Povedzme to už konečne nahlas. Na čele Európskej komisie stojí už viac než tri roky neschopná a arogantná nemecká ,,kresťansko-demokratická“ politička z CDU. Luteránku pani Ursulu von der Leyenovú, rodenú Albrechtovú, ktorá je hrdá na svoje aristokratické nemecké aj britsko-americké korene, do tejto pozície oficiálne navrhla Európska rada. Doteraz nevieme, na základe akých kritérií, keďže pre takúto nomináciu neexistuje žiadna verejná transparentná súťaž uchádzačov. Traduje sa názor, že ju do tejto pozície navrhla Angela Merkelová, pravdepodobne preto, aby ju konečne ,,vyslobodila“ z postu toľko kritizovanej a neschopnej nemeckej ministerky obrany. V Európskom parlamente za ňu hlasovala iba tesná väčšina. Z hlasujúcich 747 poslancov jej vyslovilo podporu iba 383 poslancov (51,75%), ďalších 373 poslancov ju nepodporilo. Iba 10 hlasov rozhodlo o tom, že na čele tzv. jednotnej EÚ, rozumej medzinárodného klubu štátov, stojí dáma, ktorá by bola možno užitočnejšia ako ekonómka (pod menom Rose Ladsonová študovala na London School of Economics), alebo ako lekárka, špecialistka na ženské zdravie. Kto vie, ona sama o svojich odborných skúsenostiach hovorí veľmi málo. Za to má vždy kvalitnú frizúru a perfektne vytrénovanú gestikuláciu a mimiku tváre, ktorú predvádza na tlačových konferenciách alebo počas svojich prejavov v Európskom parlamente.
Ako fanatická rusofóbka sa pasuje aj do role ,,európskeho jastraba“ či ,,európskeho Bidena“. Prakticky sa zaradila do skupiny vojnových štváčov proti Rusku a obchodníkov so zbraňami, podobne ako ďalší rusofób a srbofób Joe Biden. Obidvaja majú diktároské sklony, obidvom chýba mentálna výbava na to, aby iniciovali mierové riešenia kdekoľvek vo svete, nielen v rámci ukrajinsko-ruského konfliktu. Ako mocenské nástroje v ostatnom čase používajú najmä ekonomické sankcie a zbrane, respektíve finančné pôžičky a dary v prospech biznisu zbrojárskych firiem. Kto ich kritizuje alebo má iný názor na ich diktátorskú mocenskú politiku či budúcnosť Európy a sveta, ten je ihneď označovaný za nepriateľa demokracie, európskych (anglosaských) hodnôt, rusofila či podporovateľa ,,ruskej propagandy“.
Obidvoch spája aj nekritický a obdivujúci prístup k nešťastnej a rozpadávajúcej sa Ukrajine, ktorá patrí k najskorumpovanejším štátom v Európe. Ovládajú ju oligarchovia s viacerými občianstvami a rôzne kriminálne živly pod rúškom vybičovanej rusofóbie, informačnej vojny, ukrajinského (banderovského) nacionalizmu a radikálneho patriotizmu. Nielen v ich očiach, ale aj v očiach väčšiny súčasných vlád ,,poslušných“ štátov EÚ sú to však ,,hrdinovia“, ktorí sa vzopreli Rusku a bojujú za slobodu…
S odstupom času je viac než zrejmé, že Európa, vrátane Slovenska, sa ukrajinizuje. A malo by to byť presne naopak – Ukrajina sa potrebuje europeizovať. Keď pani Layenová v Európskom parlamente vo svojom nedávnom a nevýraznom prejave zvolala ,,Sláva Ukrajine!,“ bolo jasné, že má blízko aj k fašistickým ideálom. Aj ona, okrem iných politikov v EÚ, totiž verejne rehabilitovala fašistický pozdrav ukrajinských banderovcov, ktorí počas druhej svetovej vojny po boku Wehrmachtu bojovali na území ZSSR proti Rusom, Bielorusom, Poliakom a iným národom. Vypaľovali dediny a vraždili civilistov. Ak je teda možné nahlas a verejne kričať ,,Sláva Ukrajine!“, prečo je potom napríklad v Nemecku zakázané kričať ,,Sieg Heil“, alebo na Slovensku ,,Na stráž“, alebo v Chorvátsku ,,Za dom spremni“, alebo v Taliansku ,,Credere, Obbedire, Combattere (Ver, Poslúchaj, Bojuj). V tom Taliansku, kde sa voličom tesne pred voľbami vyhrážala ,,opatreniami“, ak slobodní občania-voliči budú v rámci demokratických volieb hlasovať za tzv. krajne pravicové alebo ,,fašistické“ strany. Výsledok? Práve tieto strany vo voľbách zvíťazili a vytvorili novú vládnucu koalíciu.
