO Centrum. Môžete nám priblížiť, aké investičné projekty sa budú realizovať v rámci nového centra, aká infraštruktúra sa tam vybuduje?

Vybuduje sa nový moderný futbalový štadión s kapacitou 58 000 divákov, zábavný park, výstavný pavilón, najväčší akvapark v Európe s delfináriom a so špeciálnymi bazénmi pre autistické deti, nové kancelárske priestory a nová obytná štvrť s kapacitou 1100 bytov. Sme radi, že záujem o spoluprácu na výstavbe tejto rozsiahlej infraštruktúry prejavili aj slovenské firmy.

Zdroj: Dimenzie č.2/2024