Tak ako väčšina západoeurópskych politikov ani pani Layenová si nevie priznať fatálne chyby a omyly ,,v mene Európskej únie“. Jedným z nich bol a zostal tragický omyl vo vzťahu ku Ukrajine v rámci politiky tzv. Východného partnerstva. Jej výsledkom nie je a pravdepodobne ani nebude ,,integrácia Ukrajiny do EÚ, ale tým výsledkom je tragická vojna ,,až do posledného Ukrajinca“. A pritom sa tejto zbytočnej tragédii dalo zabrániť už v samom zárodku. Ako? Stačilo, ak by Nemecko a Poľsko, garanti dohody tzv. euromajdanskej opozície s Janukovyčom, ktorú dohodla oficiálne Európska únia, povedali Američanom jasne a otvorene, že nepodporujú a nebudú podporovať následný krvavý štátny prevrat v réžii USA a jeho výsledky. Tento prevrat doteraz ani neodsúdili. Naopak, ako ovce nasadli na americký scenár politickej hospodárskej a sociálnej deštrukcie Ukrajiny a podpory fašistických zoskupení. Uprednostnili americké privátne a korporátne investície do Ukrajiny. Takmer celá politická elita štátov EÚ a NATO bez akýchkoľvek komentárov a odsúdenia tolerovala politické a etnické vraždy, fašistické prejavy, ultranacionalistické fakľové či banderovské pochody. Tolerovali aj rozpútanie osemročnej vojny na Donbase v tzv. zóne ATO – protiteroristickú operáciu ukrajinskej armády a nacionalistických vojenských zoskupení proti etnickým Rusom, ktorých nazvali separatistami, keďže odmietli uznať štátny prevrat a násilnú ukrajinizáciu oblastí, v ktorých žijú. Podobne sa zachovali aj vo falošnej hre, v ktorej sa tvárili, že podporujú minské dohody po ,,Krymskej jari“. Osobitne Nemecko a Francúzsko, ktoré boli dokonca garantmi ich realizácie. Tvárili sa, že ,,tlačia“ na Ukrajinu, ale v pozadí podporovali vyzbrojovanie Ukrajiny, vytváranie vojenských tréningových centier, každodenné ostreľovanie ,,separatistických ľudových republík“ na Donbase a zabíjanie civilistov. A takisto aj teror, ktorý sa odohrával na územiach kontrolovaných ukrajinskou armádou, Pravým sektorom či azovcami. Koľkokrát sa prišli pozrieť na ruský Donbas pani Merkelová, pán Macron, pán Scholz či pani Layenová? Koľkokrát prejavili záujem o rozhovory s etnickými Rusmi? Netrápte sa. Ani raz.
Aj preto je doteraz nepochopiteľné, že sa v nemeckých, ani vo francúzskych médiách novinári nezaoberajú zlyhaním ,,nemeckej“ a ,,francúzskej“ diplomacie. Alebo napríklad vyjadreniami Júlie Tymošenkovej, bývalej ukrajinskej premiérky. Po prepustení z charkovskej nemocnice 23. februára 2014 v štátnej ukrajinskej televízii v euromajdanskej debate na otázku moderátora, aký bude ďalší postup voči etnickým Rusom, povedala: ,,Všetkých Rusov treba z Ukrajiny vyhnať, spáliť ich domy a zem, aby sa nemali kam vrátiť“. Nepripomína vám to rétoriku kosovských Albáncov voči Srbom, keď srbské vojenské a policajné jednotky museli v roku 1999 opustiť územie Kosova a Metohije?
Pani Layenová vo svojom prejave o stave Únie povedala: ,,Je to vojna o naše energie, vojna o naše hospodárstvo, vojna o naše hodnoty a vojna o našu budúcnosť. Stoja tu proti sebe autokracia a demokracia. A ja tu dnes pred vami stojím s presvedčením, že ak budeme odvážni a solidárni, Putin prehrá a Európa zvíťazí“. Odkiaľ berie istotu, že pán Putin (Rusko) prehrá? Akými argumentami toto svoje tvrdenie vie vysvetliť? Čo bude hovoriť v prípade, ak Rusko vojnu vyhrá a zastaví sa až na hraniciach Poľska, Slovenska, Moldavska a Rumunska? Alebo presnejšie v blízkosti území tzv. východného krídla NATO, kde je už rozmiestnených 100 tisíc amerických vojakov?
Európska únia doteraz poskytla Ukrajine finančnú pomoc za viac než 19 miliárd eur. Nešpecifikovala na čo konkrétne. Kam smerovali a v akých rukách skončili? Kyjev je stále ,,hladný“ a od EÚ žiada ďalšie tri miliardy mesačne. Brusel sľúbil, že pomôže sumou 1,5 mld eur mesačne. Opäť sa za ne budú nakupovať prevažne zbrane?
Už niekoľko týždňov sa v poľskom sejme debatuje o vytvorení tzv. nového štátu vo forme poľsko-ukrajinskej únie. Presnejšie únie Poľska a západných (kedysi poľských) regiónov Ukrajiny. Verejnosti uniká ďalší fakt – vznikla účelová koalícia troch štátov Veľkej Británie, Poľska a Ukrajiny, ktorá je zameraná najmä na vojenskú pomoc Ukrajine a obranu západných regiónov Ukrajiny. Zatiaľ hypotetická otázka: nevyhovuje aj Poľsku ruská vojenská operácia na Ukrajine? Ako si máme vysvetliť nedávnu požiadavku Varšavy, ktorá oficiálne žiada Nemecko o reparácie za škody v druhej svetovej vojne. Nemecko reagovalo slovami ,,vráťte nám naše bývalé východné územia“. O čo sa tu hrá a o čom verejnosť nemá vedieť?
Záverom ešte jeden citát pani Layenovej z jej septembrového prejavu, ktorý vystihuje výsledky jej politického myslenia: ,,Finančný sektor Ruska melie z posledného. Tri štvrtiny ruského bankového sektora sme odstrihli od medzinárodných trhov. Krajinu opustilo takmer tisíc medzinárodných spoločností. Výroba automobilov sa v porovnaní s minulým rokom prepadla o tri štvrtiny. Lietadlá Aeroflotu prestávajú lietať, pretože nemajú náhradné diely. Ruská armáda vyberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek, aby mohla opraviť svoje vojenské zariadenia, pretože jej došli polovodiče. Ruský priemysel je v troskách. Práve rozhodnutím Kremľa sa ruské hospodárstvo ocitlo na ceste do záhuby. Je to cena za Putinovo vraždenie a pustošenie. Chcem však, aby bolo jasné, že sankcie rušiť nehodláme. Nastal čas, aby sme prejavili rozhodnosť, nie ústupky“-
Myslím si, že je na čase, aby pani Layenová podala demisiu a pokúsila sa vrátiť k svojmu pôvodnému lekárskemu povolaniu. Politike nerozumie a Európskej únii viac škodí ako pomáha. Mierové rokovania sú pre ňu tabu. A takisto život či prežitie obyčajných ľudí. Nie ruské, ale európske hospodárstvo je na ceste do záhuby. Nie Rusko, ale Európu postihla energetická kríza. Nie Rusko sa odpojilo od priamych dodávok zemného plynu, ale európske štáty na základe jej sankčnej politiky a diktátu. Blíži sa čas, keď Gazprom bude žiadať odškodné od všetkých priamych kontraktorov (štátov), ktorý svojvoľne prestali priamo odoberať dohodnuté objemy plynu za dohodnuté ceny na základe dlhodobých zmlúv.
